Akú EÚ máme a akú EÚ potrebujeme

To je dnes principiálna otázka. K nadpisu a úvahe ma podnietilo niekoľko textov, ba aj kniha. Pozrime si fakty. Podnietil ma predovšetkým Rearm projekt.

 

 

  • Na internete bol takýto text:

Musíte pochopiť, že ak Európu niekto napadne, my vám rozhodne neprídeme na pomoc, nepodporíme vás,“ citoval Breton Trumpove slová na Svetovom ekonomickom fóre v Davose“

  • Treba sa zamyslieť aj nad nadpisom: The ambitious BRICS project that enrages Donald Trump, teda Ambiciózny projekt BRICS, ktorý rozhorčuje D. Trumpa.
  • Ale aj táto veta z mailu:

To máte presne, ako s viceprezidentom USA v Mníchove. Skritizoval celú EU s nezmyselnými rozhodnutiami: od migrantov až po vojnu na Ukrajine, nadal ,,vodcom“ a oni mu zato ešte aj začapkali! To  čakali na mudráka, aby im povedal, že sú neschopný viesť EU? Musíme si uvedomiť, že celá politická malodušnosť tkvie v zamlčovaní a zastieraní toho, čo existuje.“

  • Prečítal som si však aj takýto nadpis: Počet ľudí v EÚ, ktorí si nemôžu dovoliť vykurovať, rastie. A do návrhov, ktorým tlieskajú vojnoví jastrabi ako Macron, Starmer, Kaja Kallasová a von der Leyenová

 

Teda bežný človek vidí problémy čo sa deje  v politickej sfére v EÚ, nielen v politickej aj v ekonomikách EÚ.  Aby sme vedeli akú EÚ máme, musíme vedieť to najdôležitejšie, ako vznikla. Tak ako vieme, že v dôsledku prehry v prusko-rakúskej vojne a zlyhaniu reformy štátnej správy bolo rakúske cisárstvo v roku 1867 Františkom Jozefom I. premenené na Rakúsko – Uhorsko, ktoré je označované aj ako žalár národov.

V tejto spojitosti nemôžem nenapísať, že môj zorný uhol pohľadu v dnešnej úvahe sa opiera o poznatky A.  Smitha, otca ekonómie, ktorý napísal jeho bázické ekonomické dielo An inquiry into the nature and causes of the wealth of nations,  (Pojednanie o podstate a príčinách bohatstva národov) ešte v neskorom  feudalizme v roku 1776. Ide o 5 kníh. Pojednáva o tom ako funguje kapitalistická ekonomika. Urobil to brilantne. Totiž, ak chceme postaviť dom, obrátime sa na architekta. Dostaneme projektovú dokumentáciu. ktorá predstavuje rozsiahly dokument. A čo je najdôležitejšie, na základe tohto dokumentu stavebný úrad udelí stavebné povolenie. Teda Delorsov výbor  mal v Smithovom diela jasný vzor, projekt, spôsob ako budovať EÚ.

Prečo boli Maastrichtské kritériá opreté o HDP? Nič nehovoriace.

Nevedeli o Smithovi? Členovia výboru mali iba prevziať a modifikovať nadpis Smitha a napísať dielo Pojednanie  o podstate a príčinách bohatstva EÚ. A tento nadpis naplniť ho obsahom a nie likvidáciou ZSMK Tlmače, či VSŽ Košice. Pri vstupe do EÚ sme Smithovu „projektovú dokumentáciu“ nedostali.

 

Práve preto v krátkosti spomeniem vznik EÚ, aby si čitateľ oživil niektoré fakty.

Robert Schuman, francúzsky minister zahraničia, predostrel Schumanov plán, aby o uhliarskom priemysle nerozhodovali národné štáty (víťazné štáty by taktiež nemali mať väčšie právomoci ako porazené Nemecko); o priemysle mala rozhodovať nová medzinárodná inštitúcia. Na základe tejto myšlienky vzniklo Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO).

Bolo to prvýkrát, čo sa sektor tradične v rukách národných štátov dostal do kompetencií nadnárodnej inštitúcie.

Zakladajúcimi štátmi boli Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko Spojené kráľovstvo sa tohto zoskupenia nechcelo zúčastniť, hlavne z obavy o prenášaní svojich právomocí na medzinárodnú úroveň a tým pádom aj straty časti suverenity.

V roku 1957 boli podpísané takzvané Rímske zmluvy (s platnosťou od roku 1958) zakladajúce Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (Euratom). V roku 1967 vstúpila do platnosti zmluva o spojení orgánov EHSEuratomu a ESUO. á. Od tejto doby sa tieto tri organizácie začali spoločne nazývať Európske spoločenstvá.

Európske ekonomiky strácali dynamiku a začala sa objavovať chronická nezamestnanosť. Mnohé tradičné priemyselné odvetvia prechádzali krízou, predovšetkým hutný a textilný priemysel, čo ešte viac zvyšovalo sociálne napätie.

Začiatkom sedemdesiatych rokov sa k tejto kríze pridala ešte menová kríza v podobe rozpadu Brettonwoodského menového systému. Pre západoeurópske štáty to znamenalo zrušenie naviazania ich mien na americký dolár a prechod na plávajúci kurz (režim voľných menových kurzov).

V roku 1979 sa európske štáty rozhodli zamedziť možným veľkým fluktuáciám v menových kurzoch zavedením Európskeho menového systému (EMS), čím sa zaviazali udržiavať svoje menové kurzy v stabilných pomeroch. Zaviedla sa taktiež košová menová jednotka ECU (Európska menová jednotka), ktorá mala slúžiť k zúčtovaniu medzinárodných menových operácií.

V priebehu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov sa Európske spoločenstvá rozrástli o 6 krajín.

V roku 1985 bola predstaviteľmi piatich krajín podpísaná Schengenská dohoda, ktorej cieľom bolo odstránenie kontrol na vnútorných hraniciach a spolupráca pri ochrane vonkajších hraníc. Táto dohoda nebola súčasťou právneho poriadku Európskych spoločenstiev, stala sa ňou až od Amsterdamskej zmluvy. Signatárskymi krajinami boli v roku 1985 NemeckoFrancúzskoBelgickoHolandsko a Luxembursko.

Podpísaním Maastrichtskej zmluvy v roku 1992 uzavreli vrcholní európski predstavitelia výraznú reformu zakladajúcich zmlúv.

 

Čo ale bolo hlavné, podpisom Maastrichtskej zmluvy vznikla Európska Únia, zastrešujúca všetky existujúce integračné aktivity.

Krajiny museli splniť nič nehovoriace Maastrichtské kritériá.

 

Pozrime si ich plnenie. Uvediem hlbšie problémy niektorých krajín EÚ.

Začnem unifikáciou Nemecka. Išlo vlastne o rýchly kolaps režimu vo Východnom Nemecku. Teda NDR a SRN sa pohli na cestu monetárnej, ekonomickej a politickej integrácie. Hovorilo sa o majstrovskom pláne Kohla. Bundesbanka a administratíva boli s takýmto riešením v konflikte, týkal sa konverzného pomeru . Chcela výmenný pomer 2:1. Kohlova vláda prevalcovala Bundesbank a presadila výmenný kurz 1:1. Bundesbanka  považovala Kohlov plán za neakceptovateľný. A tak prezident Otto Pȏhl ohlásil svoje rezignáciu.

Významnou ekonomiku bola aj francúzska ekonomika. Francúzsko sa zaviazalo na plné EMU. Plány, aby Banque de France bola viac nezávislá od vlády sa nepodarili. Francúzska ekonomika nerozkvitala. Bola v recesii. Pozrime si aj ekonomiku Talianska; podobala sa francúzskej. Jej klesajúci trend bol prudší ako francúzskej. Zatiaľ čo Taliansko sa tiež usilovalo o participáciu v EMU, nebola schopná plniť ani jedno z kritérií Maastrichtu. Vyhliadky zmeny boli v hmle.

Ekonomika Spojeného Kráľovstva  priam kontrastovala s ekonomikou Francúzska. V Anglicku bola silná opozícia voči EMU, aj priamo vo vláde. Negociácie v Maastrichte by sa mohli konať a neprerušiť ich iba ak mu bude daná záruka možnosť monetárnu úniu opustiť. Anglicko totiž bolo v celkom inej fáze hospodárskeho cyklu ako Francúzsko a Taliansko. Spojené Kráľovstvo nesúhlasilo s vysokými úrokovými mierami Nemecka, pre ňu boli neznesiteľné.

No a ako vieme Anglicko nakoniec opustilo EÚ.

O týchto problémoch už pri vzniku EÚ hovorí táto tabuľka (čitateľ by si ju mal dobre prezrieť):

 

Ekonomické fakty o troch krajinách

 

 

Teda, dalo sa čakať, že EÚ bude úspešná?

Veď krajiny neplnili kritériá, reálne fakty o tom nehovoria? Celá spomenutá procedúra vzniku EÚ dokazuje , že v 20. storočí jej tvorcovia nemali premyslený ucelený prístup k vzniku nie štátu ale  integračného zoskupenia, ktoré od februára 2020 tvorí 27 členských štátov s celkovým počtom 437 miliónov obyvateľov (približne 6 % svetovej populácie).

Priam byrokracia sa ukázala pri schválené smernice o zakrivenosti uhoriek.

Nemôžem nespomenúť ešte dielo. Th. Sarazin napísal 430 stranové dielo Německo páchá sebevraždu. Predovšetkým musím odcitovať tvrdenie zo s. 9.

Svoje gény zmeniť nedokážeme, ale spoločenské prostredie by sme sa mali snažiť politicky stvárňovať, ako najlepšie dokážeme.“

 

V prvých rokoch po druhej svetovej vojne, hospodársky a politicky tak úspešných, vzrástla v Nemecku pýcha na zdatnosť a úsilie jeho občanov, pýcha na neustále rastúci životný štandard a nepretržite sa vyvíjajúci sociálny štát

Sarazin ozaj jednoznačne poukázal na vážny problém (citujem):

Avšak tento principiálny optimizmus a desaťročie takmer nezakalených úspechov zakalili myseľ Nemcov vnímať hrozby a rozkladné procesy vo vnútri spoločnosti.

Veľkú a trvalú zásluhu Ludwiga Erharda vidí v tom, že oslobodil západonemecké hospodárstvo od množstva administratívnych pút v rokoch 1941-1951.

Toto je v krátkosti obraz EÚ, ktorý zažívame, či ktorú sme zažili.

 

Európa dnes nemá rešpekt a je v ekonomickom úpadku.

 

A akú EÚ potrebujeme? Veľmi obsažne trh bez kapitalizmu, veľmi koncentrovane. Alebo inak, potrebujeme inú. Aj po prvej aj po druhej svetovej vojne nastali veľké zmeny v usporiadaní štátov.

Dnes máme:

  • Európsky parlament (Brusel/Štrasburg/Luxemburg),
  • Európsku radu (Brusel)
  • Radu Európskej únie (Brusel/Luxemburg),
  • Európsku komisiu, ktorá sídli v Bruseli, Luxemburgu
  • plus zastúpenia naprieč EÚ. Ich prácu dopĺňajú ostatné inštitúcie a orgány.

 

Je toľko orgánov  potrebných?

 

 

Záver

Čitateľ by sa mohol spýtať, či dôvodom vzniku EÚ boli okrem materiálnych faktorov aj iné, a akú úlohu zohrali ideové a hodnotové faktory?  Verím, že ekonómovia EÚ vedeli, či boli si vedomí, že ekonomická politika v každom národnom štáte predstavuje široký rozsah stratégií, ktoré používajú vlády na optimalizáciu ekonomickej  výkonnosti.

Týkajú sa oblastí ako

  • fiskálna politika, ktorá sa zaoberá vládnymi výdavkami a príjmami;
  • monetárna politika, ktorej úlohou je kontrolovať ponuku peňazí a úrokovú mieru;
  • štrukturálna reforma, ktorej cieľom je zlepšiť dlhodobú ekonomickú efektívnosť a konkurencieschopnosť; teória riadenia skúmajúca interdisciplinárny a systémový charakter ekonomiky a štruktúru riadiacich procesov v ekonomike.

 

Prečo to teda neaplikovali pri vzniku EÚ?

 

Máme skúsenosť – minulosť je nezvratná. Urobme novú EÚ responzívnu, aj na to ako má vyzerať a odpovedať na výzvy budúcnosti – hlavne silnú ekonomickú základňu.

Vzniká otázka, či doterajší spôsob riadenia v EÚ nenarušil integritu, celistvosť slovenskej ekonomiky, jej ekonomického systému? Za grafický obraz ekonomiky dostal S. Kuznets Nobelovu cenu.

EÚ sa dostala do rozporu s hodnotami, ktoré sama presadzovala.

Mala uvažovať optimálne využitie zdrojov každej krajiny. Vedeli to urobiť?

 

Prof. J. Husár

Bratislava, 16/3/2025

 

5 2 hlasy
Article Rating
Odoberať
Upozorniť na
guest

Táto stránka používa Akismet na obmedzenie spamu. Zistite, ako sa spracovávajú údaje o vašich komentároch.

26 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasov
Vložená spätná väzba
Zobraziť všetky komentáre
Jozef Hlušek
Jozef Hlušek
18. marca 2025 11:21

Vážený pán profesor, podľa môjho názoru pre široké /aj laické/ publikum je toto vskutku skvelá a najpotrebnejšia „Reminiscencia“. Najmä preto, že ste ju doplnili aj patričným poučením – citáciou evanjelia podľa Matúša: Chráňte sa falošných prorokov: prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vnútri sú draví vlci. 16 Poznáte ich po ovocí. Veď či oberajú z tŕnia hrozná alebo z bodliakov figy? 17 Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, kým zlý strom rodí zlé ovocie. 18 Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie a zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie. 19 Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. 20 Teda po ich ovocí ich poznáte. /V replike k prísp. p. Jánošovského/.
Takže k EÚ už len toľko: Túžili sme /náš národ/ po dobrom ovocí, ochutnali sme a chutilo nám. Lenže prišli kňrče, bolesti, otrava ľudí aj národov. Aj nášho, a tak dnes už vari každý chápe, že strom z ktorého ovocie nám tak chutilo bol dlhodobo vystavený /a stále je/ enormnej záťaží exhalátov hlúposti. A prijatím „Maastrichtskej zmluvy“ začal byť hnojený enormnými, vskutku likvidačnými dávkami zákernosti a podlosti. Môže to, hoci pôvodne dobrý, odolný a zdravý strom zožieraný však roky takouto zhubnou rakovinou, vydržať ?

Stefan
Stefan
18. marca 2025 9:25

Ten moloch je nereformovatelny. Obrovske dlhy a zivot na ukor inych. K tomu este zlocinecky spolok v zoskupeni Wehrmacht NATO. Resenie: Ostnate draty od zapadu aspon na 100 rokov kym sa sami nevyhlusia.

Juraj Janošovský
Juraj Janošovský
17. marca 2025 17:53

Obraz, ktorý ste vytvorili, pri opise európskej integrácie, indikuje otázku o jej zmysle. Ak pripustíme, že veci vznikajú (a zanikajú) ak plnia nejaký účel, saturujú potrebu, potom musíme pripustiť, že Európska únia nie je projekt na zabezpečenie prosperity európskych štátov, európskych národov! EU plní zjavne inú funkciu…
Obávam sa, že je primárne politickým nástrojom (plní politickú funkciu). Propaganda vytvára dojem, že ide o ekonomickú prosperitu, ale prax demonštruje úsilie o deštrukciu ekonomickej stability a blokovanie hospodárskeho rastu a rozvoja. Môžeme, logicky, predpokladať iný záujem!
Identifikujem najmenej tri: spôsob, akým atlantické spoločenstvo (USA a britské koloniálne elity) chcú organizovať okupáciu kontinentálnej Európy (ako potencionálneho konkurenta).
Druhou ambíciou je logistická nutnosť zjednodušiť organizáciu a riadenie, teda odstrániť suverenitu európskych štátov, vytvoriť jednotné centrum a preventívne paralyzovať akýkoľvek odpor voči zámerom centra. V tomto prípade zaviesť totalitu globálneho kapitalizmu (viď pokusy v minulom storočí o zavedenie takéhoto systému – nacizmus a fašizmus).
Nemenej aktuálnou sa mi javí snaha o štandardizáciu populácie, eugeniku 21. storočia. Demografia usvedčuje inštitúcie z genocídy (viď pokles natality, pokles pôvodného obyvateľstva a i.), zo sociálneho inžinierstva – dovoz obyvateľstva, ktorým sa riedia pôvodné kultúry, mení štruktúra populácie, formuje štandardizovaná pracujúca masa, použiteľná na vojenské účely (chovné enklávy na dorábanie náhradných orgánov a bio-produkciu hormónov a iných liečebných látok pre dlhovekosť vybraných).

Ľubomír Pajtinka
Ľubomír Pajtinka
17. marca 2025 15:45

Milý pán profesor,
ďakujem za krátky prehľad a náčrt kľúčových momentov. Pre nás je asi viac v rovine teórie rozmýšľať o tom, akú EÚ by sme chceli mať. Sila našej ekonomiky, počtu obyvateľov, veľkosti štátu nám dáva iba minimálnu šancu, aby sme zásadnejšie zasiahli do jej formovania (aj keď sa o to musíme stále pokúšať). EÚ podľa našich posledných skúseností potrebuje „pritakávačov“ niekedy až absurdných rozhodnutí, ktoré robí jej vedenie. Ak budeme chcieť s týmito vlkmi žiť, musíme vedieť, ako s nimi vyť: A pracovať na svojom vlastnom rozvoji čo najmúdrejšie. Škoda, že o tej poslednej vete nemôžem povedať, že sa nám to aj darí…

Viliam
Viliam
17. marca 2025 15:37

Vďaka pán profesor za zaujímavý článok.
Žiaľ dnes v EU nik nemá záujem na odborné nastavenie jej fungovania. Podľa mňa je to iba inštitúcia, ktorá korupciu povýšila na európsku politiku. Celé je to iba o uplácaní všetkých, aby podporovali politické záujmy tieňových mocenských síl. Preto napríklad nikdy v EU neboli zrušené daňové raje. Silne zavreté oči aby nik nevydel ako sa vykrádajú národné štáty lobistickými skupinami.

Anton Julény sen
Anton Julény sen
17. marca 2025 15:29

Vážený pán profesor,Rok 1949 bol nielen impulzom vzniku Európskej únie ale aj vznikom Severoatlantickej aliancie NATO (4.apríla 1949) Aliancia je založená na spoločných hodnotách demokracie, ľudských práv a zákonnosti a od svojho vzniku usilovala o zabezpečenie spravodlivého a trvalého mierového usporiadania v Európe. To, že ako po rokoch naplnila tieto predsavzatia nám dokumentuje je vojnový konflikt na Ukrajine, kde ruka v ruke spolupracuje EÚ a NATO. Podpora vojny Európskou úniou na Ukrajine aj za cenu katastrofických hospodárskych strát pre členské štáty EÚ stratila a porušila vlastné predsavzatia ktorých cieľom bolo ukončiť časté a krvavé konflikty, ktoré vyvrcholili druhou svetovou vojnou.Je zrejme, že ak chce EU prežiť musí prijať reformné opatrenia, ktoré vrátia EÚ k pôvodnému poslaniu.

Ondrej Barič
Ondrej Barič
17. marca 2025 15:10

Pán profesor!
Pre zopakovanie na jednom mieste je super zhrnutie vývoja terajšej EÚ. Poukazuje to na silný odklon od pôvodných zámerov.
Európska únia pôvodne vznikla ako ekonomická spolupráca, no časom sa rozšírila aj do politických oblastí. Teraz je viac menej militaristicka cez sankcie a baličky. Dokresľuje to posledná akcia 800 mld na prezbrojenie. Je to pri tom veľký paradox, že najväčšie európske ekonomiky sú v kríze a len čiastočne spĺňajú Maastrichtske kritéria! Vlastne už pred naším vstupom spoločne s desiatimi krajinami bola nepísaná podmienka vstúpiť do NATO.
Možno príde k zmene po mierovej zmluve a konci vojny na Ukrajine. Samozrejme tiež po hlbokej reforme EÚ. K čomu je potrebný taký personálny byrokratický moloch v čase digitalizácie a nástupu umelej inteligencie? Mal by jednoznačne nastať hlavne posun na silnú ekonomickú základňu uplatňovaním odskúšaných vedeckých zákonov. Inak môže sa stať, že vznikne potreba novej EÚ, lebo európska integrácia je nezvratná.

Ivan
Ivan
17. marca 2025 14:16

Výborný historický prehľad pán profesor. Otázka pre mňa a nielen pre mňa znie – kto to vlastne bude svojim hlasovaním rozhodovať o budúcom smerovaním EÚ- poslanci Európskeho parlamentu – predseda strany Republika môj menovec Uhrík ??????

Milan Kupecký
17. marca 2025 14:13

Nerozumiem teóriám ekonómie, som „rodený“ humorista, ale tomuto článku, ktorý som si pozorne prečítal – je navyše odborne, fundovane napísaný. Pochybujem, že taký protekčný blb, ako je Hojsík vo vedení EÚ tomu vôbec rozumie. Profesor Husár je v tomto smere génius a podľa mňa ťažko rozumejú jeho úvahám, uvedených aj v jeho knihe, mnohí plagiátori s početnými titulmi vzadu i vpredu ich mena. Milan Kupecký, humorista

Milan Kupecký
17. marca 2025 15:36
Odpovedať  Jaoslav Husár

Podľa mňa, ľudom, ktorí majú na starosti fungovanie a politiku EU na tom nezáleží a tí čo tomu náhodou rozumejú, nedajú si námahu urobiť niečo pre to. Väčšina nerozumie ani ekonomickým otázkam uvedených v texte a nezaujímajú ich ani ekonomické požiadavky v danej téme V parlamente EU sú ľudia sediaci na neprávnej stoličke. Preto celá EU stagnuje a potrebuje pri rozhodovaní naslovovzatých odborníkov ako ste Vy, vážený pán profesor Husár!
milan kupecký

Marián Moravčík
17. marca 2025 10:32

Pán profesor, kedysi som podporoval vstup Slovenska do únie, aj preto, že sa tým zrušila tá nezmyselná hranica medzi Českom a Slovenskom. Dnes je však únia úplne iný spolok, než tá inštitúcia, ktorú popisujete.
Dnes EÚ vedú zločinci najťažšieho kalibru. To píšem bez najmenšej snahy preháňať. Veď faktickým šéfom EÚ je „prezident“ Ukrajiny. Projekt, ktorý mal pôvodne zabezpečiť Európe trvalý mier je momentálne vo fáze trvalej vojny. A napokon – ľudské práva – ktoré boli od začiatku vážnym faktorom, sú len Potemkinovou dedinou. Rozsudok ESĽP z minulého týždňa nielen odsúdil Ukrajinu za rad porušení v súvislosti s udalosťami 2. 5. 2014 v Odese, ale definitívne ukázal na EÚ ako bandu zločincov. Spomenutý súd totiž nemal k dispozícii svedectvá „proruských“ poškodených a žiadne forenzné dôkazy z miesta činu. Opieral sa hlavne o mainstreamový naratív, ktorý EÚ mala k dispozícii celý čas. Rozsudok je teda fakticky rozsudkom nad pokrytectvom vedenia EÚ.
V EÚ nám ide o život. Doslova. Ekonomické aspekty, aj keby tiež neboli katastrofálne, by to nezachránili.

Fero
Fero
17. marca 2025 8:34

Dnes máme:

Európsky parlament (Brusel/Štrasburg/Luxemburg),

Európsku radu (Brusel)

Radu Európskej únie (Brusel/Luxemburg),

Európsku komisiu, ktorá sídli v Bruseli, Luxemburgu

plus zastúpenia naprieč EÚ. Ich prácu dopĺňajú ostatné inštitúcie a orgány.

Je toľko orgánov potrebných?

Nuž, popri hlbokom mentálnom a morálnom úpadku na západe to nie je prekvapením – osobné politické a ekonomické záujmy a „výnosné trafiky“, ako odmena (za čo odmena?).

Naposledy upravil 4 mesiace pred fero518
Peter Zajac-Vanka
Člen
17. marca 2025 8:34

Pekný „sprievodca“ históriou Európskej Únie, pán profesor. Je cenný v tom, že nejdete do tradičnej Vašej hĺbky, ale takto zostavené to priam vytyčuje dnešnú cestu EÚ do pekla.
Áno, kým to boli iba a len hospodárske opatrenia, tak všetko v poriadku, aj RVHP sa na druhej strane integrovala Komplexnou socialistickou ekonomickou integráciou, boli to správne trendy sústrediť silu do väčších celkov.
Ale dnes? A najmä pri NEVOLENÍ reprezentácie Európskej Únie a pri ignorovaní hlasov vedenia jednotlivých národných štátov?
Bonmot? Načo je nám dnes Európska Únia? Odpoveď: NATO!