To je dnes principiálna otázka. K nadpisu a úvahe ma podnietilo niekoľko textov, ba aj kniha. Pozrime si fakty. Podnietil ma predovšetkým Rearm projekt.
- Na internete bol takýto text:
„Musíte pochopiť, že ak Európu niekto napadne, my vám rozhodne neprídeme na pomoc, nepodporíme vás,“ citoval Breton Trumpove slová na Svetovom ekonomickom fóre v Davose“
- Treba sa zamyslieť aj nad nadpisom: The ambitious BRICS project that enrages Donald Trump, teda Ambiciózny projekt BRICS, ktorý rozhorčuje D. Trumpa.
- Ale aj táto veta z mailu:
„To máte presne, ako s viceprezidentom USA v Mníchove. Skritizoval celú EU s nezmyselnými rozhodnutiami: od migrantov až po vojnu na Ukrajine, nadal ,,vodcom“ a oni mu zato ešte aj začapkali! To čakali na mudráka, aby im povedal, že sú neschopný viesť EU? Musíme si uvedomiť, že celá politická malodušnosť tkvie v zamlčovaní a zastieraní toho, čo existuje.“
- Prečítal som si však aj takýto nadpis: Počet ľudí v EÚ, ktorí si nemôžu dovoliť vykurovať, rastie. … A do návrhov, ktorým tlieskajú vojnoví jastrabi ako Macron, Starmer, Kaja Kallasová a von der Leyenová…
Teda bežný človek vidí problémy čo sa deje v politickej sfére v EÚ, nielen v politickej aj v ekonomikách EÚ. Aby sme vedeli akú EÚ máme, musíme vedieť to najdôležitejšie, ako vznikla. Tak ako vieme, že v dôsledku prehry v prusko-rakúskej vojne a zlyhaniu reformy štátnej správy bolo rakúske cisárstvo v roku 1867 Františkom Jozefom I. premenené na Rakúsko – Uhorsko, ktoré je označované aj ako žalár národov.
V tejto spojitosti nemôžem nenapísať, že môj zorný uhol pohľadu v dnešnej úvahe sa opiera o poznatky A. Smitha, otca ekonómie, ktorý napísal jeho bázické ekonomické dielo An inquiry into the nature and causes of the wealth of nations, (Pojednanie o podstate a príčinách bohatstva národov) ešte v neskorom feudalizme v roku 1776. Ide o 5 kníh. Pojednáva o tom ako funguje kapitalistická ekonomika. Urobil to brilantne. Totiž, ak chceme postaviť dom, obrátime sa na architekta. Dostaneme projektovú dokumentáciu. ktorá predstavuje rozsiahly dokument. A čo je najdôležitejšie, na základe tohto dokumentu stavebný úrad udelí stavebné povolenie. Teda Delorsov výbor mal v Smithovom diela jasný vzor, projekt, spôsob ako budovať EÚ.
Prečo boli Maastrichtské kritériá opreté o HDP? Nič nehovoriace.
Nevedeli o Smithovi? Členovia výboru mali iba prevziať a modifikovať nadpis Smitha a napísať dielo Pojednanie o podstate a príčinách bohatstva EÚ. A tento nadpis naplniť ho obsahom a nie likvidáciou ZSMK Tlmače, či VSŽ Košice. Pri vstupe do EÚ sme Smithovu „projektovú dokumentáciu“ nedostali.
Práve preto v krátkosti spomeniem vznik EÚ, aby si čitateľ oživil niektoré fakty.
Robert Schuman, francúzsky minister zahraničia, predostrel Schumanov plán, aby o uhliarskom priemysle nerozhodovali národné štáty (víťazné štáty by taktiež nemali mať väčšie právomoci ako porazené Nemecko); o priemysle mala rozhodovať nová medzinárodná inštitúcia. Na základe tejto myšlienky vzniklo Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO).
Bolo to prvýkrát, čo sa sektor tradične v rukách národných štátov dostal do kompetencií nadnárodnej inštitúcie.
Zakladajúcimi štátmi boli Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko Spojené kráľovstvo sa tohto zoskupenia nechcelo zúčastniť, hlavne z obavy o prenášaní svojich právomocí na medzinárodnú úroveň a tým pádom aj straty časti suverenity.
V roku 1957 boli podpísané takzvané Rímske zmluvy (s platnosťou od roku 1958) zakladajúce Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (Euratom). V roku 1967 vstúpila do platnosti zmluva o spojení orgánov EHS, Euratomu a ESUO. á. Od tejto doby sa tieto tri organizácie začali spoločne nazývať Európske spoločenstvá.
Európske ekonomiky strácali dynamiku a začala sa objavovať chronická nezamestnanosť. Mnohé tradičné priemyselné odvetvia prechádzali krízou, predovšetkým hutný a textilný priemysel, čo ešte viac zvyšovalo sociálne napätie.
Začiatkom sedemdesiatych rokov sa k tejto kríze pridala ešte menová kríza v podobe rozpadu Brettonwoodského menového systému. Pre západoeurópske štáty to znamenalo zrušenie naviazania ich mien na americký dolár a prechod na plávajúci kurz (režim voľných menových kurzov).
V roku 1979 sa európske štáty rozhodli zamedziť možným veľkým fluktuáciám v menových kurzoch zavedením Európskeho menového systému (EMS), čím sa zaviazali udržiavať svoje menové kurzy v stabilných pomeroch. Zaviedla sa taktiež košová menová jednotka ECU (Európska menová jednotka), ktorá mala slúžiť k zúčtovaniu medzinárodných menových operácií.
V priebehu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov sa Európske spoločenstvá rozrástli o 6 krajín.
V roku 1985 bola predstaviteľmi piatich krajín podpísaná Schengenská dohoda, ktorej cieľom bolo odstránenie kontrol na vnútorných hraniciach a spolupráca pri ochrane vonkajších hraníc. Táto dohoda nebola súčasťou právneho poriadku Európskych spoločenstiev, stala sa ňou až od Amsterdamskej zmluvy. Signatárskymi krajinami boli v roku 1985 Nemecko, Francúzsko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko.
Podpísaním Maastrichtskej zmluvy v roku 1992 uzavreli vrcholní európski predstavitelia výraznú reformu zakladajúcich zmlúv.
Čo ale bolo hlavné, podpisom Maastrichtskej zmluvy vznikla Európska Únia, zastrešujúca všetky existujúce integračné aktivity.
Krajiny museli splniť nič nehovoriace Maastrichtské kritériá.
Pozrime si ich plnenie. Uvediem hlbšie problémy niektorých krajín EÚ.
Začnem unifikáciou Nemecka. Išlo vlastne o rýchly kolaps režimu vo Východnom Nemecku. Teda NDR a SRN sa pohli na cestu monetárnej, ekonomickej a politickej integrácie. Hovorilo sa o majstrovskom pláne Kohla. Bundesbanka a administratíva boli s takýmto riešením v konflikte, týkal sa konverzného pomeru . Chcela výmenný pomer 2:1. Kohlova vláda prevalcovala Bundesbank a presadila výmenný kurz 1:1. Bundesbanka považovala Kohlov plán za neakceptovateľný. A tak prezident Otto Pȏhl ohlásil svoje rezignáciu.
Významnou ekonomiku bola aj francúzska ekonomika. Francúzsko sa zaviazalo na plné EMU. Plány, aby Banque de France bola viac nezávislá od vlády sa nepodarili. Francúzska ekonomika nerozkvitala. Bola v recesii. Pozrime si aj ekonomiku Talianska; podobala sa francúzskej. Jej klesajúci trend bol prudší ako francúzskej. Zatiaľ čo Taliansko sa tiež usilovalo o participáciu v EMU, nebola schopná plniť ani jedno z kritérií Maastrichtu. Vyhliadky zmeny boli v hmle.
Ekonomika Spojeného Kráľovstva priam kontrastovala s ekonomikou Francúzska. V Anglicku bola silná opozícia voči EMU, aj priamo vo vláde. Negociácie v Maastrichte by sa mohli konať a neprerušiť ich iba ak mu bude daná záruka možnosť monetárnu úniu opustiť. Anglicko totiž bolo v celkom inej fáze hospodárskeho cyklu ako Francúzsko a Taliansko. Spojené Kráľovstvo nesúhlasilo s vysokými úrokovými mierami Nemecka, pre ňu boli neznesiteľné.
No a ako vieme Anglicko nakoniec opustilo EÚ.
O týchto problémoch už pri vzniku EÚ hovorí táto tabuľka (čitateľ by si ju mal dobre prezrieť):
Ekonomické fakty o troch krajinách
Teda, dalo sa čakať, že EÚ bude úspešná?
Veď krajiny neplnili kritériá, reálne fakty o tom nehovoria? Celá spomenutá procedúra vzniku EÚ dokazuje , že v 20. storočí jej tvorcovia nemali premyslený ucelený prístup k vzniku nie štátu ale integračného zoskupenia, ktoré od februára 2020 tvorí 27 členských štátov s celkovým počtom 437 miliónov obyvateľov (približne 6 % svetovej populácie).
Priam byrokracia sa ukázala pri schválené smernice o zakrivenosti uhoriek.
Nemôžem nespomenúť ešte dielo. Th. Sarazin napísal 430 stranové dielo Německo páchá sebevraždu. Predovšetkým musím odcitovať tvrdenie zo s. 9.
“Svoje gény zmeniť nedokážeme, ale spoločenské prostredie by sme sa mali snažiť politicky stvárňovať, ako najlepšie dokážeme.“
V prvých rokoch po druhej svetovej vojne, hospodársky a politicky tak úspešných, vzrástla v Nemecku pýcha na zdatnosť a úsilie jeho občanov, pýcha na neustále rastúci životný štandard a nepretržite sa vyvíjajúci sociálny štát…
Sarazin ozaj jednoznačne poukázal na vážny problém (citujem):
„Avšak tento principiálny optimizmus a desaťročie takmer nezakalených úspechov zakalili myseľ Nemcov vnímať hrozby a rozkladné procesy vo vnútri spoločnosti.“
Veľkú a trvalú zásluhu Ludwiga Erharda vidí v tom, že oslobodil západonemecké hospodárstvo od množstva administratívnych pút v rokoch 1941-1951.
Toto je v krátkosti obraz EÚ, ktorý zažívame, či ktorú sme zažili.
Európa dnes nemá rešpekt a je v ekonomickom úpadku.
A akú EÚ potrebujeme? Veľmi obsažne trh bez kapitalizmu, veľmi koncentrovane. Alebo inak, potrebujeme inú. Aj po prvej aj po druhej svetovej vojne nastali veľké zmeny v usporiadaní štátov.
Dnes máme:
- Európsky parlament (Brusel/Štrasburg/Luxemburg),
- Európsku radu (Brusel)
- Radu Európskej únie (Brusel/Luxemburg),
- Európsku komisiu, ktorá sídli v Bruseli, Luxemburgu
- plus zastúpenia naprieč EÚ. Ich prácu dopĺňajú ostatné inštitúcie a orgány.
Je toľko orgánov potrebných?
Záver
Čitateľ by sa mohol spýtať, či dôvodom vzniku EÚ boli okrem materiálnych faktorov aj iné, a akú úlohu zohrali ideové a hodnotové faktory? Verím, že ekonómovia EÚ vedeli, či boli si vedomí, že ekonomická politika v každom národnom štáte predstavuje široký rozsah stratégií, ktoré používajú vlády na optimalizáciu ekonomickej výkonnosti.
Týkajú sa oblastí ako
- fiskálna politika, ktorá sa zaoberá vládnymi výdavkami a príjmami;
- monetárna politika, ktorej úlohou je kontrolovať ponuku peňazí a úrokovú mieru;
- štrukturálna reforma, ktorej cieľom je zlepšiť dlhodobú ekonomickú efektívnosť a konkurencieschopnosť; teória riadenia skúmajúca interdisciplinárny a systémový charakter ekonomiky a štruktúru riadiacich procesov v ekonomike.
Prečo to teda neaplikovali pri vzniku EÚ?
Máme skúsenosť – minulosť je nezvratná. Urobme novú EÚ responzívnu, aj na to ako má vyzerať a odpovedať na výzvy budúcnosti – hlavne silnú ekonomickú základňu.
Vzniká otázka, či doterajší spôsob riadenia v EÚ nenarušil integritu, celistvosť slovenskej ekonomiky, jej ekonomického systému? Za grafický obraz ekonomiky dostal S. Kuznets Nobelovu cenu.
EÚ sa dostala do rozporu s hodnotami, ktoré sama presadzovala.
Mala uvažovať optimálne využitie zdrojov každej krajiny. Vedeli to urobiť?
Prof. J. Husár
Bratislava, 16/3/2025
Vážený pán profesor, podľa môjho názoru pre široké /aj laické/ publikum je toto vskutku skvelá a najpotrebnejšia „Reminiscencia“. Najmä preto, že ste ju doplnili aj patričným poučením – citáciou evanjelia podľa Matúša: Chráňte sa falošných prorokov: prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vnútri sú draví vlci. 16 Poznáte ich po ovocí. Veď či oberajú z tŕnia hrozná alebo z bodliakov figy? 17 Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, kým zlý strom rodí zlé ovocie. 18 Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie a zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie. 19 Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. 20 Teda po ich ovocí ich poznáte. /V replike k prísp. p. Jánošovského/.
Takže k EÚ už len toľko: Túžili sme /náš národ/ po dobrom ovocí, ochutnali sme a chutilo nám. Lenže prišli kňrče, bolesti, otrava ľudí aj národov. Aj nášho, a tak dnes už vari každý chápe, že strom z ktorého ovocie nám tak chutilo bol dlhodobo vystavený /a stále je/ enormnej záťaží exhalátov hlúposti. A prijatím „Maastrichtskej zmluvy“ začal byť hnojený enormnými, vskutku likvidačnými dávkami zákernosti a podlosti. Môže to, hoci pôvodne dobrý, odolný a zdravý strom zožieraný však roky takouto zhubnou rakovinou, vydržať ?
Pán inžinier,
urobili ste veľmi dobrý komentár. Priam ma potešil. Iste sa dobre pamätáte na povinné kapitoly, ktoré sme museli spisovať, Vôbec nám neponúkli hodnoty a priority. O čom hovorili to bola falošná veda, veď krajiny EÚ v roku 1994 mali obrovské vládne deficity. A toto bolo to ovocie, po ktorom sme ich mali poznať. My sme mali ozaj dobré stromy, veď koloval zoznam zničených podnikov, viac ako 220. Ja som začínal v Tlmačoch, ktoré vyrobili najväčší elektromotor na svete. Prečo ony neboli vodcom v ťažkom priemysle? nemali taký strom. A čo diela našich ekonómov prof. Pavlendu, prof. Sojku, či prof. Ferianca. Výborné ovocie. Piketty navrhol daň z bohatstva.Tak má fungovať ekonomika? Neukázal ako má fungovať ekonomický systém 21. storočia.
Ďakujem
jhusár
Ten moloch je nereformovatelny. Obrovske dlhy a zivot na ukor inych. K tomu este zlocinecky spolok v zoskupeni Wehrmacht NATO. Resenie: Ostnate draty od zapadu aspon na 100 rokov kym sa sami nevyhlusia.
Vážený pán Štefan,
moju úvahu som nazval Akú EÚ máme a akú EÚ potrebujeme. Preto by a bolo potešilo, keby ste boli napísali princípy, zásady, či predstavy tej EÚ, ktorú potrebujeme. Verím, že by sa boli našli čitatelia, ktorých by to potešilo a iste by bol zareagovali, či aj doplnili Vaše predstavy. Bol by som býval medzi nimi aj ja.
Ďakujem
jhusár
Obraz, ktorý ste vytvorili, pri opise európskej integrácie, indikuje otázku o jej zmysle. Ak pripustíme, že veci vznikajú (a zanikajú) ak plnia nejaký účel, saturujú potrebu, potom musíme pripustiť, že Európska únia nie je projekt na zabezpečenie prosperity európskych štátov, európskych národov! EU plní zjavne inú funkciu…
Obávam sa, že je primárne politickým nástrojom (plní politickú funkciu). Propaganda vytvára dojem, že ide o ekonomickú prosperitu, ale prax demonštruje úsilie o deštrukciu ekonomickej stability a blokovanie hospodárskeho rastu a rozvoja. Môžeme, logicky, predpokladať iný záujem!
Identifikujem najmenej tri: spôsob, akým atlantické spoločenstvo (USA a britské koloniálne elity) chcú organizovať okupáciu kontinentálnej Európy (ako potencionálneho konkurenta).
Druhou ambíciou je logistická nutnosť zjednodušiť organizáciu a riadenie, teda odstrániť suverenitu európskych štátov, vytvoriť jednotné centrum a preventívne paralyzovať akýkoľvek odpor voči zámerom centra. V tomto prípade zaviesť totalitu globálneho kapitalizmu (viď pokusy v minulom storočí o zavedenie takéhoto systému – nacizmus a fašizmus).
Nemenej aktuálnou sa mi javí snaha o štandardizáciu populácie, eugeniku 21. storočia. Demografia usvedčuje inštitúcie z genocídy (viď pokles natality, pokles pôvodného obyvateľstva a i.), zo sociálneho inžinierstva – dovoz obyvateľstva, ktorým sa riedia pôvodné kultúry, mení štruktúra populácie, formuje štandardizovaná pracujúca masa, použiteľná na vojenské účely (chovné enklávy na dorábanie náhradných orgánov a bio-produkciu hormónov a iných liečebných látok pre dlhovekosť vybraných).
Vážený pán inžinier,
Vaše komentáre, či postrehy sú vždy aj filozofické. Naznačili ste kroky globalizácie. Ale nemôžem nepovedať pár slov práve o globalizácii, krátko globalizácia – ľudstvo na rázcestí. Vyplýva z ekonomickej teórie? Ako funguje? Rieši čo, ako a pre koho vyrábať? Jadro ekonómie? Ekonomická veda globalizáciu skúma všestranne, jej príčiny aj dôsledky. Začnem, inak, jednoducho, a pomôžem si bibliou:
Evanjelium podľa Matúša
Chráňte sa falošných prorokov: prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vnútri sú draví vlci. 16 Poznáte ich po ovocí. Veď či oberajú z tŕnia hrozná alebo z bodliakov figy? 17 Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, kým zlý strom rodí zlé ovocie. 18 Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie a zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie. 19 Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. 20 Teda po ich ovocí ich poznáte.
Ako sa známa parola globalizácie voľný pohyb práce a kapitálu dotkne ekonomiky SR? Ako sa to dotkne Vysokých Tatier? Kto ich bude vlastniť, hoc je to národné prírodné bohatstvo a podľa ústavy by sa nemalo dostať do rúk súkromníka. Aké budú mzdy našich ľudí v Nemecku, či Francúzsku? Ako sa to dotkne východoslovenskej nížiny, ako sa to dotkne Slovnaftu, a ako sa to dotkne všetkých výrobných kapacít SR. Ekonóm povie veľmi, zmení sa štruktúra bohatstva ekonomiky. Kto bude rozhodovať o tom čo vyrábať, ako vyrábať a pre koho vyrábať v ekonomike SR, kto bude rozhodovať o výrobe, akumulácii a distribúcii outputu ekonomiky SR? Kto bude rozhodovať o úrokových mierach? Kto bude chrániť zásoby zlata v NBS? Kto ustráži kolobeh peňazí v ekonomike SR a celej Európy? Využíva globalizácia ekonomickú vedu? Veľa otázok? Áno, to potrebuje vedieť národohospodár.
A záver od Orwela zvieracia farma na istej anglickej farme nastane vzbura zvierat nespokojných zo svojím údelom. Zvieratá sa zjednotia a vyženú majiteľa statku z jeho sídla a pod vedením 2 najbystrejších prasiat Snehuliaka a Napoleona sa ujímajú vlády na statku. Zásady spolužitia sústredia do siedmich prikázaní, z ktorých najdôležitejšie je : absolútna rovnosť medzi tvormi obývajúcimi farmu. Napokon Napoleon Snehuliaka zo statku vyženie a začne tvrdo vládnuť a postupne ukrajuje z jednotlivých slobôd a práv zvierat vo svoj prospech. Pokusy o vzburu Napoleon likviduje pomocou násilia a zastrašovania. Prasatá sa dokonca tak približujú ľuďom, že už kráčajú na 2 nohách, opíjajú sa, žijú v dome…Ďakujem
jhusár
Milý pán profesor,
ďakujem za krátky prehľad a náčrt kľúčových momentov. Pre nás je asi viac v rovine teórie rozmýšľať o tom, akú EÚ by sme chceli mať. Sila našej ekonomiky, počtu obyvateľov, veľkosti štátu nám dáva iba minimálnu šancu, aby sme zásadnejšie zasiahli do jej formovania (aj keď sa o to musíme stále pokúšať). EÚ podľa našich posledných skúseností potrebuje „pritakávačov“ niekedy až absurdných rozhodnutí, ktoré robí jej vedenie. Ak budeme chcieť s týmito vlkmi žiť, musíme vedieť, ako s nimi vyť: A pracovať na svojom vlastnom rozvoji čo najmúdrejšie. Škoda, že o tej poslednej vete nemôžem povedať, že sa nám to aj darí…
Pán doktor,
som rád, že ste sa priam exaktne vyjadrili o problémochj hlavne tá zásadná posledná veta. Ja s snaži, aby si EÚ uvedomila, že teória a prax hospodárskej politiky znamená:
– sústavu poznatkov o fungovaní ekonomiky, na základe nich štát pôsobí na vývoj hospodárskej a sociálnej sféry.
– zmyslom HP nie je zabezpečovanie a rast životnej úrovne v spoločnosti a úrovne ekonomiky; je to iba číslo.
– hospodárska politika je procesom zlaďujúcim ekonomické. záujmy jednotlivých subjektov a štátu ako celku
– formuluje zákonitosti, ktoré zovšeobecňujú početné ale aj protikladné sociálne a ekonomické aktivity jednotlivcov, skupín a vrstiev. Podľa identity záujmov sa jednotlivci a kolektívy združujú do štruktúr, ktoré možno považovať za subjekt HP.
Neviem, či sa to EÚ darí.
Ďakujem
jhusár
Vďaka pán profesor za zaujímavý článok.
Žiaľ dnes v EU nik nemá záujem na odborné nastavenie jej fungovania. Podľa mňa je to iba inštitúcia, ktorá korupciu povýšila na európsku politiku. Celé je to iba o uplácaní všetkých, aby podporovali politické záujmy tieňových mocenských síl. Preto napríklad nikdy v EU neboli zrušené daňové raje. Silne zavreté oči aby nik nevydel ako sa vykrádajú národné štáty lobistickými skupinami.
Vážený pán inžinier,
nedávno bol publikovaný článok o korupcii. Tu je časť v angličtine.
Introduction
This brief article intends to demonstrate some of the problems with the main theories on
corruption and introduce the reader to the new field of Anthropology of Corruption, a type
of research that tries to understand one of the most pressing issues nowadays through a non- binary point of view, but trying to understand the root of corruption, and its multifaceted characteristic, especially through its cultural aspect; and why it is, contemporarily, the most effective political-economic discourse – most at the times used in a populistic fashion, at the expense of democratic institutions. Therefore, we will briefly analyze the three main theoretical strands on corruption and point at some of its faults; then indicate to the reader what are the main goals Anthropology of Corruption, and what questions it seeks to answer; and, finally, the political impact that corruption discourses have on society, and its perils when instrumentalized in populistic discourses.
Veľmi pekne ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor,Rok 1949 bol nielen impulzom vzniku Európskej únie ale aj vznikom Severoatlantickej aliancie NATO (4.apríla 1949) Aliancia je založená na spoločných hodnotách demokracie, ľudských práv a zákonnosti a od svojho vzniku usilovala o zabezpečenie spravodlivého a trvalého mierového usporiadania v Európe. To, že ako po rokoch naplnila tieto predsavzatia nám dokumentuje je vojnový konflikt na Ukrajine, kde ruka v ruke spolupracuje EÚ a NATO. Podpora vojny Európskou úniou na Ukrajine aj za cenu katastrofických hospodárskych strát pre členské štáty EÚ stratila a porušila vlastné predsavzatia ktorých cieľom bolo ukončiť časté a krvavé konflikty, ktoré vyvrcholili druhou svetovou vojnou.Je zrejme, že ak chce EU prežiť musí prijať reformné opatrenia, ktoré vrátia EÚ k pôvodnému poslaniu.
Vážený pán inžinier, Tónko,
napísal si to jednoznačne a rázne. Moja úvaha ukazuje, že EÚ sa nedarí načrtla vážne problémy až dnešnej Európy. Máme ekonóma, ktorý vyčísli vojnové reparácie spojené s vojnou na Ukrajine? Bude mať odvahu zoškrtať na ¼ ich vyčíslenie, ktoré musia pripraviť dnešní ešte negociátori? Dovolím si upozorniť na diela, ktoré v EÚ zostali nepovšimnuté, hoc sú mimoriadne naliehavé. Trojica ekonómov Maasaker, Corsi a Herman napísali dielo Addressing Europe’s Multiple Crises: An agenda for economic transformation, solidarity and democracy – EuroMemorandum 2016. Práve preto, že už Keynes ukázal ako je potrebná teória, nemôžem nespomenúť vysokoteoretickú úvahu J. Viehoffa Normative dimensions of the European Crisis. To si v EK neuvedomujú, čítajú také práce. Ukrajina bude iste náročným problémom. Ale stále zostáva otázka: prečo sa teda Európe nedarí?
Ďakujem
jarko
Pán profesor!
Pre zopakovanie na jednom mieste je super zhrnutie vývoja terajšej EÚ. Poukazuje to na silný odklon od pôvodných zámerov.
Európska únia pôvodne vznikla ako ekonomická spolupráca, no časom sa rozšírila aj do politických oblastí. Teraz je viac menej militaristicka cez sankcie a baličky. Dokresľuje to posledná akcia 800 mld na prezbrojenie. Je to pri tom veľký paradox, že najväčšie európske ekonomiky sú v kríze a len čiastočne spĺňajú Maastrichtske kritéria! Vlastne už pred naším vstupom spoločne s desiatimi krajinami bola nepísaná podmienka vstúpiť do NATO.
Možno príde k zmene po mierovej zmluve a konci vojny na Ukrajine. Samozrejme tiež po hlbokej reforme EÚ. K čomu je potrebný taký personálny byrokratický moloch v čase digitalizácie a nástupu umelej inteligencie? Mal by jednoznačne nastať hlavne posun na silnú ekonomickú základňu uplatňovaním odskúšaných vedeckých zákonov. Inak môže sa stať, že vznikne potreba novej EÚ, lebo európska integrácia je nezvratná.
Pán inžinier,
sám ste sa vedecky zaoberali problémami EÚ a to v knihách, hovorili ste o procese vedeckého riadenia z hľadiska teórie informácie a použili ste aj pojem strategická neistota. Iba pripomeniem: čo znamená riadiť? Riešil to už První mezinárodní kongres vědeckého řízení (PIMCO), ktorý sa konal v Prahe pred 100 rokmi. Riadenie je vedenie, spravovanie, usmerňovanie činnosti, priebehu či chodu objektu riadenia, alebo aj príslušné zásady či prostriedky (vrátane ľudí). Objektom môže byť podnik, ústav, družstvo, štát. Rozhodovanie je proces, ktorým sa snažíme vybrať optimálny cieľ a vhodný spôsob konania v určitej situácii. Prečo to nerobila EÚ? Riadenie teda spočíva v uskutočňovaní krokov, ktoré vedú k výberu jednej možnosti z možných riešení daného problému. Opodstatnenosť rozhodnutí – organizačných, plánovacích operatívnych – závisí vo veľkej miere od toho, aké údaje sme použili pri zdôvodnení rozhodnutia, ako boli tie údaje interpretované a aká bola ich kvalita. Som presvedčený, že jednou z hlavných úloh dneška predovšetkým v EÚ je zvýšiť opodstatnenosť hospodárskych rozhodnutí; tie mi v materiáloch chýbali, čiže to som nezistil v materiáloch EÚ. Z toho totiž vyplývajú rastúce požiadavky na ekonomické informácie, na sústavu ukazovateľov, na ich hodnovernosť, včasnosť, podrobnosť atď.
Ďakujem
jhusár
Výborný historický prehľad pán profesor. Otázka pre mňa a nielen pre mňa znie – kto to vlastne bude svojim hlasovaním rozhodovať o budúcom smerovaním EÚ- poslanci Európskeho parlamentu – predseda strany Republika môj menovec Uhrík ??????
Pán inžinier,
múdro a preto musím takto: čo nás učil Adam Smith? Začnem netradične citátom od svätého Augustína, ktorý povedal: “Štát, ktorý by nebol organizovaný na základe spravodlivosti, by sa zmenil na veľkú bandu zlodejov.” Ekonómia musí predpokladať ako sa má správať štát. A. Smith veril, že jeho idey budú aktuálne za všetkých čias. To si myslel aj L. A. Feuerbach a vlastne aj osvietenci. V dobe keď A. Smith dopisoval svoje dielo Inquiry into the Nature and Causes of the Wealth of Nations (1776) sa v Anglii už šírilo bankovníctvo, a potom aj na kontinente. Jeho dielo sa skladá z 5 kníh. Smith začína rozborom deľby práce a jej dôsledkami na trh. Druhá kniha sa zaoberá akumuláciou. Potom Smith rozoberá hospodársky vývoj. Štvrtá kniha poskytuje kritickú analýzu mnohých myšlienok, politických zámerov a sústav politickej ekonómie. Spis uzaviera rozsiahlym rozborom náležitej úlohy vlády v „trhovej“ ekonomike. Na to sa zabudlo.
Ďakujem
jhusár
Nerozumiem teóriám ekonómie, som „rodený“ humorista, ale tomuto článku, ktorý som si pozorne prečítal – je navyše odborne, fundovane napísaný. Pochybujem, že taký protekčný blb, ako je Hojsík vo vedení EÚ tomu vôbec rozumie. Profesor Husár je v tomto smere génius a podľa mňa ťažko rozumejú jeho úvahám, uvedených aj v jeho knihe, mnohí plagiátori s početnými titulmi vzadu i vpredu ich mena. Milan Kupecký, humorista
Pán Kupecký,
ako humorista fantasticky vyjadrujete beh života a robíte radosť ľuďom. Ste majster slova, každý má byť majstrom svojho remesla. A ako som napísal: Za grafický obraz ekonomiky dostal S. Kuznets Nobelovu cenu. EÚ sa dostala do rozporu s hodnotami, ktoré sama presadzovala. Mala uvažovať optimálne využitie zdrojov každej krajiny. Vedeli to urobiť?
Teda otázka, prečo to EÚ nedokáže urobiť?
Ďakujem
jhusár
Podľa mňa, ľudom, ktorí majú na starosti fungovanie a politiku EU na tom nezáleží a tí čo tomu náhodou rozumejú, nedajú si námahu urobiť niečo pre to. Väčšina nerozumie ani ekonomickým otázkam uvedených v texte a nezaujímajú ich ani ekonomické požiadavky v danej téme V parlamente EU sú ľudia sediaci na neprávnej stoličke. Preto celá EU stagnuje a potrebuje pri rozhodovaní naslovovzatých odborníkov ako ste Vy, vážený pán profesor Husár!
milan kupecký
Pán Milan,
excelentne ste doplnili môj nadpis Akú EÚ máme a akú EÚ potrebujeme.Ďakujem
jhusár
Pán profesor, kedysi som podporoval vstup Slovenska do únie, aj preto, že sa tým zrušila tá nezmyselná hranica medzi Českom a Slovenskom. Dnes je však únia úplne iný spolok, než tá inštitúcia, ktorú popisujete.
Dnes EÚ vedú zločinci najťažšieho kalibru. To píšem bez najmenšej snahy preháňať. Veď faktickým šéfom EÚ je „prezident“ Ukrajiny. Projekt, ktorý mal pôvodne zabezpečiť Európe trvalý mier je momentálne vo fáze trvalej vojny. A napokon – ľudské práva – ktoré boli od začiatku vážnym faktorom, sú len Potemkinovou dedinou. Rozsudok ESĽP z minulého týždňa nielen odsúdil Ukrajinu za rad porušení v súvislosti s udalosťami 2. 5. 2014 v Odese, ale definitívne ukázal na EÚ ako bandu zločincov. Spomenutý súd totiž nemal k dispozícii svedectvá „proruských“ poškodených a žiadne forenzné dôkazy z miesta činu. Opieral sa hlavne o mainstreamový naratív, ktorý EÚ mala k dispozícii celý čas. Rozsudok je teda fakticky rozsudkom nad pokrytectvom vedenia EÚ.
V EÚ nám ide o život. Doslova. Ekonomické aspekty, aj keby tiež neboli katastrofálne, by to nezachránili.
Vážený pán doktor,
Myslím si, že ste sa vážne zamysleli nad problémami a iste máte osobné skúsenosti. to, čo sa týka podstaty niečoho. Máte pravdu, uniká nám samotná podstata všetkého, čo nám sľubovali, ale rýchle poničili náš priemysel, nezaujíma ich čo existuje je aj dôsledok, dovolím si povedať, našich reprezentantov, unikla im základná myšlienka vzniku únie a tak nemá čo vzniknúť nové. Ba mám dojem, že poslanci sa ani nesnažia poznávať fungovanie ekonomík EÚ. Mali by poznať práce našich ekonómov, ako Pavlenda, Kočtúch, Ferianc, či ďalší.
Čo ale bolo hlavné, podpisom Maastrichtskej zmluvy vznikla Európska Únia, zastrešujúca všetky existujúce integračné aktivity, ale bez jasného ekonomického plánu. Krajiny museli splniť nič nehovoriace Maastrichtské kritériá. Pozreli ste si ich plnenie? Bieda. Uviedol som hlbšie problémy niektorých krajín EÚ.
Ale pán doktor, nie iba to, že je to iný spolok ale nečítali žiadne dielo z teórie riadenia; prvý zjazd vedcov z teórie riadenia bol v Prahe v roku 1924, teda pár rokov po vzniku štátu. A predmet sa prednášal ako bázická disciplína na ekonomických fakultách.
Ďakujem
jhusár
Nuž, popri hlbokom mentálnom a morálnom úpadku na západe to nie je prekvapením – osobné politické a ekonomické záujmy a „výnosné trafiky“, ako odmena (za čo odmena?).
Vážený pán Fero,
V tom je jadro. Ale ja sa predsa vrátim aj do histórie. Velikán Ricardo vstúpil na pole ekonómie v roku 1809 a to novinovými článkami o obežive a inflácii v článku The High Price of Bullion (v prútoch a tehlách). Za infláciu obvinil Bank of England, ktorá neustrážila ponuku obeživa. Obe oblasti nás trápia aj dnes. Ale on bol aj prísny recenzent. Vraj ho volali žralok. James Mill, politický ekonóm, presvedčil D. Ricarda, aby sa stal členom Maltusovho „Klubu politickej ekonómie“. Ricardo veľmi dobre vnímal priemyslovú revolúciu a opäť na podnet J. Milla napísal v roku 1817 dielo „O princípoch politickej ekonómie a zdanení“. Podporovateľ J. Mill dosiahol, že D. Ricardo sa stal členom britskej Dolnej snemovne, kde jeho hlas sa zasadzoval za politické slobody a obchod. V parlamente hovorieval veľmi odborne a tak ho mnohí nechápali. Pokúsil sa vysvetliť a objasniť možno ten najrozporuplnejší princíp politickej ekonómie. Údajne vraj nedobytný prírodovedec kedysi požiadal Ricarda, aby mu pomenoval jedno ekonomické pravidlo, ktoré nie je ihneď zrejmé, ale pritom je veľmi dôležité. Vraj to bol Ricardov „zákon pomernej výhody“, alebo doktrína komparatívnych nákladov.
Pán Fero, počuli ste také niečo dnes v europarlamente?
Ďakujem
jhusár
Pekný „sprievodca“ históriou Európskej Únie, pán profesor. Je cenný v tom, že nejdete do tradičnej Vašej hĺbky, ale takto zostavené to priam vytyčuje dnešnú cestu EÚ do pekla.
Áno, kým to boli iba a len hospodárske opatrenia, tak všetko v poriadku, aj RVHP sa na druhej strane integrovala Komplexnou socialistickou ekonomickou integráciou, boli to správne trendy sústrediť silu do väčších celkov.
Ale dnes? A najmä pri NEVOLENÍ reprezentácie Európskej Únie a pri ignorovaní hlasov vedenia jednotlivých národných štátov?
Bonmot? Načo je nám dnes Európska Únia? Odpoveď: NATO!
Peter,
Si ekonóm ako ja. Teda vieš, že princípom podvojného účtovníctva je, že ak je jedna položka na jednom účte na stane má dať, na druhom musí byť na strane dal. A práve mi chýbali princípy pri vzniku EÚ. Presnejšie princíp môže byť všeobecne: zásada, východisko, prazáklad, maxima, najvyššie hľadisko, predpoklad. Toto všetko zabudoval nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu V.V. Leontiev do svojej medziodvetvovej analýzy, ktorú EHK, kde som pracoval, využívala na komparácie krajín EHK. Prečo v tom nepokračovali v EÚ. Kuznets, ďalší nositeľ Nobelovej ceny dostal cenu zato, že vymyslel systém národného účtovníctva. A keď vznikla československá federácia, môj vedúci katedry prof. J. Sojka napísal dielo Ekonomická dynamika a v nej naformuloval optimalizačný model pre federáciu a delením na ekonomika ČR a ekonomika SR. To nevedeli pripraviť pri vzniku EÚ pre všetkých 28 krajín? I/O analýza je nástroj určený na skúmanie fungovania ekonomiky, a to ozaj na hlbokú analýzu, zvlášť ak by matica za jednu ekonomika mala 300 riadkov a 300 stĺpcov, odvetví. Nehovoriac a význame inverzných koeficientov.
Ďakujem
jaro