Ako to bude s pravdou

Čitateľ by si mal starostlivo prečítať tento citát, ktorý ma podnietil k názvu dnešnej úvahy:

„Po samite Európskej rady v Bruseli predseda slovenskej vlády upozornil, že únia sa ocitla „v stave krízy a urgentnosti“, pričom ju brzdia vysoké ceny energií a príliš ambiciózne klimatické ciele. Doplnil, že aj napriek tomu sa prijímajú rôzne predpisy ako napríklad REPowerEU, podľa ktorého od 1. januára 2028 dôjde k zastaveniu dovozu ruského plynu do Únie. „V praxi to bude znamenať riziko nedostatku tejto komodity a tlak na ďalšie zvyšovanie cien. Posadnutosť Ruskom by nás nemala viesť k sebapoškodzovaniu,“ vyhlásil Fico vo videopríspevku na sociálnej sieti Facebook.

Upozornil, že SR svojim nesúhlasom nevedela zablokovať túto legislatívu, lebo na schválenie stačila kvalifikovaná väčšina. Dodal, že lídri všetkých 27 členských krajín sa zhodli na potrebe rýchlo znížiť ceny energií a zreálniť environmentálne záväzky. Podarilo sa mu presadiť, aby sa tieto požiadavky premietli do záverov samitu a Európska komisia urýchlene pripravila konkrétne návrhy. Osobitne zdôraznil potrebu ochrany automobilového priemyslu a revízie pripravovaného mechanizmu emisných povoleniek ETS 2, ktorý by podľa neho zvýšili výdavky domácností na bývanie a dopravu. Premiér tiež upozornil na riziká spojené s plánom Bruselu použiť zmrazené ruské aktíva ako základ pre reparačnú pôžičku Ukrajine vo výške 140 miliárd eur. Tvrdí, že tento návrh sa objavil predčasne a môže naraziť na právne aj politické prekážky. „Plán môže na decembrovom samite naraziť na realitu a skončiť fiaskom,“ vyhlásil Fico.“

Veľmi vážne tvrdenia a hrozby. Aby som čitateľovi plastickejšie ukázal hĺbku problémov aj z pohľadu histórie vedy, dovolím si urobiť komparáciu. Aj vo vede boli náročné obdobia a veľké hrozby.

Pripomeniem osud heliocentrickej sústavy:

„ak sa snáď nájdu hlupáci, úplne neznalí matematických vied, osobujúci si právo o nich súdiť  kvôli nejakému miestu z Písma, ktoré k svojmu účelu prekrútia, a odváži sa kárať a napadať toto moje učenie, na tie nič nedám, a to do tej miery, že i ich posudkami budem pohŕdať ako nejapnosťami“

napísal útočne Koperník a dodal:

„A tak nech sa adeptom vedy nezdá nijak podivným, ak nejakí takí ľudia sa budú smiať tiež aj nám. Matematické diela sú písané  pre matematikov, ktorým sa bude zdať, pokiaľ  môj názor neklame, aj toto naše dielo prispievať niečím  aj tej cirkevnej  obci, v ktorej čele stojí teraz Tvoja svätosť“.

Tak Kopernik písal pápežovi Pavlovi III. a veril, že jeho dielo prospeje tej  cirkevnej obci, v ktorej bol kanonikom.

Jeho tvrdý výpad smeroval samozrejme proti protestantským teológom s Martinom Lutherom v čele, pretože to boli oni kto vtedy heliocentrickú sústavu húfne napadali. Koperníkovo oddelenie teológie a prírodovedy (matematiky) vychádzajúce z nominalsitického buridanizmu sa však uskutočňovalo aj v protestantskom tábore,  je prirodzené, že to boli protestantskí „matematici“, ktorí z Kopernikovho učenia vyvodili prvé sústavné praktické závery.

Prvým v rade bol asi wittenberský Erazmus Reinhold (1511 – 1553), ktorý v roku 1551 vydal Pruské tabuľky nebeských pohybov. Aj napriek zjavným úspechom dôsledkov heliocentrizmu bolo stúpencov Kopernikovho  učenia stále veľmi málo. Dominikánsky mních Giordano Bruno (1548 – 1600) vyvodil záver, že vesmír musí byť nekonečný a v ňom nekonečne veľa Sĺnk. Zem tak ovšem stratila výsadu jedinej obývanej planéty, lebo mnoho Sĺnk znamená tiež mnoho Zemí. Učenie o mnohých zemiach bolo kacírstvom a G. Bruno bol 17/2/1600 v Ríme upálený.

To však nič nemení na fakte, že vyše 400-stranová kniha De Revolutionibus Orbium Coelestium a jej autor, jeden z najväčších géniov ľudstva, zmenili svet. Vari najlepšie to vystihuje okrídlená sentencia, podľa ktorej bol Kopernik človek, ktorý zastavil Slnko a rozhýbal Zem.

Preto som si položil otázku ako je to s pravdou v EÚ?

Mňa ozaj mrzí, keď čítam negatívne hodnotenie EÚ zo slovenskej perspektívy. Píliš sa píše o ekonomických rizikách. Týka sa to najmä rozporuplného vnímania členstva v EÚ medzi slovenskými občanmi, kde podiel tých, ktorí ho považujú za zlú vec, mierne prevyšuje podiel tých, ktorí ho považujú za dobrú vec, čo bolo publikované.

Ďalej sa vyskytujú aj negatívne hodnotenia EÚ v kontexte ekonomiky, veď kolovali zoznamy sprivatizovaných a zničených podnikov ekonomiky SR, ale aj ako napríklad zraniteľnosť Slovenska voči možným obchodným clám USA, hoci agentúry ako Fitch na druhej strane pozitívne hodnotia členstvo SR v EÚ ako faktor stability. Negatívne hodnotenie môže byť aj v kontexte konkrétnych politík EÚ, napríklad v súvislosti, ak sa dobre pamätám, s procesom vymenovania komisára, kde môže negatívne hodnotenie môže mať za následok jeho odstúpenie.

Z pozície ekonóma však nemôžem nespomenúť, že tvorcovia ekonomickej politiky EÚ a hlavne Delorsov výbor, ktorý navrhol Maastrichtské kritériá v roku 1991 nevedeli, že

• od roku 1909 je známa Lindberg, Dynamic Theory of Risk.  A dielo Stochastic Conception of Inoput-Oupu Model má tak vysokú vedeckú hodnotu, že malo byť základom cyklickej ekonomickej politiky EÚ.
• tvorcovia však zabudli hlavne na  J.Tinbergena, nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu na jeho diela ako On the Theory of Economic  Policy, The Design of Development, Central Planning, Shaping the World Economy, Suggestions for an International Economic policy.

• Prečo Brusel nevedel kto je J. Tinbergen?
• Prečo dnes nie je pravda čo tvrdí ekonomická a ekonometrická veda?
• Je nebezpečné, čo hovorí veda?
• Ako je to s pravdou o plyne a rope?
• Vytvárame bariéry medzi západom a východom?
• Je Rusko agresorom?
• Prečo politici dnes musia využiť pojem „v stave krízy a urgentnosti“, či aj upozorniť na riziká spojené s plánom Bruselu použiť zmrazené ruské aktíva ako základ pre reparačnú pôžičku Ukrajine vo výške 140 miliárd eur?

Bieda.

Teda niektorí ľudia a hlavne teoretickí ekonomickí analytici sú nespokojní s výsledkami Európskej únie v rôznych oblastiach, ako sú slabý výkon ekonomiky, migrácia, alebo sociálna politika. Hoci EÚ v niektorých oblastiach zaznamenala pokrok, napríklad v obchodnom prebytku za rok 2023, iné oblasti zostali žiaľ pod očakávaniami, aj v dôsledku ignorovania vedy.

Ozaj ma mrzí, že zlyhania v niektorých politických oblastiach sú vnímané ako dôkaz neschopnosti EÚ reagovať na aktuálne výzvy a ochrániť záujmy svojich občanov.

Tvrdenia Kopernika aj tvrdenia J. Tinbergena a viacerých ekonómov v minulosti pramenili a mnohých súčasných ekonómov pramenia z čistého poznania. Nezabudli sme na to?

Záver

Nič na tomto svete nevzniká bez úporných a nejednoduchých bojov. A nebolo vždy samozrejmé to, čo je samozrejmé dnes. A tí, čo zápasili za pokrok na cestách k dnešnej samozrejmosti si zasluhujú úctu, všeobecnú. Patrí medzi nich aj Mikuláš Kopernik,.či J. Tinbergen.

Bude medzi nich pariť niekto z dnešných Slovákov?

Ako to bude s pravdou aj o vojne na Ukrajine? Slováci vedia rusky, maďarsky či francúzsky a tak majú veľké množstvo rôznorodých informácií o tom, čo sa deje nielen v EÚ, ale aj v Moskve, Tokiu, či v Pekingu. Vedia aj to, čo je BRICS.

Kto urobil analýzu dopadov odpojenia sa od ruského plynu či ropy?

Delorsov výbor v roku 1991 nevedel o dielach nositeľa Nobelovej ceny J. Tinbergena? Práve Tinbergenovo dielo Shaping the World Economy, Suggestions for an International Economic policy je priam návodom na tvarovanie ekonomiky sveta a predovšetkým hospodárskej politiky EÚ.

Máme aj dnes kacírstva ako v 16. storočí?

Ekonomika je vždy prvá, kde sa následky zlého riadenia vždy presadia. Ako to bude s pravdou?

Prof. J. Husár

Bratislava, 27/10/2025