Zaujal ma Makroprudenciálny komentár NBS – jún 2026:
„Finančný cyklus sa ochladil už druhý štvrťrok po sebe. Oslabilo ho spomalenie podnikových úverov, ako aj pribrzdenie rastu ekonomiky. V ďalšom období sa dá očakávať skôr jeho stagnácia, prípadne mierny pokles.“
Aký ekonomický zmysel má ochladil, či pribrzdil? Čo má robiť predseda vlády, či minister financií?
Neviem, či NBS, jej ekonómovia, využili nejaký konkrétny makroekonomický model, z ktorého vyplynulo ochladiť, či pribrzdiť, čo sú veľmi amatérske ekonomické pojmy. Už pojem makroprudenciálny je akousi náplasťou asi pre makroekonomický model, či ide iba o obozretnosť? Aby ekonómovia zistili ako funguje ekonomika aj na národohospodárskej úrovni, ekonómovia využívajú veľké makroekonomické modely.
Podstatu, jadro ukážem na tomto šesťrovnicovom ekonometrickom modeli:
C – 0,75Yd = 50 rovnica výdavkov na spotrebu
Yd – Y + T = 0 rovnica výpočtu disponibilného príjmu
-0,2Y +T = 0 rovnica daní (2.20)
C + I + G = 750 rovnica agregovaného dopytu
I = 100 investičná rovnica
-C + Y – G – I = 0 rovnica národného príjmu
Model jasne definuje vzťahy, funkcie medzi premenný, treba ich logicky či s pozorovania odvodiť.
Čitateľ by si mal všimnúť, že všetky premenné tohto modelu C (výdavky obyvateľstva), Yd (disponibilný príjem), Y(národný príjem), T (dane), G (výdavky vlády), a I (investície) sú najdôležitejšie makroekonomické veličiny ekonomiky, premenné, ktorých číselné hodnoty musí vidieť predseda vlády, aby sa vedel rozhodnúť, čo urobiť.
Štvrtá rovnica v modely vyjadruje požiadavku, aby sa agregovaný dopyt rovnal 750 (cieľ hospodárskej politiky). Pre lepšiu prehľadnosť sústavy rovníc môžeme dať čísla do tabuľky, aby čitateľ mal jasný prehľad o číselných hodnotách, ktoré mi budú slúžiť na získanie riešenia, teda konkrétnych číselných hodnôt použitých makroekonomických veličín.
V prvom riadku vidíme symboly, označenia ekonomických premenných. V ďalších riadkoch sú čísla, ktoré sú v modely pri premenných a v poslednom stĺpci sú hodnoty, čomu sa rovnice majú rovnať:
C |
Yd |
Y |
T |
G |
I |
PS |
| 1 | -0,75 | 0 | 0 | 0 | 0 | 50 |
| 0 | 1 | -1 | 1 | 0 | 0 | 0 |
| 0 | 0 | -0,2 | 1 | 0 | 0 | 0 |
| 1 | 0 | 0 | 0 | 1 | 1 | 750 |
| 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 1 | 100 |
| -1 | 0 | 1 | 0 | -1 | -1 | 0 |
PS = pravá strana sústavy rovníc.
Hodnoty v 6 riadkoch a 6 stĺpcoch tvoria maticu. Aby sme získali riešenie, potrebujeme z tejto matice získať jej inverznú maticu, ktorá má mimoriadny význam pre ekonomickú analýzu. V našej praxi sa, žiaľ, nevyužíva.
Naši analytici sa uspokojujú, či opierajú iba o percentuálny počet a výpočet percenta o koľko sa zvýšil HDP, či o koľko sa zvýšili investície. Taká informácia nemá zmysel.
HDP nebol prínosom, do ekonomických poznatkov.
Ak inverznú maticu prenásobíme posledným stĺpcom tabuľky (PS) , získame toto riešenie:
| C | Yd | Y | T | G | I |
| 500 | 600 | 750 | 150 | 150 | 100 |
Jednoznačne vidíme, aké číselné hodnoty nadobudli premenné modelu. Máme jasnú predstavu ako funguje ekonomika, koľko je C, či koľko je I.
Nepotrebujeme percento HDP, máme usporiadanú a vzájomne zviazanú množinu hodnôt.
Predseda vlády sa môže s nimi hlbšie zoznámiť. Splnený je požadovaný cieľ, agregovaný dopyt Y je 750 jednotiek.. Vidíme, aké sú príjmy vlády T a rovnajú sa výdavkom vlády G. Rozpočet je vyrovnaný.
Predseda vlády sa môže spýtať, čo sa stane ak zvýšim dňovú sadzbu z t = 0,2 na t = 0,22, alebo čo sa stane ak zníži daňovú sadzbu na t = 0,18.
A vopred vie aj čo sa stane, ak bude požadovať zníženie daňovej sadzbu na t = 0,18 a súčasne G zvýši na 160. Nepotrebujeme makroprudenciálny komentár. Naopak, predseda vlády môže robiť experimenty a študovať správanie sa ekonomiky, ak autor modelu ho doplní aj o programové zabezpečenie tak, aby ho používal predseda vlády.
Hlboký vhľad do ekonomiky a možnosti analýzy by sa zvýšili, ak by matica mala 100 rovníc a 120 premenných. Na VÚZH sme pre PKZ (4 JRD) skonštruovali model, ktorý mal 2200 rovníc a 2500 premenných (maticu mám).
Z napísaného vyplýva, že s modelom môžeme robiť prepočty a analýzy alternatív, ktoré požaduje vláda či parlament a tvorca hospodárskej politiky zabezpečí ich realizáciu.. Konštrukcia modelu je taká, aby bola zabezpečená rovnováha na trhu tovarov. Model v (2.20) je možné upraviť aj tak, aby bol optimalizačným tak, že definujeme cieľovú funkciu.
Vláda a NR SR nepotrebujú HDP, potrebujú maximalizovať účelovú funkciu ekonomiky, napríklad maximalizovať výdavky obyvateľstva na spotrebu plus investície pri určitých obmedzeniach, či minimalizovať výdavky vlády pri zadaných podmienkach.
Vidíme, že riešenie modelu je úzko viazané na špecifikáciu podmienok modelu, ktoré vyjadrujú funkcie. Ekonomiku máme ako na dlani (viď tabuľku).
Model voči verbálnemu popisu (ochladil) zjednoznačňuje poznanie vlastností ekonomiky. Makroprudenciálny neznamená reálny pokrok v poznávaní, poznatkoch.
Riadenie zložitých ekonomických systémov, teda národného hospodárstva, ako som vyššie ukázal, musí vždy smerovať k optimalizácii riadenia týchto systémov a nie sledovať nič nehovoriaci rast HDP.
Musím zvýrazniť, že zobrazenie ekonomiky v modeli nie je záľubou vedcov, ale priam nevyhnutnosťou.
Model je poradcom a nástrojom získania riešení problémov, ba umožňuje sledovať dynamiku rozvoja ekonomiky. Nielen to, model v podobe regionálneho, územného modelu umožní riešiť aj prechod systému, ekonomiky z jedného stupňa k druhému podľa vopred stanovených cieľov a úloh a nie ako sa stalo pri našom vstupe do EÚ. Nevedeli, ako začleniť náš vyspelý priemysel (ZSMK Tlmače, najväčší elektromotor na svete) do odvetví starých členov EÚ.
Tak sa stalo, že naša ekonomika stagnuje, ekonomika sa nezlepšuje. Vraj hlavným motorom slovenskej ekonomiky ostala domáca spotreba, ako to tvrdia analytici. Motorom musí byť výroba, vhodná štruktúra odvetví.
Dôležitá je produkčná sila ekonomiky.
Záver
Ako robiť hospodársku politiku? Pomocou nástroja, modelu. Ekonometrický model ako sme zistili je abstraktný obraz o ekonomike. Ukázal som ako sa dá použiť na opísanie správanie sa ekonomického systému. Pomocou neho som získal konkrétne číselné hodnoty bázických makroekonomických veličín.
O podstate ekonomiky nám dáva jednoznačnú predstavu matica modelu, ktorá je tak aj inšpirátorom kladenia otázok. V jej svetle je číslo HDP, prípadne jeho rast, či pokles neinformatívnou veličinou; vláda sa ňou nemôže riadiť pri tvorba hospodárskej politiky. Ekonomický systém žiada optimalizáciu jeho fungovania, čo môže zabezpečiť iba optimalizačný model s danou účelovou funkciou; aj ten model ktorý som naformuloval.
Zistili sme, že máme možnosť „vidieť“ aj budúce zmeny ekonomických veličín. Tvorca hospodárskej politiky môže na základe modelu a príslušných prepočtov určiť žiadúce smery možných zmien hlavných makroekonomických ukazovateľov.
Ekonometrický model je metóda, nástroj ekonomického plánovania a rozhodovania, čo umožňuje hlavne optimalizačný model. Tvorca modelu v prvom rade musí zistiť interdependencie, vzájomné závislosti medzi premennými, aby čo najúplnejšie zobrazil ekonomiku. Ide o triezvy, vedecký, dostatočne hlboký a komplexný prístup k objasneniu príčinných súvislostí a fungovania ekonomiky. Opozícia to doposiaľ neurobila. Ohovára, iba.
Zistili sme ako robiť hospodársku politiku. Vláda sa musí rozhodnúť, ktorým smerom sa vydá. Ba aj EÚ.
Dnes zisťujeme obsahový odklon.
Prof. J. Husár
Rohovce, 29/8/2026
Vážený pán profesor,
ako robiť hospodársku politiku je veľmi zložitý proces. Okrem ekonomického modelu, ktorý nám ukáže konkrétne číselné hodnoty bázických makroekonomických veličín na základe ktorých môžeme plánovať a rozhodovať.Hospodárska politika štátu ukazuje , že za posledné desaťročia pretransformovali sme sa na priemyselnú veľmoc, „detroit Európy“. Tento model, postavený na príleve zahraničného kapitálu, lacnejšej a kvalifikovanej pracovnej sile a masívnych investíciách do výrobných hál, však narazil na svoj strop. Podľa ziskaných údajov chýba nám skutočná pridaná hodnota – výskum, vývoj, patenty a finálny softvér – vzniká v materských krajinách (ako Nemecko, Holandsko či Rakúsko), kam odteká cca 77 % zisku vo forme dividend. Ročne tak zo Slovenska odchádzajú miliardy eur, ktoré následne chýbajú v domácom inovačnom systéme. Sme modernou, no stále len vykonávacou dielňou západu. Náš podiel na HDP Únie (0,7 %) a podpriemerná produktivita práce na hodinu (70 – 75 % priemeru EÚ) reflektujú fakt, že peniaze sa zarábajú vymýšľaním produktov, nie ich skladaním.Druhým najväčším rizikom pre budúcnosť však nie je samotný odliv ziskov, ale vysychanie zdroja, ktorý tento priemysel držal nad vodou – ľudského kapitálu. Nový svetový trend (elektromobilita, digitalizácia, umelá inteligencia) už nevyžaduje len šikovné ruky pri linke, ale sofistikované mozgy, ktoré tieto systémy programujú a riadia.Tu narážame na kritické zlyhanie štátu. Dlhodobé podfinancovanie školstva (historicky okolo 4 % HDP, s aktuálnym výkyvom k 4,92 % HDP, čo je síce na úrovni priemeru EÚ, no s obrovským investičným dlhom) a slabé investície do vedy a výskumu (len 1,04 % HDP) priniesli svoje ovocie. Výsledky slovenských žiakov v testovaní PISA dlhodobo klesajú, matematika sa prepadá pod priemer OECD a viac ako 20 % našich najlepších študentov uteká na univerzity do zahraničia. Bez zásadnej zmeny školstva nebudeme mať ľudí schopných obsluhovať priemysel zajtrajška. Čo by prospelo našej ekonomike? Predovšetkým reinvestičné stimuly namiesto daňových prázdnin: Štát by mal motivovať zahraničné korporácie, aby spomínaných 77 % odtekajúcich ziskov investovali späť na Slovensku. Nie však do ďalších výrobných pásov, ale do budovania výskumných a vývojových centier (R&D). Ak tu automobilka auto nielen poskladá, ale aj navrhne jeho softvér, zisk a duševné vlastníctvo ostanú v našej ekonomike. Školstvo ako hospodárska priorita . Výdavky na vzdelávanie sa už nesmú vnímať ako „sociálny náklad“, ale ako najvýnosnejšia ekonomická investícia. Hospodárska politika musí zatlačiť na dokončenie kurikulárnej reformy, prepojenie univerzít s praxou (napr. cez masívnu podporu duálneho vzdelávania) a vytvorenie podmienok, ktoré zastavia odliv mozgov. Nakoniec je to cielená podpora domáceho inovačného ekosystému: Štát musí efektívne využiť eurofondy na vybudovanie infraštruktúry pre domáce technologické startupy a firmy. Cieľom je, aby popri zahraničných gigantoch vznikali domáci dodávatelia s vysokou pridanou hodnotou, ktorí nebudú závislí od rozhodnutí centrál v Stuttgarte či Soule.
Slovensko sa nachádza na rázcestí. Doterajší model vyčerpal svoj potenciál. Platí.že stroje sa dajú kúpiť a modernizovať zo dňa na deň – ale vybudovať vzdelanú a onkurencieschopnú spoločnosť trvá generáciu. A ten čas nám práve ubieha a je dôvodom, aby ekonomická orientácia hospodárskej politiky nabrala najnovšie poznatky vedy.
Vážený pán inžinier, Tónko,
nčeel si, ako sa vraví, hlboko do klobúka. Plne súhlasím, že hospodárska politika potrebuje komplexnejší pohľad na jej formovanie a aj trealizáciu. Dôrazne si upozornil na problém vzdelávania a výchovy. Inak ozaj hrozia riziká a ohrozenia. Všetko sa to po roku 1993 rodí akosi ťažko.Opäť musím spomenúť ZSMK Tlmače. Tam ozaj boli špecifické zamerania ľudí. Čo mali robič zvárači, keď Tlmače zničili. Ale musím spomenúť, že Tlmače mali výchvu svojej mládeže, teda odborov, ktoré potreboval, učňovskú školu. Využovali ich inžinieri, aj inžinier s ktorým som býval.
Nepriaznivá globalizácie sa vtláča všetkými pórmi do celého života, ktorý si spomenul. No a tak vznikajú extrémne protirečivé prejavy a dôsledky, o ktorých hovoríš. Priam ma to potešilo, lebo si to viacerí môžu prečítať. Za veľký rozpor pokladám, že sa bohatstvo produkuje v SR a ide oligarchom v zahraničí aj doma, no a zväčšuje sa množstvo nezamestnaných, či aj žobrákov. Nadnárodné korporácie, o ktorých hovoríš, si užívajú výsledky našej práce v podobe ziskov. Doslova sa tlačia do celého planetárneho priestoru. A my sme ozaj na rázcestí. Musíme budovať perspektívne produkčné sily spoločnosti, teda v napojení na AI. Naši vodcovia si musia uvedomiť, že 21. storočie sa musí rozlúčiť s paradigmou 20 storočia. Mrzí ma aj to, že sa odľudšťuje postoj k výrobe – ako to vníma robotník vo Volswagwene, keď dobre vie, že vlastník je inde. Kritériom sa stal zisk a egoizmus. Vidíme, ako sme roztrieštení na Slovenska vízia EÚ SAV je ozaj biedna.
V úvahe som vľak ukázal, že ako tvorca hospodárskej politiky ovláda modelovanie, predseda vlády, či minister majú z toho osoh, priam z tej množiny údajov môžu položiť otázku, čo keď daňová sadzba bude taká a požiadavka na rozvoj výroby bude taká, aký bude efekt, či dôsledok. Tam nájde riešením odpoveď.
Potrebujeme aj to, aby výskum vyriešil problém komparácie krajín EÚ. To sa nedá percentom, a zvlášť nie percentom HDP.
Slovom protirečivostí máme veľa a musíme ich vyriešiť. Tade vedie cesta. Výskum by sa mal zamerať na Protirečivosti ekonomických, sociálnych, ekologických a celkových spoločenských súvislostí a dôsledkov globalizácia a hospodárskeho vývoja SR.
Jednoducho na poznanie hybných síl ekonomického vývoja ekonomiky SR
Ďakujem
jarko
Pán profesor, milý Jarko,
je tu jeden jediný problém. Všetci ho poznáme: aby vláda mohla robiť hospodársku politiku (ale aj v iných oblastiach), musela by vládnuť, konať ako vládnuci subjekt. Po druhé, musela by na to byť – v každej oblasti života spoločnosti – odborne pripravená. A morálne čistá. Od roku 89 sa v každej spomínanej oblasti ide z kopca, a niet síl to zmeniť. Občas, že nejaké korekcie? Aké? Na úkor občana sa má konsolidovať hospodárstvo, to čo predchádzajúci rozkradli? Za krádeže a zločiny sa vždy, a všade, trestalo, a chodili do väzenia. A oni sa nám ešte vysmievajú, a hlupáci im tlieskajú.
S pozdravom, Michal
Milý Michal,
doslova si mi priam na tácke priniesol tému, ktorá je dnes zásadná. Ako to, že nevieme riadiť spoločnosť? V Nitre učiteľ gymnázia Rakovský chodil na internát na dozor, či sa učíme. Raz nám ukázal knihu a povedal, že M. Rakovský (1535-1579) patrí do ich rodokmeň. Prečítal nám, že napísal dielo Knižka o spoločenských vrstvách v štáte a príčinách prevratov v kráľovstvách a cisárstvach. O svetovej vrchnosti. V jadre opisuje svoju koncepciu ideálne organizovanej spoločnosti, model ideálneho panovníka,, občanov delí na triedy, kritizuje zlé spôsoby vlády (anarchiu, tyraniu, oligarchiu) ale aj demokraciu. V závere velebí cisára.
Teda od vtedy ubehlo 500 rokov a máme analogické problémy. A my stále máme problémy s riadením spoločnosti.
Ďakujem
jarko
Pane profesore,
je to tak, jak píšete – hospodářská politika má vycházet z ekonometrických modelů, které přesně ukážou, jak změna daní, investic či vládních výdajů ovlivní celý systém. Jen takové modely umožňují vláde dělat informované rozhodnutí, místo spoléhání na vágní komentáře nebo samotný růst HDP.
Ale to by museli být ve vladě trochu erudovaní ekonomové a ne elektrikáři, jako v Česku, kde to máme podobné.
Zdraví Oujezdský
Pán inžinier,
veľmi dobre ste to napísali. Naši politici uznávajú iba počty 2+2 = 4. Aký máme problém s daniami ich veľmi nezaujíma. Máme sústavu daní, množina daní podľa zákona a transakčná daň musí byť v modeli. A práve, ak by mal model 100rovníc a 420 premenných obsahoval by iste príslušnú sústavu rovníc, či nerovníc. Ale ani u Vás to nikto nenaformuloval, aspoň som nepostrehol, hoc ste mali výbornú školu ekonómov, prof. Habr (aj môj učiteľ), doc. Skolka či doc. Bouška. Mohol to spraviť aj Miloš, s ktorým som si tykal.
Ďakujew
jhusár
Pán profesor, s akým ohlasom sa stretávajú Vaše polopatistické, zrozumitelné, prínosné a pre štát prospešné riešenia keď ich pošlete do vládnych kruhov, napríklad ministrovi financií, hospodárstva či dokonca predsedovi vlády. Typnem si – ticho ako v škótskych slatinách. Potom niet riešenie a bieda nás privedia až za okraj hospodárskej priepasti, ak už neletíme.
Pán Pavlík,
sme dvaja, ktorí dostávajú odpovede na ich myšlienky. Ale toto som dostal:
Stará Evropa už má jednu nohu v hrobě. „Pokud budou věci pokračovat tak, jak pokračují, mnoho evropských zemí se stane nefunkčními,“ předpověděl loni Donald Trump. Evropu označil za „upadající skupinu zemí“ vedenou „slabými lidmi“. Tito lidé však nejsou jen slabí, ale také hloupí, arogantní a zlí. Jejich kroky přivedly Starý svět do slepé uličky. A nyní už nezbývají žádné dobré možnosti. V roce 2022 Evropa plivla Rusku do tváře. Je čas začít od čistého stolu.
Ďakujem
jhusár
Odpovedám na Vašu odpoveď a to citátom nie od seba, ale z článku na webe Hospodárske správy z 29.8.2026 od Ivana Pauera článokTurbulentné zmeny v Európe a nevyhnutné zmeny pre Slovensko! cit.celé:
„Pre Slovensko z toho vchádza jednoznačný poznatok a poučenie, že štátnu a spoločenskú stabilitu môže zachrániť len zásadná zmena vnútornej hospodárskej a ekonomickej politiky!
… táto zmena musí byť primárne zameraná na rozvoj doterajších a nových prvovýrobcov potravín, spracovateľov potravín vo vlastníctve štátu ale aj vo vlastníctve súkromných osôb čisto slovenského pôvodu, prípadne kombinácie štátneho a súkromného vlastníctva vrátane distribúcie a predaja, sekundárne produkcii výrobkov dennej spotreby a terciálne ostatným výrobkom, ktoré v rámci energetických, surovinových a vedomostných zdrojov a možností je schopné obnoviť, alebo produkovať celkom nové produkty zamerané hlavne na vnútornú spotrebu a potreby štátu.
V tejto súvislosti je potrebné, aby štát v plnej miere spravoval a vlastnil prostriedky a zariadenia štátnych hmotných rezerv, energetických a surovinových zdrojov, vrátane vody s ich nosičmi, vrátane distribúcie a koncovej obchodnej siete, školstvo a zdravotníctvo, poisťovníctvo so zdravotným a dôchodkovým systémom, ako vyslovene a výlučne strategické systémy štátu len v rukách štátu!
Súčasne je potrebné pripraviť a schváliť skutočne novú hospodársku, ekonomickú a celospoločenskú víziu Slovenska, ktorá okrem strategických odvetví v rukách štátu obsahuje vlastnú národnú menu a banku na úrovni zákona, ak nie ústavného zákona, podľa ktorej zásad sa Slovensko bude naďalej budovať a rozvíjať“…
NO A JA S TÝM NÁZOROM SÚHLASÍM!
Peter,
veľmi správne. Veď hospodárska politika nie je iba štátny rozpočet, o ktorom sa poslanci onedlho budú baviť, nemôžem povedať diskutovať, lebo pri diskusii ide o odborné stanovisko podložené poznatkami.
jaro
Peter,
ale predseda vlády musí vedieť, že ak by znížil daňovú sadzbu na t = 0,18 nastanú veľké zmeny v ekonomika a riešenie bude 691.25; 615; 750; 135; -311; 100. To teda vie vopred, že to je zlý ekonomický zásah. Tohto sú nie si vedomí ani poslanci, hoc tam máme „e k o n ó m o v“. Zato tak vypadá naša hospodárska politika po roku 1992.
jaro
Pán profesor, síce poskytujete výbornú osvetu…nuž ale keď sa už aj na Fakulte národohospodárskej EU učia hlavne o marketingu a geopolitike, tak to tak aj vyzerá: reči o „ochladzovaní“ a „pribrzdení“ fakt patria do bulváru a nie pod oblasť ekonomických analýz. Aby som nebol múdry, skôr som doma v podnikovej ekonomike a pod vyjadrením „sa ochladzuje“ by podnikový ekonóm práve prišiel o pracovné miesto – všetci by sa pozreli von oknom, či už sneží…aby sa dalo i pribrzdiť…
nás v tejto situácii zaujímali kontrakty a objednávky: ak sa objednávky znížili o 30 percent, už bolo zle, ak o 50%, to už bola katastrofa a išlo sa prepúšťať. Ak kontraktácia viazla, asi nebolo niečo v poriadku s cenami či kvalitou…
Takže, ak sa ochladzuje a pribrzďuje, potom poozor na šmyk!
Peter,
krátko a jasne. Ale Ti ďakujem, lebo si mi dal podnet, aby som Ti poslal dva odstavce z mailu, ktorý som dosta:
Šéfka Európskej centrálnej banky Ch. Lagardová, otvorene priznala na Svetovom ekonomickom fóre v Ženeve, že doterajší európsky hospodársky model rastu je na konci. Bol založený na troch pilieroch a síce expanzii svetového obchodu, na konkurencieschopnosti priemyslu a stabilnom medzinárodnom poriadku, ktoré už neplatia. Podľa nej je Európa rozdelená, stala sa ľahkou korisťou globálnych štátov juhovýchodnej Ázie, z ktorých Čína dnes udáva tempo hospodárskeho rastu vo väčšine sektorov. Čo je ale horšie, že nevidí žiadne možnosti návratu na pôvodný piedestál z viacerých dôvodov z ktorých dominovali lacné aj stabilné dodávky energii a stabilizovaný medzinárodný poriadok akceptovaný všetkými členskými štátmi OSN.
Konkurencieschopnosť Európy oslabujú vyššie ceny energii
Do Rusko-ukrajinského konfliktu bola lacná energia obrovskou výhodou aj pre európsky priemysel v konkurencií s ostatnými , dnes je situácia opačná, keďže v porovnaní s USA ako aj Čínou platíme výrazne viac. Keď k tomu pripočítame obmedzujúce opatrenia v medzinárodnom obchode a narastajúce predovšetkým vojenské konflikty na viacerých miestach zemeguli, nemôžeme sa čudovať, že starému kontinentu nepomáha ani v minulosti dobre fungujúce vnútorný trh so 450 miliónovými spotrebiteľmi, ktorý sa pokladal za jednu zo silných stránok Európy, čo podľa všetkého už neplatí.
To sú ozaj závažné fakty.
Ďakujem
jaro
Pán profesor,
pod dojmom z tohto Vášho článku som si uvedomil, že SAV má ekonomický ústav (s 9, verím že veľmi kvalifikovanými vedeckými pracovníkmi) a vytváranie ekonometrických modelov by malo byť jeho náplňou. A veruže aj je, majú to v rozpise svojej základnej činnosti na prvom mieste: „Tvorba ekonometrického modelu na prognózovanie a analýzu budúceho vývoja ekonomiky SR so strednodobým výhľadom a štvrťročnou aktualizáciou.“
A hneď ma napadlo, prečo s modelom SAV nepracuje Ministerstvo financií a predseda vlády? Odpoveď som hľadal v Zákone o SAV, štatúte SAV a v zásadách rozdeľovania financií z rozpočtu pridelené SAV. A odpoveď je – Ekonomický ústav SAV zrejme používa svoj ekonometrický model len pre potrebu svojho „základného výskumu“ a vôbec ho neposkytuje vláde k dispozícii. Lebo nemusí.
SAV má zo zákona garantovanú slobodu vedeckého bádania a uverejňovania výsledkov. V praxi to zrejme znamená toľko, že keď predseda vlády, alebo niektorý minister, od SAV niečo potrebuje, ako v prípade analýzy kvality mRNA „vakcín“, tak musí dostať objednávku a zvlášť zaplatené.
Na ilustráciu, ako funguje spolupráca SAV a vlády, hoci poskytovanie expertíznych prác pre ústredné orgány verejnej správy vyplýva SAV zo zákona, uvediem príklad, ktorý ma nenechal pokojným. Ekonomický ústav vypracoval expertíznu analýzu „Dopady konsolidačného balíka na podnikateľské prostredie na Slovensku“. Urobili to ex-post, v podstate ako formu odbornej kritiky vládneho balíka opatrení. Neurobili to, ako by som v normálnom štáte očakával, vopred, aby vláda vedela svoju politiku upraviť.
A druhý aspekt ich „expertízy“, ktorý sa mi v kontexte Vášho článku javí až ako nehorázna drzosť, je metodika. Očakával by som, že budú balík opatrení konfrontovať so svojim ekonometrickým modelom, ktorý vraj majú vypracovaný a štvrťročne ho aktualizujú. Ale na zisťovanie dopadov použili dotazníkový prieskum vo vybraných podnikoch! Dotazník obsahoval 11 otázok, pričom z nich prvé štyri len kategorizovali podnik podľa odvetvia a obratu do maximálne päť kategórií. „Expertízu“ vykonali na súbore 103 odpovedí, ktoré sa im vrátili. Autori „došli k záveru, že prieskum z hľadiska sektorov je reprezentatívny, ale z hľadiska veľkosti podnikov meraného počtom zamestnancov aj obratom je vychýlený k veľkým podnikom“. Pri týchto číslach to vyjadrenie „došli k záveru“ znamená „baj očko“.
Ale hlavnú čerešničku dám na záver. „Experti SAV“ dotazníky rozoslali len podnikom „združeným v Iniciatíve za právny štát“. To celej „expertíze“ dáva výrazne politický a dokonca cielene protivládny nádych. Mimochodom, sídlo tej podnikateľskej „iniciatívy“ je zhodné so sídlom Americkej obchodnej komory v SR.
Takže záverom tak – na Slovensku politika prebíja odbornosť.
Pán doktor,
som rád, že Vás úvaha tak iniciovala a z Vášho textu vyplýva, že do problému vidíte. Muž ale musím napísať, ze hospodárska enigma 21. storočia bude iná ako hospodárska enigma 20 storočia. Tvorcovia hospodárskej politiky musia hľadať a skúmať cesty , prostriedky a mechanizmy, ktoré umožnia rozvíjať ekonomiku v duchu poznatkov, hoc iste musíme počítať s turbulenciami. Musíme aj odhaľovať tendencie rozvoja ekonomík Európy, Nórska či Fínska.
po. Husar. A my máme vládu ? Sú to iba výkonný Gardisti zradci pre cudzie mocností . Odbornosť sa neguje a zosmiešňuje ako nepoužiteľné stádo. SAV sa nechá uplácať. Prokuratúra, Lekári tiež. O Poslancoch ich úrovni a vzdelaní je úroveň pod psa. Odbornosť sa stáva brzdov v safareni. Cieľ rozhadzovanie podľa ľubovôle politikov čiže: Debilov,zlodejov,plagiatorov,mafiánov ako sa sami tituluju. Dôkazom je ako dopadla konsolidácia. Zasrat národu oči,že vraj reforma. A veselo rabujú na hulvata ďalej. Kauza za kauzou. Opozícia má jedinú reformu: Dosť bolo Fica.
A čo ďalej? Jediný čo má program je zatiaľ Zoro Kollár. V médiách ho nevidite a keď bude tak iba ako jeho dehonestacia. Fico a Hlas sa začínajú po ňom opicit a preberajú jeho agendu. Naslubuju a potom veľké Nič. Najvetsie Zlo po 89 a rozdelení štátu. Vcetne rozloženia Právneho štátu na Frankov systém fasizacie štátnej správy. Uzurpovat si Moc.
Taká zberba ako je teraz v Parlamente nemá obdobu od Monarchie. Tu už tomu národu niet pomoci. Odborníci Vašej a mojej generácií sa úplne stiahli z verejného života kvôli hulvatstvu médií a /kvázi politikov / skôr Opic za banán z igelitky.
Bol som sobotu so synom,vnukom vo Svidníku na pomníku padlých. Tak sme odbehli do Bardejova pozrieť trh.
Takú dehonestaciu národu ako klesol na duchu a kultúre ste určite nevidel,kde ten národ spadol. Bol som tam pred 40 tími rokmi. To malo úroveň. Remeslá,kultúra a občerstvenie.
Dnes humbuk,hluk,zranica všetko predražené a bonus Procko a Matoviča suita. Hudba na 120 dcb. Po hodine sme odišli. Ten národ už sa nedá napraviť. Procková uroven. In Debilitus. Národ musí spadnúť na samé dno. A verte mne,že spadne.
Pán Goga,
iste máte zlé skúsenosti. Problémov je veľa a teraz ich umocnila aj vojna. V úvahe som ukázal čo ponúka veda a hlavne možnosť hlbokej analýzy fungovania ekonomiky.
Čo potrebujeme? Verím, že toto:
1) metódu ekonomického plánovania a rozhodovania,
2) analýzu interdependencií medzi odvetviami,
3) metódu analýzy všeobecnej ekonomickej rovnováhy ekonomiky.
Mrzí ma, že mlčia profesori a docenti na ekonomických fakultách, ktorých je iste viac ako 15.
Ďakujem
jhusár
To, čo potrebujeme nie je možné naplniť bez zásadných zmien vo volebnom a rokovacom (NR-SR) systéme. Strany akési zmeny sľubujú pre vooľbami, ale po uhniezdení v parlamente neurobia. Spoznajú výhody súčasného.