Prečítal som si Makroprudenciálny komentár – marec 2025, z ktorého citujem:
„Finančný cyklus sa postupne zotavuje. Úvery domácnostiam si udržujú rast. Ožil aj trh s rezidenčnými nehnuteľnosťami. Úverovanie podnikov sa napriek klesajúcim úrokovým sadzbám stále nerozbehlo. Zvýšená neistota bráni zásadnejšiemu oživeniu finančného cyklu. Indikátory k proticyklickému kapitálovému vankúšu Indikátory sa zverejňujú podľa § 33 ods. 6 zákona o bankách v súlade s odporúčaním ESRB/2014/1 Pomer úverov k HDP (z anglického Credit-to-GDP gap), ako aj jeho referenčná hodnota majú v slovenských podmienkach viaceré štatistické a technické obmedzenia. Pri rozhodnutiach o výške proticyklického kapitálového vankúša (CCyB) sa nezohľadňujú.“
Ťažko pochopiteľné tvrdenia. Makroekonomické prístupy opreté o všeobecnú rovnováhu zdôrazňujú úlohu finančných trení vo fluktuácii outputu. Podľa týchto prístupov, finančný systém môže pôsobiť ako zosilňovač šokov a aj byť zdrojom šokov, ktoré spúšťajú fluktuácie hospodárskeho cyklu. Sektory domácností, podnikov a bánk môžu vyvolať rôzne procyklické mechanizmy. Veda skúma vzťah medzi finančným cyklom a makroekonomikou a ide o vzťah medzi finančným cyklom, makroekonomikou a potenciálnym outputom. Finančný cyklus sa chápe ako ekonomická fluktuácia, ktorá pramení priamo z finančného systému. Musíme vedieť jeho obsahovú bohatosť a obsahová priezračnosť.
Preto ma prekvapili pojmy neistota, zotavenie a vankúš. Slovo indikátor a jeho hodnota ukazuje nejaký stav, čo žiada analýzu cyklu, ktorá mi chýbala. Cyklus treba dôkladne vedecky analyzovať, nie by bolo, bolo by. Pojem cyklus ekonomická veda pozná, a hovorí aj o hospodárskom cykle, lebo pojem cyklus definujú aj iné vedy, aj ho modeluje. Dôležité je vedieť ako sa robí jeho analýza. Cyklus treba dôkladne preskúmať do hĺbky a nie iba obdivovať novotvary – makroprudenciálny.
Aby čitateľ pochopil problém hlbšie, aby vnímal jeho význam a zmysel, hlavne odbornejšie, preto pre objasnenie vzniku cyklu uvediem určité potrebné bázické poznatky. Analýza sa nemá spoliehať na vymýšľanie, veda má nástroje a metódy. Ba ekonomická veda, menovite matematická ekonómia pozná viacero modelov cyklov, ktorých jadrom je modelovanie hospodárskeho cyklu. Venujem sa im v knihe Makroekonomická analýza, kde analyzujem multiplikátorovo – akcelerátorový model, ktorý pozostáva zo 4 rovníc. Čitateľ vidí jeho ekonometrickú formuláciu, nemusí sa ju snažiť pochopiť. V ďalšom texte potrebnú podstatu napíšem. Tu je jeho východiskový tvar:
Po príslušnom dosadení dostaneme:
Yt = a + bYt-1 + I0 + vYt-1 + vYt-2
Respektíve po ďalšej úprave:
Zvyšné úpravy si čitateľ, ktorého to zaujíma môže naštudovať aj v diele Harvey A. The Econometric Analysis of Time Series, New York, 1990 a aj v mojej knihe.
Aby som čitateľovi zrozumiteľnejšie ukázal vznik cyklu, uvediem číselný konkrétny model
Po dosadení a úpravách dostaneme:
a potrebné rovnovážne HDP Ye = 1640. Po tejto formulácii si teraz všimnime pravú podstatu vzniku cyklu, ku ktorej sa nemôžeme dopracovať bez ekonometrie, modelu. Potrebujeme získať korene rovnice 4.27 (makroekonóm to musí ovládať):
x2 – 2,25x + 1,5 = 0
Po dosadení do príslušného determinantu zistíme, že korene sú komplexne združené s
r = 1,125 + 0,484123i
a
s = 1,125 + 0,484123i
čiže HDP (príjem) bude oscilovať, kmitať. Okrem toho
a teda príjem bude divergovať z jeho rovnováhy. Vidieť to na grafe nižšie. Východisková úroveň príjmu je 1 640 mld. Sk.
- V období 1 som autonómne investície zvýšil o 20 mld., ktoré udržujeme počas všetkých období.
- V 2 období je 1 660.
- Príjem v období 3 špecifikuje rekurzívna rovnica (4.27).
Ako vidíme z grafu na obr. 4.10, príjem (HDP) nikdy nedosiahne novú rovnováhu. Dôležitá informácia! Vieme, že rozhodujúci je člen
obsahujúci b a v. Závisí či je reálny a či komplexný.
Z modelu sme získali nové informácie a vieme teda premýšľať o možnej modifikácii modelu, jeho štruktúry (4.26), preskúmať fungovanie ekonomiky. Teda, čisté, presné poznanie je obťažné a zdĺhavé. Veda a aj tvorca politiky chce bezpečne poznať.
Tu hrá dôležitú úlohu obrazotvornosť a poznatky tvorcu modelu a následne akceptovanie tvorcom politiky.
Záver
Ani ekonómia ani ekonomické inštitúcie sa nemôžu spoliehať na vankúše. Aby sme robili dôkladnú analýzu finančného cyklu, čo veda robí, a urobili aj dôkladnú analýzu fungovania ekonomiky SR, musíme sa spoľahnúť na ekonomickú vedu, zistili sme, že náročnú.
Treba si uvedomiť, že hospodárska politika, vrátane finančnej, je riadenie procesov výroby, výmeny a spotreby statkov a ich rozdeľovania v konkrétnom sociálno-ekonomickom prostredí; a že nositeľmi hospodárskej politiky sú štát (parlament, vláda, centrálna banka, či iné orgány – protimonopolný úrad a pod.), a dnes aj nadnárodné orgány (napr. orgány EÚ, MMF), ale aj veľké podniky.
Doslova urgentnú povinnosť nanajvýš zodpovedne, kriticky a konštruktívne bilancovať, hodnotiť a analyzovať vážny stav, v akom sa dnes Slovensko nachádza, má predovšetkým vláda.
Finančný cyklus veda chápe ako ekonomické fluktuácie, ktoré pramenia priamo z finančného systému. Musíme vedieť jeho obsahovú bohatosť a obsahová priezračnosť. Finančný cyklus je charakterizovaný aj určitou potrebnou hierarchiou sledovaných cieľov a voľbou nástrojov na dosiahnutie týchto cieľov. A voľba nástrojov vychádza jednak z ekonomickej teórie a tiež reálnych potrieb ekonomiky.
Každá vláda musí vytvoriť určitý rámec, zákony, záväzné pravidlá pre konanie subjektov, a tak vytvoriť zdravé ekonomické prostredie.
Makroprudenciálny komentár to nerieši.
Prof. J. Husár
Bratislava 30/3/2025
p. profesor. Ak by politikov zaujumala EKONOMIKA tak ju neresia NOMINANTI,ale vedci Ekonomie. Lebo je to veda a v pokrivenom svete zapadu je jej riesenie je VEEELMI dolezite. Vysledky su zname a jasne. Odrbali nas ako len chceli. NATO su ti nominanti.
Tym by som vankus pod hlavu nedal. Ale dobru tvrdu skalu. Aby po takom marazme co tu nastvarali nemohli pokojne spavat. A do skaly peniaze by nenatlacili.
Na odlahcenie. Najzodpovednejsi premier bude Cernak. Presol basov a slubi,ze uz nikdy neporusi zakon. Bol by prvym cestnym premierom co nebude fusovat ekonomiku a kradnut. Cesi maju naslapnuto na KRAJCIHO. Uz ho nechcu ani v base v Afrike. Po tejto Ceskej Fialovej vlade bude Veeelmi skuseny oslahany premier dokalicit Cesko.
No som velmi zvedavy ci sa ZNIZI niekto zo sudcov,aby tych dvoch lotrov pustil na slobodu. To by bol koniec ich sudcov aj nas v ocakavani napravy tohto politickeho systemu.
Cykly vždy boli sú a budú súčasťou života človeka – jedinca, štátu i celej civilizácie. Kto to nechápe je „mimo realitu života“. /Nevedkom vysvetlí každá žena/. Rovnako tak vankúše nie sú žiadnou novinkou. Tiež ich poznáme odjakživa. Slúžili a slúžia nám na pohodlný spánok /niekedy, pri nevhodnej veľkosti aj k pokriveniu chrbtice/, alebo niekedy, niekomu ako prostriedok na záchranu pred trvalými následkami ba aj smrťou pri dopade na „tvrdú realitu“. No a tiež ako prostriedok na ochranu sluchu pred dobiedzajúcou „lúzou“ dožadujúcou sa svojich práv.
P.S.: Nech mi ct. autor a respondenti odpustia tento môj pokus vniesť do diskusie štipku humoru. To múdre a žiaľ aj smutné napísané k danej téme by som sotva dokázal čímsi relevantným ešte doplniť.
Pán inžinier,
som rád, že ste to tak doplnili, lebo cykly s=ú ozaj sprievodným prvkom nielen ekonomiky ale aj človeka. A humor tiež patrí k životu.
Ale mňa ozaj neteší to, že ekonomická veda vidí do ekonomiky ozaj hlboko. Ba aj veľmi dávno. Nevyužila to ani EÚ a ani naše vlády po roku 1992. Ekonómovia v minulom režime to vedeli a tak nielen písali o tom, že HDP nie len nič nehovorí, ale, že mierou rozvoja ekonomiky je stupeň ekonomického rozvoja, ktorý sme aj vyčíslili na báze 72 ukazovateľov a tak ak chcela vláda robiť stabilizačnú politiku, vedela na ktorý pedál stupiť, pribrzdiť, či zrýchliť. Nuž ale prišli časy a rozlúčili sa s nimi. My sme hovorili o proporcionálnej stabilizačnej politike, integrálnej stabilizačnej politike, ba aj derivatívnej stabilizačnej politike. Nič také dnes nerobí ani slovenská vláda a tým menej európska komisia, ktorá vymýšľa iba smernice. Naši ekonómovia sa nespoliehali na slová rast ekonomiky, ale skonštruovali niekoľko modelov rastu, čo sú vhodné nástroje pre ekonomické rozhodovanie, to si nevycuciate z prsta. My dnes upadáme a nemrzí to profesorov na ekonomických fakultách.
Ďakujem
jhusár
Veru tak! Zbastardeli sme, celý bývalý tzv. Západ. Popreli sme v sebe morálku /istý český „komik“ navrhuje zo starých ľudí robiť mydlo – vraj tak budú užitoční a nájde sa hromada psychopatov ktorí sa tomu smejú ako dobrému vtipu/. A tak dnes väčšina ľudí berie život ako návštevu lunaparku. Žiť a užiť si pokým sa dá a po nás hoc aj potopa. Nehľadia na budúcnosť, ani na svoje vlastné potomstvo. Zdá sa, že čím vzdelanejší, /vyššie postavený/, tým ľahostajnejší k budúcnosti. Akoby sme stratili nádej na zmenu k lepšiemu a očakávali už len armagedon. O to viac si vážim, vážený pán Profesor, Vašu angažovanosť meniť veci k lepšiemu.
Oceňujem Vašu ambíciu presadiť exaktné, parametrické sledovanie a riadenie ekonomických procesov.
V jednej diskusii som zaznamenal sympatický bonmot: „diskusiu trochu znehodnocovala tvrdohlavosť diskutérov, no úplne ju zničila tvrdohlavosť faktov…!“ Vankúše sú priznaním nielen snahy „poručiť větru a dešti“, ale najmä priznaním absencie autority a absencie hodnoverných údajov.
Naozaj, neverím zisteným údajom a neverím autoritám, ktoré informácie poskytujú. Spravidla sú iba figovými listami, ktoré majú zakryť podstatné veci.
Ako príklad uvediem bilanciu obchodu USA- EU. Obe strany účelovo narábajú s parciálnymi, z kontextu vytrhnutými údajmi. Zdôvodňujú prečom a ako sa vedie obchodná/colná vojna…
Alebo u nás pokus o Tobinovu daň (označenú ako transakčná?!). Podľa čoho sa bude dať posúdiť jej účinok, ako sa „zvážia“ použité nástroje a postupy?
Verím vašim výpočtom a neverím údajom, ktoré je možné dosadiť…
Vážený pán inžinier,
fakty o ekonomike treba usporiadane sledovať na čo slúži systém národných účtov a I/O tabuľka. Za oba systémy boli dané Nobelove ceny. Za ekonomiku musíme sledovať aj ekonomické vzťahy, čo dokumentuje vzťah 4.26. Tie opisujú ako funguje hospodárstvo, čo je zložitý systém, ba viacrozmerný a dynamický a o tom hovorí to, že premenné majú časový index t a t-1. Štruktúru opisujú číselné hodnoty, ktoré získame z napozorovaných hodnôt za ekonomiku. V grafe vidieť, že uvedená štruktúra znamená, že ekonomika sa v dynamike nedostane do novej rovnováhy. Treba, aby vláda robila stabilizačnú politiku, aby ekonomiku dostala na nejakú želanú dráhu vývoja. A to je náročné.
Ekonómia má skutočne velikánov ako spomenutý Tobin, či Kuznets, či Leontiev, ale aj našich – Pavlednad, Ferianc, Sojka. Zanechali nám hlboké a nároční poznatky o čo hovorí aj multiplikátorovo – akcelerátorový model, ktorý pozostáva iba zo 4 rovníc, mohol by mať desiatky. Vývoj ekonomiky treba anticipovať a usmerňovať vedecky. To nerobí ani EÚ a ani Slovensko. Riadenie a regulovanie musí byť založené na vedomostiach a nástrojoch.
Ďakujem
jhusár
Viete, pán profesor, toto tí „experti“ neriešia, nejde im to nijako „do hlavičky“.
Úroveň odbornej vzdelanosti poklesla natoľkom a bajmä historicky u nás na Slovensku, že ministrom financií vlády SR mohol byť daňový podvodník Matovič, predsedom vlády obchodník s vodkou Doublecross Heger, tak čo sa čo čudovať.
Spomeňte si na to, ako ste mali zdôvodnený kurz slovenskej koruny ku euru. Ale prišiel „expert“ Počiatek …a bolo to…
Takže takto.
Peter,
s doktorandmi som overil tri teórie výmenných kurzov na údajoch 10 krajín – 5 socialistickýh a 5 kapitalistických. Poslal som tom guvernérovi. Odpoveď bola by bolo, bolo by. Spolu s asistentom sme napísali v roku 2005 skriptá Modelovanie ekonomických procesov I. Prednášal som podľa nich 10 rokov.Tam mám kapitolu Základy hospodárskych cyklov a je tam tabuľka, aké hodnoty môžu nadobúdať v úvahe spomenuté koeficienty a na ich báze vieme povedať, či cyklus bude neoscilujúci a tlmený, či oscilujúci a tlmený, či oscilujúci a explozívny a nakoniec neoscilujúci a explozívny. Na grafe si videl jeden typ. Dnes si politici necenia vedecké výsledky.
Ďakujem
jaro
Pán profesor, brilantný príklad použitia matematiky na analýzu ekonomických problémov.
Pri téme ekonomických cyklov sa mi javí ako pomerne sľubný prístup použitie Fourierovej analýzy. Je to pomerne novo rozpracovaný prístup, zaujímavé práce som našiel staré len necelých 10 rokov dozadu. Sľubné sa mi to zdá preto, že väčšina ekonomických aktivít, ako aj sám život, je cyklická. Cykly sú prirodzené a tá Fourierova analýza sa aj pokúša hľadať spojitosť fluktuácií ekonomických veličín s týmito prirodzenými cyklami.
Mimochodom, vo svetle Fourierovej analýzy sa mi tie rečí o „zotavovaní“ a „vankúšoch“ zdajú ešte absurdnejšie a mimo chápania reality.
Pán doktor,
som rád, že ste sa tak hlboko zamysleli nad úvahou. Knihy z matematickej ekonómie toto problematiku skúmajú ozaj hlboko. Ba aj diela z ekonomickej dynamiky. Aj v mojich skriptách z modelovania ekonomických procesov rozoberám aplikáciu goniometrických funkcií. Tak ako ste napísali, taká je ich matematická podstata a tak je iba logické, že hlboké skúmanie správania sa ekonomiky ozaj žiada náročnejšie metódy a prístupy. Aj atóm inak chápal Demikritos, Dalton či najnovšie teórie. To sa žiada aj v ekonómii, nuž ale ako som spomenul, dnes nachádzame v ekonómii pojem vankúš, ako ste správne podotkli, absurdita.. Žiaľ, žiaden profesor ekonómie sa neozval, ba ani odborníci z bankového sektora.
Ďakujem
jhusár
Ďakujem pán profesor – u mňa schválené – Povinné čítanie v pléne poslancov Národnej rady SR.
Pán inžinier,
ale finančný cyklus, či hospodársky cyklus, ekonomický cyklus, konjunktúrny cyklus, priemyselný cyklus) je označenie pre výkyvy hospodárskej činnosti, ktoré sa vracajú v približne pravidelnej amplitúde a po približne rovnakom čase a to už dlhodobo, ekonómia o tom vie. Žiaľ, ale je tu aj druhý problém, následky obchodných vojen budú kruté hlavne pre Európu a tým aj pre Slovensko. Nejde len o clá Spojených štátov. Európskej únii hrozí, že ju popri tom budú potápať aj obchodné vojny s Čínou a Ruskom. Asi to veľmi nepreženieme, ak povieme, že Únia – kedysi veľmoc postavená na obchode – má nakročené k izolácii alebo k nákladným obchodným bariéram. Clo je finančný nástroj.
Ďakujem
jhusár