„Talianska spoločnosť Askoll Group, ktorá sídli v obci Potvorice v okrese Nové Mesto nad Váhom, sa rozhodla po troch desaťročiach definitívne ukončiť svoje pôsobenie na domácom trhu.“
Manažment spoločnosti pre portál potvrdil, že produkcia sa zo strednej Európy presunie do dvoch globálnych lokalít. Má sa presunúť do Rumunska a Číny. O prácu tak príde kompletné osadenstvo fabriky, ktorá sa špecializuje na produkciu elektromotorov pre bielu techniku. Prepúšťanie zasiahne všetkých 77 zamestnancov. Závod doteraz dodával kľúčové komponenty do práčok, sušičiek a umývačiek riadu pre značky ako sú Bosch, Whirlpool či Gorenje.
Uvediem ešte, že podľa zistení portálu tnlive.sk plánuje koncern svoje tunajšie kapacity kompletne reštrukturalizovať a presunúť ich mimo územia Slovenska. Zahmlievaná realita čarovným slovkom reštrukturalizácia. Neuznáva poznatky iba podnikateľský egoizmus. Podniky u nás si robia čo chcú. Čiže, ako je to so strategickým plánovaním v súčasnom kapitalizme?
Nemôžem nezačať týmto: 10 Best Books On Strategic Planning: Practical Guide, čiže 10 najlepších kníh o strategickom plánovaní: praktický sprievodca. Iste o nich vie aj talianska spoločnosť, ktorá ruší prevádzku na Slovensku. Vie, iba ich ignoruje, teda realizuje svojvôľu.
Pozrime si základné myšlienky kníh. Podniky musia mať jasný smer a definované ciele, o ktoré sa musia snažiť. Strategické plánovanie práve poskytuje toto dôležité usmernenie. Strategický plán tiež slúži ako plán na dosiahnutie obchodných cieľov. Bez nich nie je možné sledovať, ako podnik dosahuje svoje ciele.
Strategické plánovanie je teda kľúčové z nasledujúcich dôvodov:
- poskytuje jasný smer a načrtáva merateľné ciele
- pomáha podniku rýchlo očakávať zmeny a reagovať na ne
- znižuje potenciálne plytvanie zdrojmi
- umožňuje podniku robiť rozhodnutia, a tak zostať na čele konkurencie
Na ekonomických fakultách sú katedry strategického plánovania, ba aj katedry ekonometrie a matematických metód. Verím, že ich majú aj ekonomické fakulty v Taliansku. Spomeniem dielo: V. Mlynarovič Štruktúrna analýza a rozmiestňovacie modely /praktikum na počítači /. Odvolám sa aj na:
„A mathematical model of sustainable resource allocation in a competitive economy is developed and studied, taking into account transaction costs and technological constraints. The model describes the interaction of producers and consumers, introduces a technological set and price dynamics through demand–supply imbalance. Issues of stability, numerical algorithms, and macroeconomic interpretation of the obtained results are considered”.
Čiže:
Skonštruovaný a študovaný je matematický model udržateľnej alokácie zdrojov v konkurenčnej ekonomike zohľadňujúci náklady transakcie a technologické obmedzenia. Model popisuje interakcie výrobcov a spotrebiteľov, zavádza dynamiku zmien v dôsledku nerovnováhy dopytu a ponuky. Uvažujú sa problémy stability, numerického algoritmu a makroekonomickej interpretácie získaných výsledkov.
Náročné problémy.
Urobila si talianska spoločnosť ekonomickú analýzu na báze tejto teórie, aby zistili optimálne rozmiestnenie ich podnikov a jeho efekty? Verím, že to poznajú aj talianski ekonometrovia a analytici.
Nemôžeme sa spoliehať na populárnu analýzu novinárov (politikov). Teória rozmiestňovania používa sofistikované nástroje.
Musím pripomenúť aj to, že slovenskí ekonómovia v rokoch 1966/70 vypočítali za všetky okresy Slovenska stupeň ekonomického rozvoja na báze 72 ukazovateľov.. Ak sa v okrese X vystavalo 5 km diaľnic, zvýšil sa jeho stupeň ekonomického rozvoja. Ukončenie výroby v Prakovciach znamená jeho zníženie v okrese Nové Mesto nad Váhom.
dotkne sa najmenej 4 ukazovateľov:
- počet podnikov,
- produkcia podnikov,
- ukazovateľa zamestnanosti
- ukazovateľa mzdy.
Podnik pritom v regióne patril k stabilným zamestnávateľom.
Havlovci nám sľubovali raj. Akosi zabudli (lepšie ich vedomosti im to nenašepkali), že je tu aj druhá strana mince – reštrukturalizácia podnikov, stratíte istotu zamestnania, prehĺbi sa nerovnosť, vaša spoločnosť sa bude trieštiť, budete pracovať dlhšie a mať menej času na iné aktivity. Nevedeli, že nebudeme si robiť hospodársku politiku, a keď tak iba tak ako o tom bude hovoriť index NASDAQ.
Nevedeli, že prídu aj „vody egoistickej vypočítavosti“ a zmrznú medziľudské vzťahy. Neboli na to svojou kvalifikáciou pripravení.
Aj SR aj Taliansko sme členmi EÚ. Vie EÚ aká je optimálna štruktúra odvetví krajín EÚ? Nemecká ekonomika upadá už 4 roky. Volswagen krachuje. EK predstavila strategický plán a hovorí:
„Účelom strategického plánu a plánov riadenia je pomôcť oddeleniam Komisie zosúladiť ich prácu s celkovými politickými cieľmi Komisie a plánovať a riadiť aktivity s cieľom čo najefektívnejšie využívať zdroje.“
Hlavný problém EÚ je to, že nevie ako funguje ekonomický systém každej členskej krajiny a následne aj ako funguje ekonomický stroj EÚ ako celku.
Nemôžu to vedieť ani naši politici, ktorí sa uspokoja s tým, že v parlamente pri schvaľovaní rozpočtu vlády akceptujú iba tri čísla o fungovaní ekonomického systému: rast HDP, miera nezamestnanosti a miera inflácie. Nezaujíma ich štruktúra ekonomiky, jej odvetvia, jej výrobná činnosť o čom svedčí aj vyššie spomenutý vynútený odchod podniku. O sile ekonomiky hovorí štruktúra odvetví a množstvo podnikov takých ako boli Tlmače, ktoré vyrobili najväčší elektromotor na svete.
Môžu tri uvedené čísla o ekonomike poskytnúť obraz o ekonomike? Politici potrebujú hlboko vidieť do ekonomiky cez štruktúru odvetví a cez podniky. Keby Potvorice bol náš podnik, zamestnanci by nemali problém, lebo v strategickom pláne by sme my, SR, dali jeho perspektívu v rámci potrieb našej vlastnej ekonomiky.
Nikomu to v našom, ba ani v európskom, parlamente nevadí, že sa opierajú o 3 čísla?
Ani nemôže, veď ani jeden náš europoslanec nie je svojou kvalifikáciou pripravení na apercepciu a osvojenie si informácie, keď sa povie, že HDP vzrastie o 3 percentá. Nikto z nich si neuvedomí zložitosť a komplexnosť fungovania ekonomického „stroja“ a mechanizmus prevodu tejto požiadavky na „kolesá“ ekonomického systému, o čom ozaj povrchne hovoria 3 percentá.
Neuvedomujú si, že ekonomika sa dostane do rovnováhy buď vplyvom ekonomických síl, alebo zámerom hospodárskej politiky. Ale iba ekonomické sily môžu spôsobiť veľký oheň. Tvorca hospodárskej politiky musí do ekonomického stroja „vidieť“ cez schému ekonomiky, či ekonometrický model a práve vďaka aj strategickému plánovaniu. Inak iba tápeme.
Chýba systematický a premyslený prístup k rozhodovaniu. Ozaj z nás robia zaslepených hlupákov.
Záver
V úvode som napísal, že podľa zistení portálu tnlive.sk plánuje koncern svoje tunajšie kapacity kompletne reštrukturalizovať a presunúť ich mimo územia Slovenska. Taliani využili čarovné slovíčko reštrukturalizácia. Nie sme zaslepení hlupáci. Koloval zoznam viac ako 151 sprivatizovaných a zničených podnikov v SR. Opäť sa aj dnes zahmlieva realita aj s podnikom v Potvoriciach.
Absolútne za nič nie zodpovedná opozícia sa iba zadúša od zlosti z kritiky vlády, prečo ju nesmeruje aj na taliansku firmu?
Strategické plánovanie, o ktorom je veľa článkov a kníh, je kľúčovým prostriedkom pre každý podnik, či štát, ktorý zahŕňa:
- stanovovanie cieľov (vláda zabezpečí zlepšenie výkonu ekonomiky)
- definovanie spôsobu dosahovania týchto cieľov (opravou 300 mostov)
- určenie priorít a vypracovanie konkrétnych opatrení na ich dosiahnutie
Po roku 1989 sa nám to nedarí. EÚ neudala smer. Avšak spomenutý výnosný obchod pre materskú taliansku spoločnosť zabúda na ľudí a na vedu. Vedenie spoločnosti si ľahko nájde výhovorku prečo odchádza. Ale iste je to aj lacnejšia pracovná sila ako na Slovensku?.
Konkurencieschopnosť nevzniká politickými vyhláseniami ani výzvami na nákup domácich výrobkov. Vzniká dlhodobou a predvídateľnou strategickou hospodárskou politikou, investíciami do moderných technológií, podporou výskumu, kvalitnou infraštruktúrou, dostupným financovaním a stabilným podnikateľským prostredí, teda zvýšením výkonu ekonomiky. Tam, kde tieto podmienky existujú, dokáže ekonomika úspešne obstáť aj na otvorenom európskom, či svetovom trhu. Teda nie odchod podniku.
Dnešná hospodárska politika neaplikuje hlboké poznatky vedy a podniky vidia iba podnikateľský egoizmus. Zahraničné podniky u nás si robia čo chcú, odídu. Teda, ako je to so strategickým plánovaním v súčasnom kapitalizme? (Zle) Domáca výroba nemôže zaostávať.
Čia je to chyba, že želaných podnikov ubúda a neželaných pribúda ?!
Prof. J. Husár
Rohovce, 31/7/2026
Pán profesor, milý Jarko,
obaja vieme, a nie len my, že aj plánovanie je v podmienkach kapitalizmu podriadené zákonom zisku. Hospodárnosť, humanizmus, solidarita … sú len na príťaž. Ak sa aj urobia nejaké plány, stačí jedna premenná (ropa, Hormúzský prieplav ai.) a všetko sa rúca, resp. uteká, kde na dobu ne-istú sú pre kapitál výhodnejšie podmienky.
Nové Mesto nad Váhom je mi blízke, lebo som tam od 15 rokov chodil na VSOŠ-ku (Vojenská stredná odborná škola). Boli sme, v poradí druhá trieda so špecializáciou na samočinné počítače. Mali sme famóznych, múdrych a vzdelaných učiteľov. A Mesto malo špičkové fabríky: Palma, Vzduchotechnika .., detto v okolí. Tak, ako zničili fabriky, tak zničili aj našu školu. Len pre ilustráciu, v rôznych odboroch tam študovalo cca 1200 študentov-vojakov, vrátane triedy dievčat. So závodmi, so školou sa (plánovite) zničila aj inteligencia. Škola mala názov Spojovacie učilište Podjavorinských partizánov. Dnes, ako ukazujú vojnové konflikty, sme mohli mať vlastný, a špičkový vývoj a výrobu dronov.
Teória hier, ako súčasť strategického plánovania. Len tí, čo štrngali, ani netušili na čo si nabehli, aký plán napĺňajú.
S pozdravom, a úctou Michal
Vážený a milý priateľ Michal,
poznatky, poznatky a poznatky. Jasne si to ukázal, ba priam podčiarkol. V procese nadobúdanie poznatkov prenikneme do podstaty a uvedomíme si svet. To je známe hlavne vďaka dobrým učiteľom, ktorých v Nitre som mal aj ja. Ozaj musíme pochopiť súvislosti o čom Talianom vôbec nešlo, išli im o zisk. Avšak taká akási je naša dnešná civilizácia. Ozaj musím zopakovať, čo verím, že vieš, Dostojevskij – svet sa nestane lepším cez zlo a spravodlivejším porušovaním zákona. Tak to jmôže vyjadriť iba velikán a ďakujem Ti, že Tvoj text ni podnietil toto krásne vyjadrenie.
Z teórie hier som ma skúšku a mali by ju absolvovať členovia parlamentu v Bruseli a aj naši poslanci. Prišla by aj humanita a aj solidarita. Dnes máme továrne na nadávky.
Ďakujem
jarko
Pán profesor totálna nekompetentnosť politikov, ktorí spravujú štát je na takej úrovni, že pochybujem, že termín strategické plánovanie im niečo hovorí. Okrem jedného výhybkára boli na čele vlád iba samí právnici a okrem Mečiara nemali ani žiadnu reálnu prax z riadenia. O zložitých systémoch ani nehovoriac.
Ja dnes z globálneho hľadiska vidím situáciu tak, že po rakúsko-maďarskom vyrovnaní kedy Maďari sa snažili z Uhrorska, ktoré bolo mnohonárodný štátna útvar prerobiť všetkých na Maďarov čo malo dopad nie len na vzdelávanie ale aj na hospodárstvo. Za takejto situácie bolo Slovensko v úbohej situácii na pokraji zániku.
Vznikom prvej ČSR sa síce Slovensko zchránilo, ale bolo orabované odvážaním majetkov do Maďarska. Napríklad z Banskej Štaivnice bola odsťahovaná Banská akadémia so všetkým majetkom, zbierkami, knižnicou atď do Šoprone. Rovnako keď prejdeme maďarskými múzeami tak vidíme tam množstvo pamiatok zo Slovenska, ale nebola to iba kultúra, ale týkalo sa to všetkých oblastí života, vrátane hospodárskych aktivít.
Po krátkom rozvoji došlo k hospodárskej kríze a zase sa zo Slovenska odvážali stroje a sťahovali fabriky. Potom bol chvíľu rozvoj najmä za prvej SR, ktorý sa zase skončil ekonomickým znásilnením pri obnove ČSR.
Najväčší rozmach sa dosiahol v rokoch 1950-1989 kedy sa Slovensko dostalo na porovnateľnú úroveň s vyspelými krajinami. Iste v mnohých oblastiach sme nedosahovali svetovú úroveň, ale na taký malý štát je to aj nemožné.
Najväčšou devízou však bolo vzdelanie ľudí, kde tým že ľudia nemohli zhromažďovať majetky snažili sa svojim deťom dať vzdelanie ako akúsi formu majetku. V tejto súvislosti bol aj nevídaný rozvoj vedy a výskumu. Od štátnych vedeckých ústavov, cez rezortne až po podnikové to bola úžasná sieť porovnateľná s najvyspelejšími krajinami sveta. Z toho sme čerpali celé 90-te roky a čiastočne aj po roku 2000, ale v súčasnosti to končí.
Klesli sme na úroveň skoro ako na začiatku 20.storočia. Znovu skoro všetko vlastnia zahraničiari, vedeckovýskumná základňa je zdevastovaná a tým aj klesá úroveň vysokoškolského vzdelávania. Ak sa podarí reforma základného a stredného školstva progresivistickým smerom tak budeme mať z našej mládeže duchovných mrzákov napojených na smartfóny.
Preto je dôležité aby my seniori sme otvárali oči tým, ktorí sú ešte schopní rozmýšľať a hľadať výchoská pre nové naštartovanie. Svet sa radikálne mení a verím, že ešte bude príležitosť ako znovu Slovensko pozdvihnúť.
Pán inžinier,
lepšie a jadrnejšie sa to ani nedá povedať. Potešili ste ma, že ste to napísali do Reminiscencií. A tak- Okrem jedného výhybkára boli na čele vlád iba samí právnici a okrem Mečiara nemali ani žiadnu reálnu prax z riadenia. O zložitých systémoch ani nehovoriac.
On mal aj skupinu poradcov okrem oficiálnych aj učiteľov z mojej univerzity. Ba sme ho pozvali aj na diskusiu s Radou starších, ktorá mala 12 členov, všetko profesorov.
Pán inžinier, prečo František Jozef neriešil problém Slovanov, keď v RÚ bolo 19 miliónov slovanských národov a Maďarov bolo iba 5 miliónov? Aj Chorváti aj Srbi a Slováci ostro vystupovali. Sľuby sa sľubujú… .
A M. Terézia povýšila Banskú akadémiu na vysokú školu.
Dnes sme už zabudli, aké úspešné boli roky 1950-89 a koľko našich odvetví bolo na prvom, druhom, či treťom mieste v Európe.
Toto musím ozaj zopakovať: Klesli sme na úroveň skoro ako na začiatku 20.storočia. Znovu skoro všetko vlastnia zahraničiari, vedeckovýskumná základňa je zdevastovaná a tým aj klesá úroveň vysokoškolského vzdelávania. Ak sa podarí reforma základného a stredného školstva progresivistickým smerom tak budeme mať z našej mládeže duchovných mrzákov napojených na smartfóny.
Už sme zistili ako dopadli naše deti na testoch.
Slovensko môže pozdvihnúť iba silná ekonomika, teda vlastná, lebo ako to urobili Taliani, aj iní to tak môžu spraviť.
Ďakujem
jhusár.
Vážený pán profesor, je mi to až trápne, ale opäť Ťa za Tvoju „reminiscenciu“ musím iba pochváliť. Ale planá je každá chvála bez istých polemických doplnkov? Kto by jej veril? My dvaja určite nie! Takže aj dnes mám čosi, čo by som rád v Tvojom texte vyzdvihol ale aj s čímsi polemizoval:1. Áno, pojem reštrukturalizácia stratil svoj význam už „za socíku“, keď sa „reštrukturalizovalo“ aby bol pokoj od vrchnosti. Obvykle skončila tak, že „dílo se nepovedlo, takže kde sakra souzi udělali chybu?“ V tejto ére chaosu, do ktorej sme sa takmer nebadane dostali a stav sme si uvedomili, až teraz, keď sme v ňom až po uši, je to presne ako píšeš. Teda reštrukturalizácia sa stala symbolom podnikateľského egoizmu.2. Uvádzaš správne význam strategického plánovania, aby si upozornil čitateľa, na paškvil, ktorý predstavila EK ako svoj strategický plán. Je to taký myšlienkový „skvost“, že ho tu musím zopakovať: „Účelom strategického plánu a plánov riadenia je pomôcť oddeleniam Komisie zosúladiť ich prácu s celkovými politickými cieľmi Komisie …“ Teda nie blahobyt, rast životnej úrovne obyvateľov EÚ, ale politické ciele chorých mozgov! Otázka znie: Na toto sme vstúpili do EÚ? Avšak nezabúdajme, že vstup sme si „vybojovali“ my občania v referende. Nik nás nenútil, demokratický sme si založili na krk /ešte aj nenarodeným deťom/ tento chomút. Politici boli a sú povinní referendom vyjadrenú vôľu ľudu rešpektovať! A je smutné, že aj tu niektorí diskutujúci obviňujú Fica a vonkoncom si neuvedomujú naše reálne možnosti „politiku“ EÚ pre nás želateľným spôsobom ovplyvňovať, tobôž meniť. Najmä keď máme v EP takých poslancov akých „sme si tam zvolili“ . Na nich nesmeroval nik ani slovko kritiky. Tobôž aby sa kritický vyjadril ktosi na adresu PS, SaS, KDH – tvrdých zástancov nášho členstva v EÚ.Napriek tomu, čo som napísal, úvaha aj diskusné príspevky k nej sú určite veľmi podnetné pre každého kto sa s nimi oboznámi.Citujem:
Na pozadí všetkých korupčných káuz a podvodov mám osobne vážne pochybnosti, že referendum bolo "s kostolným poriadkom". Pri zohľadnení štruktúry uplynulých a aj súčasných "prešľapov" politikov si myslím, že s kostolným poriadkom nebolo. Je zaujímavé, že práve toto bolo platné ... a ďalšie (aj podobne rozhodujúce) nie.Už som to niekoľkokrát písal - "fénix bude musieť vzlietnuť z popola" a stane sa tak pravdepodobne už v tejto dekáde.Aj voľba Matoviča bol podvod? A po skúsenostiach s nim jeho terajšie preferencie sú podvod? Vážený pán Ďuriš, hlupákov pribúda takmer geometrickým radom. Naše školstvo sa od čias „osvieteného výhybkára“ / to bol tiež podvod, keď si ho ľudia zvolili? / snaží – aj min. Drucker.
Vážený pán Hlušek,
súhlasím s Vami – národ je rozložený. Na druhej strane – ako hodnotiť atribúty podvodu … myslím, že náš osud bol priam „vytesaný“ do novodobého neoliberálneho desatora, počnúc predvstupovou propagandou až do súčasnej situácie. Scenár je pri pohľade dozadu jasný a dramaturgia vsadila na metódu „varenia žiab“, či salámovú metódu, aby nedajbože nejaké rozhľadené osobnosti nezískavali body od občanov, ak by postupovali na západe agresívnejšie. Túto celú „jednoaktovku“ poistili výberom vhodných ľudí z domáceho prostredia jednotlivých štátov, dostatočne naivných (alebo skorumpovateľných?), ktorí (česť výnimkám) sa pohybovali a pohybujú, ako „marionetky“. zavesené na „prstoch“ vedenia v zákulisí. Všetko popísané považujem za súčasť podvodu na národoch a štátoch, ktoré nemali za železnou oponou „ani šajnu“, ako predátori fungujú.
Nuž a sme v štádiu, ktoré možno charakterizovať známym „hop, alebo trop“. Iba sa v duchu modlím, aby sme precitli a uvedomili si v podstate neriešiteľnosť problémov v rámci EÚ. My ešte máme akési slabé svetielko na konci tunela. Určite nebude ľahké sa k nemu primknúť, ale je aj iné riešenie?
Vážený priateľ Jozef,
som rád, že si ťukol ma problémy. Musí však začať tým, čo som dostal dnes: Současné dění na severoafrickém pobřeží odhaluje hlubokou systémovou krizí, v níž právní inženýring a dotační průmysl převzaly kontrolu nad státní suverenitou. Ceuta se tak stává pouhým mementem – viditelným projevem nefunkčního modelu, kde jsou policisté v ulicích zredukováni na pouhé diváky a hranice státu přestávají existovat pod tlakem zájmových skupin, které z neomezené migrace vytvořily mimořádně výnosný politický i finan- ční byznys. Rozklad křesťanské Evropy muslimskou migrací!
To, čo som vyčiernil je mimoriadne závažné. To EÚ nevidí? Autor píše o hlbokej systémovej kríze, o štátnej suverenite a aký je to výnosný politický aj finančný biznis. Ale veď nie to bol ciel EÚ a ani žiadnej ekonomiky krajín EÚ. Kvitne podnikateľský egoizmus o čom výrečne svedčia Potvorice.
Jožko,
ja to posielam aj našim poslancom do EÚ. Dvakrát sa mi stalo, že mi ich asistenti odpovedali. Nie poslanci. Oni si to nepokladajú za povinnosť.
Toto si tzreba uv edomiť, ako píšem v úvahe: Absolútne za nič nie zodpovedná opozícia sa iba zadúša od zlosti z kritiky vlády, prečo ju nesmeruje aj na taliansku firmu?
Ďakujem
jarko
Vážený pán profesor,
dnešná téma téma je zaujímavá z hľadiska teórie. Prakticky na Slovensku priemysel, banky aj služby sú v rukách zahraničného kapitálu. Kladieš otázku. Urobila si talianska spoločnosť ekonomickú analýzu na báze tejto teórie, aby zistili optimálne rozmiestnenie ich podnikov a jeho efekty? Odpovedám jednoznačne, veľmi pozorne, tak ako všetky spoločnosti, ktoré na Slovensku( a nie len tu) podnikajú. Reštrukturizácia neznamená nič iné ako optimalizovať zisk v ktorého mene ekonomické, morálne aj politické zábrany nemajú žiaden význam. Príkladom v poslednom období je správanie 5-tych nemeckých firiem, ktoré pod tlakom stratí lacného plynu z Ruska a zeleného bláznovstva ,podnikajú v Číne. A pokiaľ na Slovensku rozhodujeme napr. Málinec atď. Potom mi nedá i zopakovať zhodnotenie spoločenskej situácie na Slovensku profesora Ing. Milana Šikulu, DrSc. a kolektívu odborníkov: „Aby sa však dali robiť účinné strategické rozhodnutia a prijímať opatrenia na rozvoj našej spoločnosti, treba zmeniť súčasnú spoločenskú klímu, ktorú dnes často určujú viac médiá než veda. Na ozdravenie tejto klímy treba vedu postaviť na miesto , ktoré jej v spoločnosti patrí a zabrániť tomu, aby sa spoločenské vedomie formovalo v atmosfére ,diskusií‘ v ktorých ako rovnocenný partner k vedeckému postoju neraz vystupujú rôzne extrémne zjednodušené amatérske postoje. V nezdravej atmosfére nekonečných, nikam nevedúcich ,diskusií‘ to môže umŕtviť mnohé dôležité strategické rozhodnutia.“
Vážený pán inžinier, Tónko,
aj Tebe začnwm citáto z milu, ktorý som dnes dostal: „Kto prestane tárať a zažaluje MIKLOŠA? Pretože v roku 2026 uplynie presne 20 ročná premlčacia lehota, kedy tento ekonomický gauner presvedčil vládu, že Slovenský štát je zlý vlastník a predalo SDKU Slovenské elektrárne a SPP.
Myslím si, že nestačí sledovať správy, počúvať odborníkov alebo veriť tomu, čo Vám hovoria autority.. Budete potrebovať schopnosť oddeliť pravdu od manipulácie.
Opozícia nám hovorí hovoria nám koho nenávidieť a toto nevidia?
Opozícia, chcel som byť lepší ako som.“
Tónko, Ty si robil ozaj vysoké funkcie. Aké výrobné funkcie mal Budaj, Kňažko či Gál? Boli za niečo zodpovedný? Mohli dať smer ekonomiky? Podobne Mikloš, ktorému som napísal dlhý list keď zaviedol rovnú daň, Napísal som mu – rovný môže byť stôl, či stena. Ba som mu napísal, že treba debordelizovať finančné toky. Nuž a tie nie sú veru pod kontrolou vlády ani teraz. Napríklad taký problém ako fiskálna politika a kompromis medzi zamestnanosťou a úrovňou cien, ktoré teraz rozhádzala politika USA.
A toto musím vypichnúť: V nezdravej atmosfére nekonečných, nikam nevedúcich ,diskusií‘ to môže umŕtviť mnohé dôležité strategické rozhodnutia.
Ďakujem
jarko
Pán profesor, Vaše práce sú vždy opreté o ekonomickú vedu. Pochybovať o totálnej nevedomosti zodpovedných ekonómov Slovenska by som nepredpokladal. Faktom je, že štát nevedú odborníci. Od roku 1993 ho spravujú oligarchovia prostredníctvom politikov. Človek, ktorý nie je kúpitelný, vydieratený, alebo zdiskreditovatelný nemá šancu sa do vedenia štátu dostať a ak by predsa, hneď ako sa mu otvoria oči úrad vo vlastnom záujme musí opustiť. Čo však je horšie? Parlament sleduje najmä záujmy politikov a preto zákony prijíma v duchu beztrestnosti protinárodných zločincov. Ak by som sa mýli, Vaše riešenia by rešpektovali a politici typu Mečiar (privatizácie), Dzurinda, Mikloš (štátne monopoly), Čarnogurský (družstevníctvo), Naď (obrana) a ich pandanti by dýchali cedený vzduch. Svoju veľmi významnú úlohu zohrávajú aj media tzv. verejnoprávne. Je to logické, lebo aj tie, rovnako ako politici pri moci sú v rukách oligarchov. Všetko korunujú odborné školy zamerané na masmediálnu politiku. Tie svojim absolventom ukazujú cestu ako čierne ppremeniť na biele. V tejto súvislosti sa teším na najkajšiu časť každých volieb – „Predvolebné sluby“. Aj dokázané klamstvá sú beztrestné, rovnako ako prijaté dôležité rozhodnutia bez súhlasu verejnosti, ktoré v sluboch neboli. Nepochybujem, že ani tento raz strany na konci volebného obdobia neurobia odpočet napriek tomu, že pokory a spravodlivosti mali celý čas plné ústa.
Pán Pavlík,
práve dnes som dostal toto: Právní inženýring: Jak soudy a jejich soudcokracie spolu s levicí odzbrojily bezpečnostní složky: Aby mohla takto masivní migrace fungovat, musely jí nejprve otevřít dveře právní a politické instituce. Španělsko v posledních letech prošlo procesem systematické demontáže ochrany hranic pod rouš-kou dodržování základních lidských práv. Španělský Nejvyšší soud v minu-losti zásadním způsobem omezil tzv. devoluciones en caliente (okamžité-sumární návraty). Policista na hranici již nemůže nelegálního migranta ucho-pit a vrátit za plot. Každý příchozí má právo na individuální právní posouze-ní, tlumočníka a azyl. Tímto rozsudkem soudní systém fakticky svázal ruce pohraniční stráži – jakmile migrant vstoupí na španělské území, stát ztrácí právo ho okamžitě vyhostit. Do toho přichází legalizační politika španělské vlády. Levicová koalice v Madridu prosadila rozsáhlou amnestii a legalizační proces pro téměř 1,2 milionu nelegálně pobývajících cizinců. Tento krok vyslal do celého světa jasný signál, že stačí překonat hranici a stát dříve či později udělí trvalý pobyt.
Teda síce iná oblasť, ale analogické riešenia, ako sa prijímajú na hospodárskom poli a hlavne odchode podnikov zo Slovenska.
Nemáme politikov, ktorým by úprimne záležalo na Slovensku. Formálne hej. Vlastenectvo sa úplne stratilo. Obetovať sa za vlasť nie je žiadané a politici to necítia ako povinnosť a tak prejaviť úctu k vlasti.
A ako som napísal:Konkurencieschopnosť nevzniká politickými vyhláseniami ani výzvami na nákup domácich výrobkov. Vzniká dlhodobou a predvídateľnou strategickou hospodárskou politikou, investíciami do moderných technológií, podporou výskumu, kvalitnou infraštruktúrou, dostupným financovaním a stabilným podnikateľským prostredí, teda zvýšením výkonu ekonomiky. Tam, kde tieto podmienky existujú, dokáže ekonomika úspešne obstáť aj na otvorenom európskom, či svetovom trhu. Teda nie odchod podniku.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, prečítal som si Vašu úvahu a aj všetky doterajšie tri príspevky diskutérov: je to jedným výrazom: POBÚRENIE!!! Súkromný kapitál si môže robiť na území Slovenskej republiky čo chce! Aké že ústavné „VLASTNÍCTVO zaväzuje? …porušili ÚSTAVU SR! A tak im treba to vlastníctvo OKAMŽITE odobrať. Viď bleskovky vzor Ceuta: podľa zákona a do 24 hodín je 60 tisíc Maročanov v Európe…
Prečo spí kedysi vynikajúci právnik JUDr.Robert Fico – a dnes ešte aj vo funkcii predsedu vlády SR? Nečítal ústavu? Podľa práva vlastníctvo už nezaväzuje? Čo zodpovednosť?
Preto je tak dôležité vedieť o tých troch prvkoch postkapitalistického systému sociálno-ekonomického usporiadania: A jedným z nich je ZMENA VLASTNÍCTVA: REVERZ MAJETKU do rúk republiky – okamžitá do 24 hod premena vlastníctva súkromného investora pri porušení Ústavy SR do rúk štátu – čo naši vysokoškolskí manažéri nevedia riadiť podniky? A k tomu strategickému plánovaniu: práve dnešní manažéri majú naň vedomosti a certifikát zo skúšok. Vedia: akurát musia presvedčiť vládu, že „politiku na 4 svetové strany“ treba uviesť aj do hospodárskej praxe – vyrábať pre trhy, ktoré budú chcieť nakupovať tie výrobky firmy ASKOLL – a strategicky štát dokáže „doplniť“ ten výrobný sortiment o závod na výrobu ďalších kompletov a prípadne kompletovať tie hotové komplety pre použitie – mali sme chladničky, práčky, vysávače, celý sortiment po ose výrobnej vertikály sa dá založiť ešte v roku 2026,
Peter,
Musí takto začať:
The Doctrine of Strategic Planning
Autor Edward O Odundo
Strategic Planning has increasingly been recognized as an important aspect of Corporate Management globally. In this book, I examine what Strategic Planning really is, the challenges its implementation faces in the public sector.
Už nadpis knihy je jednoznačný, a text ozaj poučný.
V mojej knihe Aj ekonómia je veda mám kapitolu Ako sme začínali. Už v roku jej publikovania v roku 2018 píšem o viacerých závažných chybách. V prílohách mám aj list, ktorý som poslal Miklošovi ako ministrovi financií, že čo to zaviedol aký pojem – rovná daň, rovný môže byť stôl či stena. Napísal som mu že teba debordelizovať finančné toky, o ktoré sa pričinil. Oni to nevedeli. Oni nerozlišovali pojem ekonómia a ekonomika. Miešali to.
Peter, bolo otrokárstvo, feudalizmus, teraz máme tackajúci sa kapitalizmus. A čo? Nič? Nový spoločenský poriadok musí prísť. Naznačuje to vznik BRICSu. Hegemónia oligarchov nie je riešením, je výzvou, aby sa hľadala cesta. Potrebujeme jej tvorcov, najprv ako vedecké dielo a potom realizátorov. Nemôžeme iu čakať z Bruselu.
Nemôžem nezopakovať: Dnešná hospodárska politika neaplikuje hlboké poznatky vedy a podniky vidia iba podnikateľský egoizmus. Zahraničné podniky u nás si robia čo chcú, odídu. Teda, ako je to so strategickým plánovaním v súčasnom kapitalizme? (Zle) Domáca výroba nemôže zaostávať.
Potrebujeme štruktúru výroby, teda veľa odvetví aj v väzbou na AI.
jaro
Vážený pán profesor,
Vždy viete presne analyzovať a zhodnotiť ekonomickú situáciu a hlavne limity, ktoré nás dostávajú do situácie ohrozujúcej samotnú existenciu štátu.
Strategické plánovanie by si vyžadovalo mať ekonomickú víziu rozvoja a tá doposiaľ nebola pripravená. Resp. bola vypracovaná ale nikdy sa neprijala ako základ ekonomického rozvoja.
Naše vysoké školstvo bolo zamerané na rozvoj, vyskum a realizáciu. Vám to netreba vysvetľovať. Každý podnik mal svoju výskumno-vývojovú základňu a riešenia týchto pracovísk viedli ku množstvu patentov zaznamenaných a platných nielen u nás doma. V súčasnej dobe neviem, či ešte niekde existuje výskumno-vývojová základňa. Okrem niekoľkých podnikov ktoré majú vlastnú výrobu, všetko ostatné je len montovňa, ktorá nepotrebuje výskumnú bázu a vlastný vývoj. Filozofia trh všetko vyrieši nemôže fungovať bez ekonomickej základne. Tá téza, že zamestnanosť z výroby sa presunie do služieb nemôže vytvoriť podmienky pre ekonomický rozvoj spoločnosti. Situácia, že denne nám 1700 kamiónov dováža potrebné zásoby vytvára totálne ohrozenie fungovania štátu. Ak sa preruší dodávka palív, tak transport ustane. Pôvodná poľnohospodárska základňa doplnená spracovateľským priemyslom je preč. Tie výrobné kapacity a zariadenia odvezené, alebo dané do šrotu v podmienkach regulácie rozvoja z Bruselu, sa už ťažko obnovia. Teraz sa financie poskytujú na humanitárne projekty prípadne na úpravu infraštruktúry alebo na využívanie vetru a slniečka, čo je podpora výrobných kapacít, ktoré u nás nie sú. My, „dlhšie žijúci“ vieme aká bola základňa aj za ČSFR. Túto úspešne rozpredali Dzurinda s Milošom a ďalší „odborníci“ a náš podiel na ich riadení je zanedbateľný. Dokonca v jednom prípade kde sme mali 51% podiel na vlastníctve, súhlasili, že v riadiacich orgánoch podniku mali zahraniční partneri prevahu. Slovenská republika si vtedy v týchto strategických podnikoch zámerne ponechala majoritný 51 % podiel akcií, no v akcionárskych zmluvách (Shareholders‘ Agreements) dobrovoľne prenechala manažérsku kontrolu a väčšinu v riadiacich orgánoch menšinovému (49 %) (schválne som si toto overil).
Pokiaľ sa pamätám RVHP rozdeľova výrobné kapacity rovnomerne v členských štátoch a naša produkcia umožňovala strategické plánovanie a vyrovnaný rozpočet. Kde sme teraz?
Presun (rušenie) výroby u nás v dôsledku rastu cien energií ukazuje na neschopnosť EU príjmať strategické rozhodnutia, keď pri riadení sa využíva politika a nie trhová ekonomika, ktorá by orientovala rozvoj založený na najvhodnejších cenách. A to je problém, ktorý bude možné riešiť po zmene ekonomickej politiky EU. Denne počúvame o ohrození výrobných kapacít v tradičných (starých) krajinách EÚ v dôsledku enormných cien energií. A opatrenia… nič.
To sú moje dojmy, ktoré vyvolal Váš dnešný príspevok.
Dušan
Vážený pán profesor,
dôkladne ste sa zamysleli n ad problémami, ktoré som v úvahe rozoberal preto, že odchádza výrobca elektromotorov, ktoré sme my dlhodobo vyrábali, ba sme vyrobil j najväčší elektromotor na svete.
Musím nadviazať na túto myšlienku: Každý podnik mal svoju výskumno-vývojovú základňu a riešenia týchto pracovísk viedli ku množstvu patentov zaznamenaných a platných nielen u nás doma. Po VŠ som nastúpil do ZSMK Tlmače, výrobcu najväčšieho elektromotora. Aj oni mali vedecké*výskumné pracovisko. Ako zlepšovák urobili rozmetač hnoja. Možno ste ho poznali. Keď som sa zoznámil so šéfom, povedal som mu, že tie náročné výpočty môžu robit vo výpočtovom stredisku, teda na mojom pracovisku na Aritmách. Urobil som im program vo Fortrane a dostal som fľašku spišskej borovičky.
Pôvodná poľnohospodárska základňa doplnená spracovateľským priemyslom je preč, čo je veľká pravda. Po vyhodení zo školy som 20 rokov odpracoval vo Výskumnom ústave závlahového hospodárstva. Pre JRD sme robili optimalizačné modely zamerané na štruktúru RV, ŽV a využitie závlahových systémov. Aplikovali sme ich v praxi. Ja s kolektívom so skonštruoval pre viac ako 10 JRD. Modely mali 500 až 600 riadkov a 700 až 800 premenných. Najväčší pre PKZ Žiharec mal 2200 rovníc a 2500 premenných.
Prof. Ferianc, neskôr predseda Slovenskej komisie bo členom kolégia v RVHP a tak vien, ako bola aj moja škola zapojená do riešenia ozaj vážnych ekonomických problémov. Môj spolužiak bol pracovníkom v RVHP. Na škole vznikli vážne diela, spomeniem iba Pavlenda a kol Politická ekonómia socializmu a dielo prof. J. Sojku Ekonomická dynamika a rovnováha. Mali by sa poznatky aplikovať. EÚ nám nič takí neponúkla. V Bruseli sa iba vadia.
S týmto plne súhlasím: Slovenská republika si vtedy v týchto strategických podnikoch zámerne ponechala majoritný 51 % podiel akcií, no v akcionárskych zmluvách (Shareholders‘ Agreements) dobrovoľne prenechala manažérsku kontrolu a väčšinu v riadiacich orgánoch menšinovému (49 %) (schválne som si toto overil). No a k tomu ten obrovský dovoz potravín.
Ďakujem
jhuásfr
Výborná téma, pán profesor, a uchopili ste to za správny koniec.
K diskusii by som pridal ešte trochu iný pohľad. Veľmi ma štve, že v Ústave máme články, ktoré sú len vzletne znejúcou deklaráciou, bez reálneho právneho významu a dôsledkov. Napríklad Článok 20 ods. (3) „Vlastníctvo zaväzuje.“ – Ale k čomu, preboha, zaväzuje vlastníctvo spoločnosť Ascoll Group.? Keď to považujú za nutné kvôli zisku, tak celú prevádzku a desiatky zamestnancov hodia cez palubu. A tak je to so všetkými vlastníkmi v milom kapitalizme. Oni to možno aj strategicky plánovali niekoľko rokov dopredu, ale vlastníctvo ich nezaväzuje ani k tomu, aby so štátom a svojimi zamestanncami hrali otvorenú hru.
Veľmi ma mrzí, že celá slovenská politická reprezentácia im ide na ruku. Veď aj autori Ústavy – hneď v tom istom článku a odseku, z ktorého som citoval, doplnili vetu (nech sa kapitál ničoho neobáva), že to „zaväzuje“ znamená len to, že nesmú porušovať zákony, nič navyše.
Mrzí ma aj to, že vláda a zákonodarcovia nevyužívajú optimálne ani daňové a odvodové nástroje. Veď by bolo celkom jednoduché dávať vlastníkom – zamestnávateľom úľavy za to, ak budú mať so zamestnancami dlhodobé pracovné zmluvy a kolektívne zmluvy so sociálnymi výhodami. Nie paušálne úľavy za to, že „vytvárajú pracovné miesta“ – rozumejme – majú možnosť bez dlhodobých záväzkov vykorisťovať našu lacnú pracovnú silu.
Pán doktor,
potešil ma doplnok. Presne Ascoll a zisk, nie blahobyt ľudí. Myslím si, že nestačí sledovať správy, počúvať „odborníkov“ alebo veriť tomu, čo Vám hovoria „autority“. Budeme, čím ďalej tým viac, potrebovať schopnosť oddeliť pravdu od manipulácie. To sme iste nečakali.
Pán doktor, najdôležitejšia je kontrola nad ekonomikou, no a to dnes nemôžeme. Ako môžeme kontrolovať aj Ascoll? Spomenutých 10 kníh a strategickom plánovaní jasne o tom hovorí. Prečo tie poznatky Ascoll ignoruje, ba nám ťahá medové špagáty popod nos.
Nedá sa to inak povedať iba, že zahraničné podniky u nás si robia čo chcú, odídu. Čiže ozaj vo väzbe na Vaše tvrdenia: ako je to so strategickým plánovaním v súčasnom kapitalizme?
Iste viete, že som už viackrát písal o tom, čo ste vyjadrili jednoducho: Mrzí ma aj to, že vláda a zákonodarcovia nevyužívajú optimálne ani daňové a odvodové nástroje. Musia si nakresliť ako funguje ekonomický systém a potom optimalizovať peňažné toky.
Ďakujem
jhusár
Ďakujem pán profesor za Vašu úvahu. V rámci Vašej úvahy ma zaujala Vaša veta na konci , cit. Domáca výroba nemôže zaostávať. Prosím Vás, domáca výroba nemôže zaostávať – súhlasím, ale v tomto prípade otázka znie aká naša vlastná domáca výroba ????? To je zlé nastavenie a diverzifikácia nášho hospodárstva t. j. priemyslu. Máme tu pôsobiacich zahraničných investorov a pre nich sme len montážnou dielňou. Už zabudnime, že máme lacnú pracovnú silu, pred pár rokmi nám chýbala kvalifikovaná pracovná sila – dnešná realita je, že napriek tomu, že v hospodárstve máme voľných cca. 140 000 pracovných miest – a koľko máme ľudí evidovaných ako nezamestnaných na úradoch práce ? Sú tí ľudia použiteľný v praxi ? Vo fabrikách ktoré sme vybudovali s peňazí daňových poplatníkov dnes zamestnávame hlavne ľudí zo zahraničia, inak by tam nemal kto robiť. Zo spomienok fungovania plánovaného hospodárstva z čias socializmu už nevyžijeme. Padol socializmus ale nikto si neuvedomil, že zároveň je len otázkou času kedy padne a začne mať veľké problémy aj jeho hlavný konkurent – kapitalizmus.
Pá Ivan,
ozaj si myslím, že ste urobili odborné doplnene mojej úvahy.A ozaj závažnou otázkou je vlastná výroba. V úvahe som spomenul Tlmače. Po skončení VŚ som začínal v Tlmačoch. Výroba ekonomicky závažných produktov, čo skončili tým, že vyrobili najväčší elektromotor na svete. Ako bývalý zamestnanec som si ho uložil. Pracovalo tam 8000 zamestnancov. Ale to znamená, že štát nedostáva ani daň z príjmu zamestnancov a ani daň z príjmu podnikov. Nehovoria, aká ťažká situácia vznikly rodinám bez príjmu a deti chodia aj do školy.
Pán Ing. Zajac-Vana už dávno píše o tom, že nemáme slovenskú ekonomiku, ale ekonomiku na Slovensku. Na čo sú nám 4 či 5 automobiliek, keď nemáme potrebné zdroje, napr. oceľ. USSteal si oní svoje ciele a povinnosti v prosech USA.
A toto je veľmi smutné konštatovanie: Vo fabrikách ktoré sme vybudovali s peňazí daňových poplatníkov dnes zamestnávame hlavne ľudí zo zahraničia, inak by tam nemal kto robiť..
Ďakujem.
jhusár