Chcem sa hlbšie zamyslieť nad problémom, ktorý uvádza graf a článok v Denníku N: „Svetová ekonomika je podľa MMF stabilná, no rozdiely medzi krajinami sú hlboké.“ Neviem ako Medzinárodný monetárny fond meria stabilitu či hĺbku rozdielov. Ak by pilot hlásil, že letím veľmi vysoko, letím veľmi rýchlo a je tu veľká zima, o fakoch by sme nevedeli nič, aká je výška, aká je rýchlosť a aká je zima, ale všetky 3 faktory vieme odmerať.
Aj pojem svetová ekonomika je veľmi všeobecný. Dôležité sú regióny a hlavne štáty.
Nepresná, vágna je odpoveď, že rozdiely medzi krajinami sú hlboké. MMF predpovedá, že globálny hrubý domáci produkt v tomto a budúcom roku vzrastie o 3,2 percenta. V porovnaní s vlaňajškom ide o spomalenie o 0,1 percentného bodu. To by povedala aj Anka z Peseku. Nato ozaj nepotrebujeme analytikov MMF. HDP si žiada dôkladnú analýzu, ekonometrickú.
Fond upozorňuje, píše sa v článku, že neistota je vysoká. Rizikom pre globálny rast je vraj napríklad návrat volalitity, ako sa hovorí prudkým výkyvom cien na finančných trhoch. Ďalším faktorom je narastajúce geopolitické napätie, ktoré by mohlo obmedziť obchod a investície. Opäť nič!
Neviem čo tieto informácie hovoria čitateľovi. Ale zásadné je, kto to všetko zapríčinil? Pritom o volatilite sa píšu prognostické vedecké články. Práve MMF by ich mal rešpektovať a ekonomiky predovšetkým zveľaďovať.
Problém skúmania regionálnych aspektov ekonomického rozvoja je náročný a žiada si mať objektívne miery a teda aj nástroj. Identifikácia napr. nerozvinutých oblastí má zásadný význam. Pri obrovskom rozvoji ekonometrie musí byť dnes samozrejmé využitie jej poznatkov, aj v MFF. Vedecké riešenie vyššie spomenutých faktov si žiadalo predovšetkým využiť niektorú z metód diskriminačnej analýzy, napr. Mahalanobisovu, či Ivanovičovu vzdialenosť. Oni umožňujú posudzovať, zhodnotiť a stanoviť významnú mieru, známu ako stupeň ekonomického rozvoja, ktorá má slúžiť na rozhodovanie aj MMF a zistiť pre MMF potrebnú klasifikáciu krajín.
Ekonomiky EÚ si nutne žiadajú podniknutie efektívnych opatrení, prostredníctvom ktorých by MMF zabezpečil zníženie rozdielov, zabezpečil zbližovanie ekonomík, čo by sa odrazilo práve v stupni ekonomického rozvoja. Totiž MMF-om zbožňovaný HDP je v peňažných jednotkách a tak podstatu nemôže vyjadriť. Problém vyvoláva aj pojem volatilný. Ako ho číselne vyjadriť? Ide o mieru kolísania. Analytici MMF by mali byť schopný kvantitatívne rozlíšiť, diskriminovať, diferencovať jednotlivé regióny, či priamo štáty práve z hľadiska ich ekonomického rozvoja. Čitateľ mohol čítať článok: Medzinárodný menový fond varuje, že sankcie voči Rusku môžu oslabiť dominanciu dolára.
Trestanie štátov nie je vedecké riadenie a vôbec nie rozhodovanie.
Čitateľovi zjednoznačním problém volatility, objasním tento pojem na spomínanej volatilite HDP, volatilite jeho zložiek, keďže aj MMF robil práve jeho predpoveď. Volatilitu spôsobuje fiskálna a aj hospodárska politika. Analytik nemôže tak povrchne posudzovať bázickú podstatu ekonomiky, jej fungovanie, ako som uviedol v prvom odstavci.
Aby čitateľ vedel posúdiť čo je poslanie MMF, tak uvediem že Medzinárodný monetárny fond je zodpovedný za globálny finančný systém a výpomoc jej členom na udržanie finančnej rovnováhy. Cieľom je podporovať medzinárodnú menovú spoluprácu a uľahčovať rozmach a vyrovnaný rast medzinárodného obchodu, rovnako aj podporovať stabilitu výmenných kurzov. To sú ozaj vážne úlohy, funkcie. Ako čitateľ zistil, nehovoria o HDP!
Pozrime sa na ukazovateľ, makroekonomickú veličinu HDP, ktorý je tiež volatilný, a to cez jeho pohyb, správanie sa, predovšetkým jeho zložiek. Definícia HDP je
Y = C + I + G + X – M (1.32)
kde C sú výdavky obyvateľstva, I sú výdavky na investície, G výdavky vlády, X je výška exportu a M výška dovozu. Po niekoľkých krokoch, počtových úkonoch, ktoré nájde čitateľ v mojej knihe Makroekonomická analýza, získame tento vzťah:
(1.34)
Nový tvar, vnímanie HDP. Aby som ukázal volatilitu HDP krajiny, čitateľovi to sprístupním pomocou zvolených konkrétnych údajov. Predpokladajme, že ekonometricky sme odhadli funkciu výdavkov obyvateľstva, funkciu dovozu a funkciu príjmov z daní (T). Veľkosť investícií a exportu sú vopred známe. Konkrétne funkčné vzťahy a hodnoty o danom hospodárstve nech máme takéto:
C = 0,8Yd, Md = 0,2Y, X = 80, I = 120 a T = 0,2Y
Tvorca hospodárskej politiky rieši úlohy, ktoré pre čitateľa naformulujem v týchto otázkach, ktoré zodpovieme pomocou modelu:
1) Aká je rovnovážna úroveň Y, ak G = 99?
2) Aká hodnota G zabezpečí vyrovnaný rozpočet?
3) Aká hodnota G bude mať za následok rovnováhu platobnej bilancie?
4) Ak je HDP plnej zamestnanosti 700 mld. Sk, aká hodnota výdavkov vlády G je potrebná na dosiahnutie plnej zamestnanosti?
5) Aký bude prebytok alebo deficit platobnej bilancie pri plnej zamestnanosti? Uvedený ekonometricky opis hospodárstva (1.34) nám poskytuje veľmi jasný obraz o hospodárstve a vieme pomocou neho vyriešiť spomenuté závažné problémy tohto hospodárstva.
Ako prvú si zodpovedajme otázku, aká je rovnovážna úroveň HDP, ak by výdavky vlády dosiahli hodnotu 99 mld. jednotiek. Vzhľadom na to, že poznáme všetky veličiny v zátvorke z výrazu (1.34) na pravej strane, ale pre získane rovnovážneho HDP potrebujeme vypočítať multiplikátor, zlomok na pravej strane vzťahu (1.34). Označme si ho ako k. Po dosadení známych hodnôt zistíme, že k = 25/13. Súčet známych I, G a X veličín je 299 mld. jednotiek. Po prenásobení tejto hodnoty koeficientom k získame požadovanú rovnovážnu hodnotu Y rovnú 575 mld. jednotiek. Druhou vážnou otázkou tvorcov hospodárskej politiky v našom príklade bolo, aké má byť G, ak má byť vyrovnaný rozpočet? Vyrovnaný rozpočet znamená, že
G = T, ale T = tY = tk(I + G + X)
Teda vyrovnaný rozpočet žiada, aby
G = tkG + tk(I+X)
z čoho vyplýva, že
(1.37)
Získali sme veľmi dôležitý vzťah – závislosť výdavkov vlády od multiplikátora, daňovej sadzby a exogénnych premenných I a X. Vzťah 1 – tk = 8/13.
Po dosadení do G = (5/13)*(13/8)*200 = 125.
Výdavky vlády musia dosiahnuť hodnotu 125 mld. jednotiek. Riešenie ostatných otázok čitateľ nájde v mojej spomenutej knihe.
Vďaka modelu vieme vypočítať všetky makroekonomické veličiny, charakterizujúce správanie sa hospodárstva pre požadované ciele, ktoré sú v prvom stĺpci tabuľky:
Tabuľka 1: Volatilita všetkých zložiek HDP
| cieľ | Y | C | I | G | X | M |
| G=99 | 575 | 368 | 120 | 99 | 80 | 92 |
| G=T | 625 | 400 | 120 | 125 | 80 | 100 |
| X=M | 500 | 320 | 120 | 60 | 80 | 80 |
| Yp=700 | 700 | 448 | 120 | 164 | 80 | 112 |
V tabuľke vidíme volatilitu všetkých veličín uvedených v záhlaví. Čitateľ si môže konkrétne pozrieť volatilitu Y a G; je veľká!
Takéto výpočty mal urobiť MMF pre všetky krajiny a skomentoval by to veľmi konkrétne, nie povrchne. Model nám dal odpovede. Predovšetkým vidíme, ako významne sa menili makroekonomické veličiny Y, C a M a to v závislosti od cieľa a dvoch behaviorálnych zákonov: funkcie výdavkov a funkcie dovozu. Ak bol cieľ, aby výdavky vlády dosiahli hodnotu 99 mld. jednotiek, HDP dosiahol hodnotu 575 mld. jednotiek. Deficit obchodnej bilancie dosiahol hodnotu 12 mld. jednotiek.
Ak by si vláda stanovila ako cieľ vyrovnaný rozpočet, výdavky vlády G by museli byť 125 mld. jednotiek a deficit obchodnej bilancie by bol 20 mld. jednotiek. Volatilné sú všetky zložky HDP.
Verím, že aj v MMF aj v EÚ vedia a ctia si ekonomickú vedu.
Záver
Profesor J. Stiglitz, nositeľ Nobelovej ceny hodnotí ekonomickú pozíciu Európy inak ako MMF a iste viacero čitateľov dostalo mail, ktorý uvádzal jeho hodnotenie situácie v Európe :
Oznámil, že:
„Východná Európa je minimálne dvakrát chudobnejšia, než by bola, keby nevstúpila do EÚ. Toto je krutá rana pre najväčší úspech globalizmu a neoliberalizmu – vytvorenie najväčšej samostatnej ekonomiky na svete, ktorá pozostáva z 28 samostatných krajín, z ktorých niektoré majú spoločnú menu.„Východná Európa“ je od začiatku 21. storočia veľkým prepadákom. V súčasnosti platí Západu a hlavne Nemecku 300 – 400 miliárd dolárov ročne,“
V súčasnosti je EÚ presne taká. Západ, ale hlavne Nemecko podpláca miestnu elitu cez európske fondy. Elita prináša štát do EÚ a mení členstvo na absolútne náboženstvo, vrátane represie proti tomu, kto je proti nej.
Ak východná Európa vystúpi z EÚ a zastaví túto obrovskú dotáciu, ktorú vypláca Západ, mohla by byť dvakrát bohatšia. Minimálne!
Tým by sa spoločnosť upokojila a výrazne by sa znížil aj tlak na emigráciu, čo je ďalší spôsob ako ju vysávať. Západ prostredníctvom vyšších miezd odoberá najlepších špecialistov východu, a tým zväčšuje rozdiely.“
uzavrel nositeľ Nobelovej ceny.
Kde je pravda?
Chudoba postihuje až štvrtinu detí a viac ako tretinu rodín na Slovensku. To HDP nevyjadruje.
Prof. J. Husár
Bratislava, 27/10/2024
Vážený pán profesor! Posielam ešte raz, prosím Vás, pripojte to ako môj komentár.
V roku 1990 som čítal knihu V. Benčata, veľvyslanca v Lat. Amerike: Zadĺžený inkov poklad (s malým „i“), keďže som si myslel, že sa dozviem niečo o Inkoch. Na moje prekvapenie bola to kniha s krátkym textom o histórii, viac o politicko-ekonomickej situácii v štátoch na juh od usa-mexickej hranice.
Tam som sa konečne dozvedel, čo jsou to podmínky MMF a copak je to to hluboké nedorozumění podle Václava K., ktorý dnes má trošken-bischen poňekud jinakšejší názor!
Po rokoch môžem konšta(n)tovať, že kde vkoročila čižma statočného vojáka usa a najmä zahraničný nezištný, neodolateľný a nenahraditeľný kapitál, tam už nikdy dobre nebolo a vždy mi napadne Fťip, ktorý bol na jar 1989 v Kocúrkove: Aký je rozdiel medzi perestojkou a rozprávkou? (až sa čudujem, že to vtedy uverejnili):
Rozprávka začína: Kde bolo, tam bolo… A perestrojka? Kde býlo, tam ne búďet!
Neviem, či som si to dobre zapamätal, asi niečo bude chýbať, dá sa to nájsť v spomínanej knihe kdesi v jej závere: pôžičku MMF poskytne štátu po podpísaní akejsi účelovej zmluvy, kde sa štát zaviaže znížiť dotácie na potraviny, do poľnohospodárskej výroby, spotrebného tovaru, športu, kultúry, umenia, vedy, výskumu, zmraziť mzdy, znížiť dovozné clo na potraviny a spotrebný tovar.
Tie „podmínky“ sme my veľmi rýchlo splnili, ba až horlivo prekročili.
pd
Pán doktor,
Mexiko pripojilo k MMF ešte v roku 1945. MMF ako vieme vznikol v roku 1944 a to nie podľa potrieb Európy, kde prebehla vojna, ale v záujme USA. Nebol s tým spokojný J. M. Keynes, ktorý navrhol vznik Únie mien. Mexiko aj dostalo konkrétnu sumu Special Drawing Rights a predsa sa nezviechalo zo svojich problémov. Veď ešte teraz aké sú tam problémy.
Pán doktor, dôležité je to, čo som v úvahe napísal: Analytici MMF by mali byť schopný kvantitatívne rozlíšiť, diskriminovať, diferencovať jednotlivé regióny, či priamo štáty práve z hľadiska ich ekonomického rozvoja. Čitateľ mohol čítať článok: Medzinárodný menový fond varuje, že sankcie voči Rusku môžu oslabiť dominanciu dolára. Súčasní ekonómovia nevedia, čo slovenskí ekonómovia nechali ako veľké poznatky v rokoch 1964/70 hlavne v dielach Pof. Kočtúcha, prof. Pavendu, Prof. Ferianca, či môjho vedúceho Prof. Sojku, ktorý napísal významné dielo Ekonomická dynamika a zhodnotil v nej aj priebeh federalizácie. Žiaľ, nemáme ekonómov, ja tých čo máme volám bybolovia, lebo rez povedia bolo by, druhý raz by bolo. Nevedia povedať atribúty, ktoré musí mať naša ekonomika a tak sa nemohli dostaviť výsledky. Ak si chcete postaviť dom, tak architektovi musíte povedať, či má mať rovnú strechu a či klasickú škridlovú. Chýba veda, ktorú som v úvahe naznačil, kde som uviedol iba malý model. Ten by mal mať tisícky rovníc. Zato máme Kocúrkovo a zato sme najchudobnejším štátom EÚ. V Tlmačoch, kde som nastúpil po škole vyrobili najväčší elektromotor na svete. Pošlem Vám ho samostatne, lebo mi ho nezobralo.
Ďakujem
jhusár
.
Pán doktor,
ale ešte som sa rozhodol dodať pá viet. Totiž videli ste rôzne hodnotenie prof. Stiglitza. Myslím si, že sa prejavil eskalujúci protekcionizmus v Európe. EÚ mala vybudovať obrovskú, bohatú európsku zónu, ktorá by zahŕňala nielen voľný obchod (čo je otázne, teda vedieť ako), ale aj spoločné stanovovanie pravidiel ekonomického života. Vidíte, čo robí Nemecko a Francúzsko. Namiesto toho si jej súčasti zvolili sebecké a krátkozraké, hrubo povedané, naparovanie. Nuž a tak európske krajiny neprosperujú podľa sľubov, ale skôr padajú ako domino. Veď si pozrite iba Slovensko, kde sú Tlmače, kde som zažínal vo výpočtovo stredisku Aritma. Vyrobili najväčší elektrometer na svete.. Maďari už robia kroky v širšom meradle.
Ďakujem
jhusár
V tomto týždni sa konal veľmi dôležitý (globálne) summit krajín BRICS a uchádzačov o vstup. Zdá sa mi, že úsilie týchto krajín smeruje nielen k zrúteniu hegemónie dolára v medzinárodnom obchode, ale aj k tomu, aby názory MMF boli čoraz menej relevantné.
V tejto súvislosti som si pripomenul, ako na tom bola EÚ ekonomicky a politicky okolo roku 2000. Euro vtedy ohrozovalo hegemóniu dolára viac, ako všetky dnešné krajiny BRICS dohromady. A obávam sa, že pokles EÚ za posledných 10+ rokov má skôr politické pozadie, než ekonomické. Dokonca aj za našimi neschopnými vodcami by som hľadal to isté politické pozadie.
Pán doktor,
Vy ste vniesol do problémy nový rozmer, problém BRICSu. Je to zoskupenie, ktoré začalo riešiť, čo tlačí, či znepokojuje ekonomiky sveta. MMF nebolo riešenie, ktoré po prvej svetovej vojne malo postaviť meny na nohy. Pozrite si odpoveď Ing. P. Zajacovi-Vankovi. Máte pravdu, čo sa týka EÚ. Prvou organizáciou bola Spoločnosť uhlia a ocele a jej cieľ bol celkom iný. Menila sa ž prišiel Delorsov návrh s Maastrichtskými kritériami, ktoré sú postavené nanič nehovoriacom HDP. Vtedajší politici nemali odborné ekonomické riešenie. Však vlastne ani jedna krajina nespĺňala kritériá, o čom som písal v odborných časopisoch. Nemali konkrétne atribúty rozvoja a atribúty zbližovania. Iste sa pamätáte a prístupové kapitoly. Načo? Mali sme input/output tabuľku a vedecky stanovené stupne ekonomického rozvoja každého okresu. Urobila to moja katedra spolu so štatistickým úradom. A eurokomisár pre vstup bol z tohto hľadiska priam amatérom. Iba sa preformulovávali vety, ale jadro sa neriešilo ani z pozície našich vyjednávačov.
Ďakujem
jhusár
Ďakujem
Vážený pán profesor,myslím, že téma predovšetkým zaujíma nadnárodné banky, koncerny atď. predovšetkým z pohľadu očakávaného fluktuačného obdobia. Som presvedčený, že tieto inštitúcie veľmi pozorne vedecky skúmajú a sledujú vývoj, aby sa dokázali vyhnúť riziku napr. investovania. Do akej miery inštitúcie ,tieto výsledky poskytujú konkurencii a verejnosti je zrejme ich záležitosť.Očakávaná volatilita a jej parameter,pre politiku štátu maju mimoriadny význam a štát by mal venovať volatilite mimoriadnu pozornosť, potom by sa vyhol mnohým prekvapeniam..
Máte pravdu pán Julény, volatilitu a „vyváženosť“ globálneho HDP ( už sme sa zmienili, že je to logický nezmysel?) sledujú NAJMä nadnárodné finančné skupiny a korporácie, pretože to je ich ukazovateľ, kam zainvestovať s vysokou návratnosťou. ..horšie je, že naše masmédiá to preberajú ako správy „zlatého grálu“, to je ako keby od gólu v americkej lige záviseli životy v Bangladéši…a verejnosť to „žerie“ ako číru odbornosť…
Vážený pán inžinier, Tónko,
lenže Medzinárodný monetárny fond je zodpovedný za globálny finančný systém a výpomoc jej členom na udržanie finančnej rovnováhy. Cieľom je podporovať medzinárodnú menovú spoluprácu a uľahčovať rozmach a vyrovnaný rast medzinárodného obchodu, rovnako aj podporovať stabilitu výmenných kurzov. To sú ozaj vážne úlohy, funkcie. Veď práve MMF je hlavným partnerom bánk. Darí sa mu robiť politiku, ktorá zveľaďuje ekonomiky? pozri si aj odpoveď Ing. P. Zajacovi-Vnkovi.
Ďakujem
jaro
Denníku N neverím ani to čo uvádza v tiráži, ale ak MMF skutočne „čviriká“ to čo tento publicisticko spravodajský skvost napísal, potom sa nemôžeme diviť výstupom napr. našej „rady pre rozpočtovú zodpovednosť“. Naopak, v takom prípade klobúk dole pred jej „hlbokými analýzami a fundovanými odporúčaniami“ vláde. O tom, že „Svetová ekonomika je /podľa MMF/ stabilná“ však možno úspešne pochybovať, avšak druhú časť fundamentálneho zistenia /MMF/, že rozdiely medzi krajinami sú hlboké“ vysoko kvitujem, hoci, spomínam si, že to tvrdí bača z Hornej Marikovej už celé roky. A na rozdiel od analytikov MMF bez nároku na honorár.
P.S.: Prepáčte mi tú iróniu vážený pán profesor, Vaša úvaha je ako vždy zaujímavá a brilantne napísaná. Verím, že jej budú venovať pozornosť nielen odborníci ale nájdu v nej inšpiráciu aj naši europoslanci.
Pán inžinier,
moja katedra od roku 1962 vychovala veľa matematicky vzdelaných ekonómov. Očakávajú, že MMF bude odborne riadiť. A z makroekonómie vďaka nositeľovi Nobelovej ceny J. Tinbergenovi (môjmu učiteľovi), ktorý tiež vychoval ekonometricky vzdelaných ľudí, a jeho dielu Economic Policy: Principles and Design vieme, že prvým princípom ekonomickej politiky je, že treba použiť aspoň toľko nástrojov ekonomickej politiky, koľko je cieľov. Tento princíp Tinbergen odvodil zo sústavy rovníc: ak máme dve cieľové premenné, a to úroveň národného príjmu (Y) a úroveň cien (p), potom dva príslušné ekonomické vzťahy môžeme matematicky takto vyjadriť:
Y = a1G + b1M a
p = a2G + b2M
kde G sú výdavky vlády, M je masa peňazí a koeficient a1 predstavuje zmenu príjmu, ktorá, (iné fakty sú konštantné), vyplynie zo zmeny (zvýšenia) G o 1 euro, čiže reálny príjmový multiplikátor vládnych nákupov. Podobne ostatné koeficienty. Tvorca politiky totiž rieši problém, že ak Y = Y* (napr., že HDP je 82 mld. euro) a p = p* a ak chce získať tie ich určité cieľové hodnoty, potom veličiny G a M by mali mať(ideálne) také hodnoty: ako si skoro každý čitateľ ich vie z dvoch rovníc odvodiť. Iste teda aj analytici MMF. Nemali by robiť hanbu. Nuž ale naša vláda už nemôže reálne pôsobiť na M, teda čiastočne NBS; existuje ECB. Môže tak jednoznačne rozhodovať iba o G. Zo vzťahov vyššie jasne vyplýva aké budú ich zmeny pri rôznych koeficientoch ai a bi, budú vždy iné. Možné variantné riešenia, a výber jednej, by mali byť predmetom rokovania vlády (aj NRSR) pri tvorbe jej ekonomickej politiky.
Ale, kde je pravda, keďže som citoval aj velikána J. Stiglitza a ten bol viceprezidentom Svetovej banky, tak ozaj do vecí videl. A pozrite si volatilitu G v tabuľke. To nevedia vypočítať v MMF? Ide o podiel 164/99 a ten hovorí, že rozdiel je ozaj veľký. Ba vieme povedať aj prečo, aký bol cieľ, ktorý si žiadal také G.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor Husár, Vy si neodpustíte vtipkovanie na tému Hádépé…( úsmev)
Sám nám pekne objasňujete vždy, aký je to nezmysel s „hausnumero“ ten vypočítaný HDP zostavený z nepresných čísiel a ešte toto: cit“…globálny hrubý domáci produkt v tomto a budúcom roku vzrastie o 3,2 percenta… a smejem sa spolu v Vami, i keď rozumiem Vašej snahe to vypointovať a seriózne vysvetliť. Pretože vieme, že výpočet takého HDP za celý svet, to je ako to Staněkovo priemerné pečené kurča: ja si dám celé pečené kurča a bezďák si nedá žiadne, prípadne dá len obhryzené kosti, ale „globálne“ priemerne každý z nás zjedol POLKU PEČENÉHO KURČAŤA!“
Máte svätú pravdu o tom udržiavaní finančnej rovnováhy vo svete, nuž ale tá je aj podľa Stiglica už dávno „na kapačkách“ (výraz z českého Stiglicovho článku) a pre nás,
pre Slovensko to má veľmi praktické tragické následky: „Východná Európa je minimálne dvakrát chudobnejšia, než by bola, keby nevstúpila do EÚ.“
Tak…a chce ešte niekto zostať v EÚ? Ja teda rozhodne nie. Chcem umrieť s vedomím, že som bojoval proti tej kolonializácii Slovenska.
Peter,
nemôžem nesúhlasiť. Ako vypočítajú to globálne HDP, veď sú rôzne meny. A ako zabezpečia, čí získajú výmenné kurzy. To je problém, ktorom MMF ani nemrkol. Nikto si neuvedomuje ako vznikol MMF. Keynes ho nechcel. On bol na rokovaní v Bretton Wood, kde vznikol MMF a Svetový banka. Hoc on hral centrálnu rolu na rokovaniach jeho návrh na International Clearing Union bol Američanmi zamietnutý a bol prijatý ich návrh na vznik MMF. Keynes jasne definoval 6 hlavných úloh ICU, ktoré iste vadili USA, lebo ich zámer bol jasný. Zožeň si Keynesove dielo Tract on Monetary Reform z roku 1920.Alebo aj dielo R. Lekachman The Age of Keynes. Dobre je vysvetlená ekonomická veda.
Neviem, či vieš, ale J. Stiglitz bol viceprezidentom Svetovej banky. Neustále ich presviedčal, že to nerobia dobre. Omrzelo ho to a vzdal sa funkcie. Teda jeho výpočtom dôverujem aj ja. Na prednáškach som sa opieral aj o jeho diela. EÚ nevedela ako zabezpečiť zbližovanie krajín, nemali dielo ako mal prof. V. Pavlenda a riadiť ekonomiku EÚ bez vedy ozaj nejde. Veď je to 27 krajín s rôznymi ekonomickými zdrojmi – pôda, práca, kapitál. A vidíš, čo Stiglitz napísal o pracovnej sile.
Ďakujem
jaro
Neviem ako Medzinárodný monetárny fond meria ………. hĺbku rozdielov?
Hĺbku rozdielov bolo možné do roku 2003 určiť z HUMAN DEVOPMENT REPORT potom sa stratila kompatibilita. Tieto štatistiky hovorili jasnou rečou, a to bola chyba, preto došlo k náprave a dnes už to vie iba MMF.
Z takéhoto porovnania sme si mohli zistiť aj to, ako rýchlo budeme dobiehať bohaté štáty, keď sme vstupovali do EÚ.
Viď prílohy
Pán Sablič,
Takéto výpočty mal urobiť MMF pre všetky krajiny a skomentoval by to veľmi konkrétne, nie povrchne. Model nám dal odpovede. Predovšetkým vidíme, ako významne sa menili makroekonomické veličiny Y, C a M a to v závislosti od cieľa a dvoch behaviorálnych zákonov: funkcie výdavkov a funkcie dovozu. Ak bol cieľ, aby výdavky vlády dosiahli hodnotu 99 mld. jednotiek, HDP dosiahol hodnotu 575 mld. jednotiek. Deficit obchodnej bilancie dosiahol hodnotu 12 mld. jednotiek.
Vaše obrázky nie sú čitateľné., nevidieť písmená a hodnoty.
jhusár
Vážený pán profesor,
pripájam tabuľky samostatne, ak je možné ich zverejniť poprosím.
Globálne čísla nám vždy najlepšie približujú pravdu. A zároveň kladú otázku, kde bola naša ekonomická veda, keď sme HURÁ išli cez EÚ dobiehať bohatých.
S úctou!
Andrej Sablič
PS: Štatistická ekonómia, po vzore štatistickej fyziky je najdokonalejším nástrojom pre analýzu súčasnej globalizácie vo svete, ale aj vnútroštátnej ekonomiky.
Máte síce pravdu pán profesor, ale na druhej strana v krajinách východného bloku sú všetky investície zo západu – čo budú robiť a vyrábať krajiny východného bloku po vystúpení z EU ? Globalizácia prináša výhody aj nevýhody. Momentálne vidíme čo sa deje aj v samotnom Nemecku – slabá a veľmi malá predvídavosť / skončila éra lacných surovín z Ruska / a Nemecko sa nám dostáva do recesie.
Pán inžinier,
o globalizácii som písal minule. Teraz to bolo hlavne o MMF, konkrétne
Fond upozorňuje, píše sa v článku, že neistota je vysoká. Rizikom pre globálny rast je vraj napríklad návrat volalitity, ako sa hovorí prudkým výkyvom cien na finančných trhoch. Ďalším faktorom je narastajúce geopolitické napätie, ktoré by mohlo obmedziť obchod a investície. Opäť nič!
Neviem čo tieto informácie hovoria čitateľovi. Ale zásadné je, kto to všetko zapríčinil? Pritom o volatilite sa píšu prognostické vedecké články. Práve MMF by ich mal rešpektovať a ekonomiky predovšetkým zveľaďovať.
Opiera sa analýza MMF o vedu, či sú to len bohapusté domnienky?
Ďakujem pekne.
jhusár