Začnem tromi správami: „Hrubý domáci produkt (HDP) sa v 3. štvrťroku 2024 medziročne zvýšil o 1,2 % (v stálych cenách, sezónne neupravený). Dynamický hospodársky rast zo začiatku roka, kedy výkony rástli ešte o 3,3 %, sa v aktuálnom štvrťroku výrazne oslabil, tempo rastu bolo najpomalšie za posledných päť štvrťrokov. Objem HDP v bežných cenách bol medziročne vyšší o 3,5 % a dosiahol takmer 33,7 mld. eur. Po sezónnej úprave vzrástol HDP medzikvartálne (oproti 2. štvrťroku 2024) reálne o 0,3 %.“
Druhá: „Strata stáda, ktoré má 1000 jedincov, bude podľa Fica stáť štát sedem až desať miliónov eur. Už teraz hovoríme, že ak dôjde k utrateniu 3500 jedincov, tak v Plaveckom Štvrtku pôjde o škody v hodnote 60 až 70 miliónov eur.“. A tretia: „V priebehu dvoch dní vláda Roberta Fica dostala dve nelichotivé hodnotenia. Včera (31. 3.) Európska komisia označila naše verejné financie za najhoršie spomedzi krajín EÚ. Dnes Eurostat oznámil, že na Slovensku rekordne rástla inflácia. Slovensko medzi najhoršími v celej eurozóne: Zatiaľ čo eurozóna si môže postupne vydýchnuť, Slovensko naďalej trpí. Podľa predbežných údajov Eurostatu sa inflácia v eurozóne v marci spomalila z februárových 2,3 % na 2,2 %.“
Až nedokonalosť merania a analýzy faktov.
Nemôžem nepovedať, že práve z týchto troch správ vyplýva, že musíme dokázať čítať a komentovať ekonomické fakty, a k tomu potrebujeme vedomosti. Správa 1 a 3 dokazujú aj to, že EÚ úplne zanedbala ekonomické poznatky, keď skonštruovala 5 Maastrichtských kritérií založených na nič nehovoriacom HDP a percentách. Napísal som to eurokomisárovi. Uviedol som 5 výhrad voči HDP. Pre dnešnú úvahu spomeniem dve.
Pri HDP máme niekoľko problémov pri vyčíslení jeho rastu, či poklesu o percentá:
- HDP sa vyčísľuje v eurách (mene) a nie vo fyzických jednotkách. Teda nehovorí koľko a akých tovarov sa vyrobilo či spotrebovalo, teda iba ich predajná, či nákupná hodnota. Problém nastáva už keď chceme porovnať dva roky za sebou a povedať, či sa spoločnosť má lepšie. A teda ako porovnať krajiny a povedať, ktorá je na tom lepšie (správa 3)?
- HDP nereflektuje zmeny v kvalite tovarov a služieb, outputu. Táto druhá slabosť HDP zároveň obsahuje aj nepresnosť „skutočného“ reálneho jeho trendu v čase, v dôsledku inflácie. K technologickým zmenách dochádza každé 3-4 roky.
Vo všetkých troch správach sú číselné hodnoty, v prvej percentuálne v druhej absolútne a v tretej percentuálne. A tu sú tie problémy s meraním.
To podcenil aj Delorsov výbor, keď stanovil 5 Maastrichtských kritérií. Priam z nich vyplýva potreba správneho merania v ekonómii a nutnosť vedeckého ekonomického porovnávania krajín.
Totiž hlavným ich ukazovateľom je HDP. Jeho číslo nemá informačnú hodnotu, tvrdím, že vznikla iba zamorená ekonómia a ekonomika.
Konkrétne, čo znamená rast HDP o 2 %? Informácia nič nekonkretizuje, neviem čo sa stalo a čo máme s ekonomikou robiť? Išlo iba o rast, vývoj; zvýšila sa výroba ocele alebo zdražili energie, ktoré znamenali rast výdavkov obyvateľstva.
Ukázalo sa to v raste zložky C v HDP
(Y = C + I + G + (X – M))
Nič nevieme o ekonomických procesoch, dianí a obsahu rastu ekonomiky.
Inak je to so slintačkou. Máme absolútnu hodnotu počtu postihnutých zvierat, vieme teda koľko ich je (3500) a ak to činí 12,3 %, vieme vypočítať aký mám stav kráv na Slovensku, jednoznačne. Vieme, čo treba, zvýšiť stav kráv.
Nuž a inflácia, ďalší problém, ktorá sa dnes najčastejšie chápe ako rast celkovej cenovej hladiny v danom štáte. Čitateľ musí vedieť, že existuje však niekoľko mier – index cien spotrebiteľ, index cien výrobcu atď. Problém je v tom, že je vyjadrená v cenách.
Ďalší nedocenený problém v uvedených správach je problém porovnávania krajín:
Denník N: „Graf dňa: Slovensko malo v marci najvyššiu infláciu v eurozóne, vytŕča aj v zdražovaní potravín.“
Teda uvádza 2 veličiny, infláciu celkom a infláciu cien potravín. Ekonómia má niekoľko metód na porovnávanie založenom na niekoľkých ukazovateľoch.
Ak chce EÚ porovnávať ekonomiky krajín EÚ, nemôže sa spoliehať na HDP.
O ekonomike krajiny môžeme zistiť veľké množstvo ukazovateľov: koľko má km diaľnic (X1), dĺžku ciest prvej triedy v km (X2), výrobu elektrickej energie terawatthodinách (X3 ), ťažbu uhlia v miliónoch ton, hodnota kapitálu na obyvateľa, hodnota budov rezidenčných, hodnota budov výrobných, hodnota vládnych budov, atď., atď.
Čím budeme mať väčší počet ukazovateľov (znakov), tým úplnejšia bude informácia o sile ekonomiky, bohatstve ekonomiky, jej potenciály, ale tým náročnejšie rozhodovanie a komparácia regiónov, či štátov.
Jednoducho, tvorca politiky potrebuje diskriminovať realitu ekonomiky a rozlíšiť a porovnať ekonomické jednotky, štáty, regióny. Množina ekonomických ukazovateľov je zväčša taká, že ukazovatele sú vzájomne závislé. Potrebujeme zmerať aj silu tej závislosti, a aj tú využiť na konštatovanie stavu. Explanácie nie sú samozrejmosťou, či hotovou vecou. V rokoch 1968/70 slovenskí ekonómovia využili I – vzdialenosť na báze 72 ukazovateľov a vypočítali stupeň ekonomického rozvoja každého okresu (poslal som to do EÚ).
Povedzme, že máme k dispozícii n znakov: X1, X2, …, Xn, ktoré sme zoradili podľa ich ekonomického významu, prvý je najvýznamnejší. Stupeň ekonomického rozvoja sme počítali týmto vzťahom:
Pozrime si to konkrétne. Nech máme o krajinách údaje ako ich uvádza tab.1:
Metóda žiada ešte aspoň dve štatistické charakteristiky. Nech sú štandardné odchýlky σ= 5, σ= 5, σ= 10 a σ= 20 a nech sú koeficienty korelácií takéto: r12 = 0,5, r13 = 0,5, r23 = 0,5, r14 = 0,5, r24 = 0,5 a r34 = 0,5. Najskôr urobme poradie (pre porovnanie) iba na báze súčtu hodnôt znakov (posledný stĺpec) ; získame takéto poradie:
(1) krajina II, 450; (2) krajina I, 440; (3) krajina III 410; (4 ) krajina IV, 400; (5,6) je krajina V 370 a (5,6) krajina VI 370
Krajina V a VI majú rovnaké hodnoty (370). Teraz urobme poradie stupňa ekonomického rozvoja podľa uvedeného vzťahu. Dostaneme takéto poradie krajín podľa stupňa ekonomického rozvoja:
(1) I 13,375, (2) II 10,00; (3) III 8,750; (4) IV 5,562; (5) V 2,635 a (6) VI 0,500
Získali sme jednoznačné číselné hodnoty stupňa ekonomického rozvoja krajín. Krajina VI až v 3 ukazovateľoch mala iba minimálne hodnoty ukazovateľov. Preto je na poslednom mieste. Dobre si všimnime krajiny V a VI; z uvedeného vzťahu jasne vidno rozdiel a príčinu v stupni ich ekonomického rozvoja. Pri pohľade iba na hodnoty znakov to jednoznačne nevidíme.
Záver
K úvahe ma iniciovali neodborné informácie a ukazovateľoch ekonomiky. Manipulujú s nimi hlavne novinári, ale aj politici, či EÚ. Iba akumulácia a triedenie údajov, či výpočet percenta zriedka poskytuje riešenia významných ekonomických problémov, ťažkostí.
Predovšetkým je potrebná určitá teória, aby sme získali správnu interpretáciu správania sa ekonomiky. Veľkým problémom je porovnávanie ekonomík, nemôžeme sa spoliehať na jednoduché percentá., či už jednotlivých štátov, či množiny štátov, teda celého systému EÚ.
Ako vieme, pojem informácia sa viaže na odovzdávanie správ príjemcovi; inak čitateľovi, a inak poslancovi, či predsedovi vlády, aby mal prostriedok rozhodovania a práve preto musí byť jednoznačná a naznačiť, čo robiť.
Veď ekonomika je spojenie viacerých rôznorodých prvkov do jedného celku, odvetví, či sektorov. A tak musíme ozaj vedecky diskriminovať rozdiely v jej prvkoch. Iba akumulácia a triedenie ukazovateľov, údajov zriedka poskytuje cesty riešenia významných ekonomických ťažkostí.
Množina ekonomických ukazovateľov je ozaj taká, že ukazovatele sú vzájomne závislé. čo sťažuje porovnávanie, závislosť treba vyčísliť. Otázka sa komplikuje aj tým, že každý skúmaný ukazovateľ má inú variabilitu.
Prof. J. Husár
Bratislava 4/4/2025
Vážený pán profesor, milý Jarko,
v resuscitovanom kapitalizme je veda, a nie len ekonomická, pre vládnucu lumpeninteligenciu príťažou. Veď sa stačí pozrieť akých ministrov, s akým vzdelaním – až na výnimky – sme tu mali a máme. O tvorcoch zákonov (!), o poslancoch ani nehovorím. Za socializmu by sa nedostali ani na prah okresného výboru SZM. Veda, tak ako pravda, je pre kapitalizmus, a jeho obsluhovačov, triednym nepriateľom. Sú doslova v antagonistickom vzťahu. Takže najprv musí padnúť kapitalizmus, aby sa spoločnosť mohla začať, aj v ekonomickej oblasti, riadiť vedou; s úctou k nej a k jej nositeľom.
Pokojné Veľkonočné sviatky, Michal
Milý Michal,
k úvahe ma iniciovali, ako som to napísal priam neodborné informácie a ukazovateľoch ekonomiky. Manipulujú s nimi hlavne novinári, ale aj politici, či EÚ. Iba akumulácia a triedenie údajov, či výpočet percenta zriedka poskytuje riešenia významných ekonomických problémov, ťažkostí. Ekonomika si žiada náročnú analýzu, jej metódy.
Ale predovšetkým je potrebná určitá teória, aby sme získali správnu interpretáciu správania sa ekonomiky. Žiaľ, dnes sa stretáme s povrchnou. Veľkým problémom je porovnávanie ekonomík, nemôžeme sa spoliehať na jednoduché percentá., či už jednotlivých štátov, či množiny štátov, teda celého systému EÚ.
Ďakujem
jarko
Vážený pán profesor,
Mnoho krát sa potvrdilo, že kľúčovým ukazovateľom vývoja národného hospodárstva nie je HDP, ktorý ktorý podľa platnej metodiky meria výkonnosť ekonomiky a slúži k odhadu ekonomického rozvoja krajiny .Potvrdzuje to aj prehľad na desať najmocnejších krajín na svete za rok 2024, ktoré sa podielali na tvorbe DPH. .Ku príkladu USA, Nemecko a Veľká Británia,vytvorili za rok 2024 HDP v hodnote 36,87 bilóna dolarov, zatiaľ čo Rusko tvorilo DPH v hodnote 2,06 bilióna dolarov. Ukazuje sa a potvrdzje sa, ,že HDP nevyjadruje ekonomickú silu krajin čo jednoznačne potvrdzuje napr.vojna na Ukrajine .
Pán inžinier, Tónko,
p. Viliamovi som už odpovedal a spomenul dielo prof. Pavlendu a hlavne jeho druhú kapitolu:
Druhá kapitola Teoreticko-metodologická expozícia problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania
I. Hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania
II. Meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania
Naši ekonómovia porovnávali nielen okresy, ale aj oblasti – oblasť Žitného ostrova, oblasť Zemplína, či Oravy. Každá má aj iné prírodné podmienky a nepestujú všade pšenicu, ba ani slnečnicu, nemôžu. Preto sme skonštruovali tabuľku fyzikálnych prírodných a ekonomických ukazovateľov, ktorých bolo viac ako 70. SlPK mala ekonomickú silu každého okresu ako na dlani. A tak mohla veľmi konkrétne zasahovať, riadiť, usmerňovať, aby sa využili podmienky okresu. Už aj sklonovitosť pôdy je veľmi rozdielna.
Kto do hĺbky pochopí stupeň ekonomického rozvoja, ktorý sme za slovenské okresy vypočítali vie pomocou neho vypočítať čo sa stane ak sa v prvom okrese hodnota nejakého ukazovateľ napr. 135 zmení na 137. Vieme dôsledok rozhodnutia na rozvoj okresu, čo sa stane. To Ti nepovie HDP.
Ďakujem
jhusár
Tónko,
ukazovatele sú korelované a pôsobia na viaceré, zato som zvýraznil koeficienty korelácií. Pozri čo urobia autostráda so slovenskou ekonomikou. A diaľnicu do Poľska budujeme viac ako 30 rokov.
Ďakujem
jarko
Dobre sa to číta, pán profesor, nuž ale čo z toho, ak politická prax preferuje subjektívne želania a CHCENIA pred realitou. Dobre píšete, že Vás k úvahe iniciovali neodborné informácie a ukazovateľoch ekonomiky. Už sme miliónkrát zdôraznili, čo za prázdne hausnumero je ten ukazovateľ HDP. Ale oni ho všetci používajú ako „písmo sväté“. Vždy sa budem prakticky pýtať na Slovensku: A ak máme to HDP vyše 110 miliárd Eur, kde do čerta tie peniaze sú?! Lebo štátny rozpočet je oveľa oveľa nižší…
Peter,
potešil si ma. Veď o tom hausnumeri píšeš v Tvojich úvahách aj Ty a teda Ty ozaj dobre vidíš do hĺbky problému. Peter, ale ekonomika sa tacká, lebo nedokážeme vyčísliť ani rovnicu rovnováhy /S -I) + (T – G) = ( X – M), teda (úspory mínus investície) + (príjmy vlády mínus výdavky vlády) = (export mínus import). Keď je to v mld. eur tak 3 – 2 = 1, je v poriadku, ale ak je -3 – 2 = – 5, je zle!! To má USA, píšem o tom v knihe. Ona nás informuje o tom čo sa stane ak sa začne „habarkovať“ s clami,čo robí Trump, čo Ty dobre vieš, lebo si robil v zahraničnom obchode. Teda ak vplývaš na X tak sa to dotkne S, I, T, G a M!! A na to už potrebuješ model to je toľko vzťahov v ekonomike, ktoré v halve nemôžeš vyriešiť. Nuž, ale.. takých máme ekonómov, poslancov doma aj v Bruseli, ktorým chýba ekonómia.
Ďakujem
Pán profesor vďaka za zaujímavé pojednanie. Som odchovanec technickej školy, kde sme sa zaoberali podnikovou ekonomikou. O tej sa však dnes málo hovorí.
Vy ste tu naznačili čo znamená napríklad úbytok hovädzieho dobytka v dôsledku slintačky a jej riešenia. V minulosti sme však mali 700 tisíc dojníc a teraz iba 100 tisíc. Pri takom počte aj niekoľko tisíc zabitých už Slovenskom zakýva. Hoci sme ich vtedy mali tak veľa tak sme ich predsa len nezabíjali, ale liečili.
Nehovoriac o spracovaní dreva, kedy v 80-tych rokoch minulého storočia sme všetko drevo spracovali na Slovensku a snažili sme sa o čo najvyššiu finalizáciu dnešnými slovami pridanú hodnotu a dnes to drevo vyvážame v surovom stave a potom dovážame hotový nábytok a pod.
To nám čísla HDP neprezradia.
Všetko najlepšie Viliam
Pán inžinier,
nemôžem nesúhlasiť. Slovenskí ekonómovia dávno prišli na slabosti ukazovateľa HDP. Začnem dielom prof. V. Pavlenda Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR
Druhá kapitola Teoreticko-metodologická expozícia problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania
I. Hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania
II. Meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania
III. Meranie (miery, ukazovatele) národohospodárskej efektívnosti medzioblastného ekonomického vyrovnávania.
Teda riešili sme nielen miery, ale aj atribúty vyrovnávania ekonomiky SR a ČR, čo EÚ nepovedala. To bol ozaj vedecký pohľad na problém.
Slovenskí ekonómovia ozaj zásadne zasahovali do tvorby hospodárskej politiky. VÚOP pripravil metodiku konštrukcie výpočtu I – vzdialenosti, ktorej autorom bol prof. Ivanovič, môj dekan a prednášateľ diskriminačnej analýzy počas mojich štúdií v Belehrade. Ostatní kolegovia pripravili zoznam a definície viac ako 70 ukazovateľov, ktoré sa sledovali po okresoch.Boli tam nielen všetky pestované plodiny na Slovensku, ale aj podrobný prehľad o živočíšnej výroby, počty dojníc s dojivosťou do 20 l, počty dojníc nad 20 l, počet teliec do 3 mes., počet býčkov, počet jalovíc atď. Boli tam rozlohy lesov bukových, dubových smrekových a bol tam aj ťažba dreva, Vyplnil ich okres Zvolen a nevyplnil okres D. Strea, lebo tam je rovina. Na materiály pracovali nielen učitelia a poslucháči VŠE, ale aj pracovníci Slovenského štatistického úradu. Materiál sme odovzdali prof. Feriancovi, predsedovi SlPK a ministrovi. Bol utajený. Ale komisia mohla odborne zasahovať do usmerňovania a riadenia ekonomiky. Nuž ale nás vyhádzali zo školy a zo strany.
Dnes vláda nevie aký je stav ekonomiky. HDP o tom nehovorí. V ukazovateľoch boli aj fyzické ukazovatele, ktoré jasne hovoria čo, ako ste to napísali aj Vy.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor,
ďakujem za ďalší hodnotný článok. No neodpustím si poznámku. Vy ste boli určite vychovávaný k inej zodpovednosti a k iným morálnym hodnotám, preto je možno pre Vás nepochopiteľné, že súčasní „ekonómovia“ sa neriadia logickými ekonomickými zákonmi. Myslím, že Vaše úvahy a rady nepadajú na úrodnú pôdu, pretože naši a európski zástupcovia nemajú v sebe morálny kompas. Darmo im vysvetľujete využitie „jadrovej energie“ pre celú spoločnosť, ak každý z nich hľadí len na to, ako by mu mohla tá „jadrová energia“ naplniť svoje vrecko. Kým sa nebudú zodpovední riadiť základnými princípmi morálky, nie je šanca na zmenu k lepšiemu v žiadnej – ani v ekonomickej oblasti.
Pán inžinier,
veľmi ma mrzí, že si vodcovia v EÚ neuvedomujú ekonomické sily SR, či všetkých štátov EÚ. Ako sa v europaramente vadili, keď zvíťazil SMER. Ale by ich mala mrzieť aj výchova v školách. Mám neter, ktorá je učiteľkou na gymnáziu. A s tou logikou nemôžem nesúhlasiť. Veď nevedia pojmy, ich zmysel v význam. Neuvedomujú si an tvorbu pojmov, nerozlišujú pojem a termín, by vývoj pojmu, veď pojem atómu pred 100 rokmi a dnes nie je to isté. Nuž a oveľa lepšie ako sa trápiť s hlbokými vedomosťami, poslanci zistili, že je ľahšie získať peniaze „tou najčestnejšou“ cestou. Poslanci sa musia zodpovedať nie stranám ale voličom. Ekonóia je ozaj náročná veda, nezaobíde sa bez diferenciálnch rovníc a inverzie matice a ekonomického chápania jej koeficientov.
Ďakujem
jhusár
Najvetsie zlo su pol.strany. Organizovany zlocin cez Nominantov cize Mafia.
Palec hore,palec dole. Za banan a dobry plat. Ci zlaty padak. Za ciny sa netresta. Nominacie na kandidatku sa draho kupuju. Tak ako aj rozsudky.
Ved su to nasi. Ekonomika ? Pojem pre tych co vytvaraju hodnoty. A zivia aj prizivnikov: politikov a ich populistov v rozhadzovani od buka do buka.
Vareha rozhadzoval. Ale vedel dlho okradat stat. A Vlada robi to same.
Stat je vyrabovany a zadlzeny k tomu v spolku idiotov vrahov EU Fsistov.Cim skor vystupit a zmenit politicky system. Sme na prahu VOJNY. Za dvermi v zahrade to duni a duni. 80. rokov cakali a hutali ako sa dostat zase k moci. A su tu naspet.
Moja rec. Nevadi,ze Nominant je debil,ale je nas.
Akékoľvek meranie na základe trhovej ceny je blud, lebo ako konštatoval Marx, cena je hieroglyf. Ja len doplním, že tým hieroglyfom sa stáva, preto, lebo skutočná hodnota sa falšuje prepočtom zisku „Od buka do buka“! No, a to platilo aj za socializmu, žiaľ!!!
Pán inžinier,
veď o tom je celá moja úvaha. Peniaze nie sú nástrojom merania, ničí ich inflácia. Musíme merať fyzické veličiny, koľko máme kráv, koľko býčkov na mäso, či koľko zlata vyťažíme. A musíme navrhnúť nástroj, ktorý dovoľuje sčitovať rôzne fyzikálne veličiny. Napríklad Mahalanobisovu vzdialenosť.
Ďakujem
jhusár
Inflácia je prvoplánovým produktom ziskov. Až po pokrytí objemu ziskom, začína inflácia II., tlačenie peňazí nad túto potrebu (kvantitatívne uvoľňovanie).
>>>Sčítavať rôzne fyzikálne veličiny<<<, bude možné ak ekonómia bude vyjadrovať ich skutočnú hodnotu, teda bude reálnym ekonomickým obrazom reality.
To je to, o čom hovorí moja NEOEKONÓMIA..
Bez dotacii. Manipulacia kesu. My vam,vy nam a potom to dame do igelitky.
Poznámka nepatričná…
Ak chce EÚ porovnávať ekonomiky krajín EÚ, nemôže sa spoliehať na HDP…. Čím budeme mať väčší počet ukazovateľov (znakov), tým úplnejšia bude informácia o sile ekonomiky, bohatstve ekonomiky, jej potenciály, ale tým náročnejšie rozhodovanie a komparácia regiónov, či štátov.
„Dospel som k názoru, že EÚ sa síce vytrvale rozširuje, ale rozdiely medzi členskými štátmi sú akoby nemenné. Všetko sa vyjadruje v percentách, čo je dosť zradné a tak by sa dalo s trochou nadsázky hovoriť o priam harmonickom vývoji v EÚ. Dokonca by sa dalo naznačiť, že postupuje aj približovanie sa úrovní ekonomiky, sociálnej sily a vôbec životnej úrovne voči „premiantskému štátu“. Takpovediac idylka pre vodcov a pre najširšie vrstvy obyvateľstva, a to bez ohľadu na prehlbujúce sa problémy s pracovnou silou, so životnými podmienkami, so zdravotnou starostlivosťou, … atď., na tlač inflačných euro-peňazí a krytých takpovediac iba myšlienkou spájania sa – myšlienkami o spájaní sa.
Je tu taký tichulinký imperatív, hodnotiť vývoj v štátoch EÚ podľa úrovne najvyspelejšieho štátu. Aby bolo jasné, či sa plní z hľadiska integračných princípov to najdôležitejšie : približovanie sa aspoň hospodárskej a sociálnej úrovne integrovaných štátov. To „približovanie sa“ však môže byť nielen po myslenej špirále nahor, ale aj nižšie – nadol. Akékoľvek hodnotenie však musí rešpektovať, že EÚ nie je nijaká federácia, či štát, ale postup do historického bodu, keď na základe hospodárskej a sociálnej sily, ich vyrovnanosti vo všetkých štátoch EÚ, dôjde k jej nasmerovaniu do nového a v súčasnosti nepoznaného celku štátov.
Bruselské snahy o predbehnutie vývoja, teda vlastný proces spájania sa spomaľujú. A rozhodovať o tom, čo a ako má byť by chceli mať a v podstate majú tie vyspelejšie štáty, z ktorých niektoré už dávno nerešpektujú ideály a ciele EÚ. Snahy o Ústavu EÚ sú aj preto vyše dvadsaťročie stále vo vzduchoprázdne, čo je úplne logické a rešpektujúce jednak „stav vecí“, no aj samotné prírodné zákony. Úspešnosť nezaznamenali ani snahy o tzv. index šťastia, ktorého filozofia ostala iba utopickou myšlienočkou. Je príznačné aj to, že EÚ a jej orgány nerozobrali do posledného zrnka príčiny dezintegračného aktu zo strany Veľkej Británie a náznaky jeho nasledovania v niektorých štátoch EÚ.“
Dr. Peter Kasalovský
Pán doktor,
veľmi patričná poznámka. Jednoducho povedané, ekonomické sily v krajinách EÚ sú mimo kontroly rôznych orgánov EÚ. Prečo? Lebo nevymysleli nástroje kontroly a existujúce nástroje – systém národného účtovníctva a input/output analýza, za čo boli dané Nobelove ceny sú pre nich priam zdrap papiera. Však ai pozrite iba odtoky do rajov. To predsa nie je normálna ekonomická aktivita, ako napríklad tvorba úspor. Práve „odliate“ peniaze mali byť jadrom úspor či už podnikov a či domácností.
A presne: Dospel som k názoru, že EÚ sa síce vytrvale rozširuje, ale rozdiely medzi členskými štátmi sú akoby nemenné. Ak chcete získať výšku človeka, musíte mať mater. A ten vedecký meter chýba EÚ. Maastrichtské kritériá sú výsmechom ekonomickej vedy.
A to najdôležitejšie, jadro, citujem: Akékoľvek hodnotenie však musí rešpektovať, že EÚ nie je nijaká federácia, či štát, ale postup do historického bodu, keď na základe hospodárskej a sociálnej sily, ich vyrovnanosti vo všetkých štátoch EÚ, dôjde k jej nasmerovaniu do nového a v súčasnosti nepoznaného celku štátov. A to si neuvedomujú europoslanci, zvlášť europoslanci bývalých socialistických štátov?
Brusel nemal ekonómov, ako boli Pavlenda, Kočtúch, Ferianc či Sojka. Pikettyho dielo nerieši problémy fungovania ekonomického systému jeho vzťahy a závislosti, ale navrhol iba zdaňovať bohatstvo.
Ďakujem
jhusár
Pán doktor, konečne som to našiel.
nemôžem nespomenúť to na čo už asi aj v EÚ zabudli. Pri referátoch doktorandov čo sú Maastrichtské kritériá som dal otázku:
What is the European Semester? Nebudem to prekladať:
The European Semester is part of the European Union’s economic governance framework. Through it, member states align their budgetary and economic policies with the rules agreed at EU level. This process of socio-economic policy coordination takes place every year from November. Key objectives of the European Semester
The European Semester aims to contribute to:
· ensuring sound public finances, preventing excessive budgetary deficits and preventing or reducing government debt
· ensuring convergence and stability in the EU
· fostering economic growth
· preventing macroeconomic imbalances in the EU
· monitoring the implementation of national recovery and resilience plans
· coordinating and monitoring employment and social policies
Bohužiaľ so ten problém dôkladne preskúmaval.
Tak ako strojný inžinier pozná predmet Teória stavby výrobných strojov, tak musí ekonóm poznať teóriu stavby ekonomického stroja, ktorého prvkami sú domácnosti, vláda, podniky a zahraničie. Musím však medzi nimi nakresliť množinu finančných tokov a tie ustrážiť, ich „hrúbku“. To sa nám nepodarilo, ani SR ani EÚ. Nikdy som šéfku EK nepočul hovoriť o týchto najzávažnejších ekonomických problémoch a ich vedeckom stanovení. A rovnicu rovnováhy (S – I( + (T – G) = (X – M) neprerokovávali v parlamente. Už dávno by zistili problémy. Tá hovorí aj o Trumpových clách.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor!
Dovolím si nejaké poznámky k vážnej téme ktorú ste nastolili.
HDP a dynamický rast sú základné nástroje, ale nemali by byť jediné kritériá pri hodnotení krajín.
Pre komplexnejší pohľad je vhodné kombinovať viaceré ukazovatele (ekonomické, sociálne, environmentálne).
Aj keď je HDP stále užitočný, má ako bolo povedané svoje limity:
Nezohľadňuje rozdelenie bohatstva – krajina môže mať vysoké HDP, ale veľké sociálne rozdiely.
Nezahŕňa neformálnu ekonomiku – napr. domáce práce, tieňová ekonomika.
Nevyjadruje kvalitu života ani environmentálne dopady.
Rozdiely v cenovej hladine medzi krajinami (preto sa často používa HDP v parite kúpnej sily – PPP).
Vhodne by bolo použiť iné ukazovatele na porovnávanie krajín:
Index ľudského rozvoja (HDI): kombinuje HDP na obyvateľa, očakávanú dĺžku života a vzdelanie.
Giniho koeficient: meria príjmovú nerovnosť.
Index globálnej konkurencieschopnosti, Doing Business index, atď.
Pán inžinier,
som rád, že ste sa skutočne dôkladne zamyslel. Hlavne zdôrazňujem, nemal by byť jediným ukazovateľom, čo sa denne presviedčame v TV či tlači. Ak analytik dôkladne pozná a vníma fakty, ktoré vyjadrujú všetky Vami spomenuté indexy, jeho analýza a odporúčania budú fundované.Doplnil by som, že vážnym problémom pri fungovaní ekonomiky je aj správanie bankového sektora, ktoré viac ako na 400 stranách objasnil D. Enrich v diele Dark Towers s podnadpisom Deutche bank, Donald Trump, and an epic trail of destruction.
Ekonomiku tak ako auto musíme mať pod kontrolou.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, skvele ste poukázali na zásadné problémy.
Popri všetkom, čo ste napísali, ma vždy fascinovalo, ako bleskurýchle vie „niekto“ vyčísliť škody. Spravidla už na druhý deň po udalosti a kalamite. Ale čie sú tie vyčíslené „ekonomické škody“? Veď vždy závisí na kontexte a konkrétnych okolnostiach. Tých istých 3500 kráv predstavuje inú účtovnú (aj trhovú) hodnotu na Slovensku, inú v Holandsku a inú napríklad v Argentíne, aj keby mäso všetkých z nich malo skončiť v Tescu u nás. Okrem toho záleží aj na tom, či a z akého úveru (úverov) sú dané kravy obstarané a či a ako sú poistené.
Ešte čudnejšie to je napríklad pri veternej kalamite v lese. Škodu možno vyčíslia podľa priemernej ceny guľatiny a odhadnú objem spadnutých stromov. Ale čo ak je to v najvyššom ochrannom pásme a ochranári tak či tak nedovolia na spadnuté stromy siahnuť?
Pán doktor,
som rád, že ste vniesli do problému merania ďalšie aspekty, na ktoré hospodárska prax zabúda. Veď práve zato som v úvahe uviedol viacrozmerný stupeň ekonomického rozvoja, v ktorom sa ukazovatele majú usporiadať tak, že najdôležitejší je prvý a najmenej dôležitý je posledný.Aby so to ilustroval tak v rokoch 1966/70 slovenskí ekonómovia pri určovaní stupňa ekonomického rozvoja si uvedomili, že dôležitejšia v okrese je produkcia poľnohospodárskych plodín ako veľkosť bytu okresného tajomníka strany. Ba si uvedomovali, že v okrese Poprad sa nedajú pestovať všetky plodiny, ktoré pestuje okres Dunajská streda.
Ale problém vidí v tom, že dnešní ekonómovia sa zaujímajú o ekonomické problémy z pohľadu, ktorý preferuje EÚ.
Ďakujem
jhusár
Výborná úvaha pán profesor.
Pán inžinier,
rozhodovanie v ekonomických vedách je spravidla založené na veľkej množine informácií, ukazovateľov, čo veľmi sťažuje rozhodovanie. Tvorcovia politiky by mali využívať poznatky vedy na zveľadenie regiónu, či krajiny tak, aby sa opreli o zistenie faktického stavu a to jednoznačne, alebo aspoň zreteľnejšie. HDP je miera ako keby bol krajčírsky meter z gumy.
Ďakujem
jhusár