Ako je to s kapitalizmom

 

Nadpis som si zvolil, lebo o jeho fungovaní sú celé diela, ale dostal som mail Evropa nikdy pořádně nepochopila podstatu svobody.

 

A nasleduje:

„Nedostatečné pochopení svobod jednotlivce vychází podle americké spisovatelky Ayn Rand z toho, že evropští ekonomové ve svých analýzách stavěli člověka na stejnou úroveň jako jakékoli jiné „výrobní zdroje”. Vedeto k nesprávnému závěru, že bohatství je anonymní produkt společnosti. Od A. Smithe k F. Hayekovi. Ty nejlepší argumenty. Ayn Rand se narodila v Rusku a ve věku 21 let emigrovala v roce 1926 do Ameriky. Tam se proslavila jako obhájkyně svobodné společnosti a svým nejznámějším románem Atlasova vzpoura. V šedesátých letech minulého století vydala soubor esejů o kapitalismu, který nese název „Kapitalismus, neznámý ideál”“.

Článok hovorí aj o ideách kolektivizmu, o americkom pojatí práv a aj o tom, že spoločenský prebytok je nezmysel. Viackrát operuje aj pojmom politická ekonómia.

Uvádza aj túto definíciu:

„Kapitalismus označuje ekonomický systém, který v západním světě převládl od rozpadu feudalismu. Jeho základem jsou vztahy mezi soukromými vlastníky výrobních prostředků a svobodnými dělníky, kteří nemají kapitál a prodávají svoji pracovní sílu zaměstnavatelům.“

Bolo otrokárstvo, bol feudalizmus a máme kapitalizmus. A čo bude pokračovať? V každom systéme bolo určité vlastníctvo. Konečným cieľom ekonomických vied je odhalenie ekonomického zákona pohybu modernej spoločnosti. 

Toľko na úvod.

 

***

 

Začnem netradične, citátom od svätého Augustína, ktorý povedal:

“Štát, ktorý by nebol organizovaný na základe spravodlivosti, by sa zmenil na veľkú bandu zlodejov.”

 

Ekonómia musí predovšetkým predpokladať ako sa má správať štát.

 

A. Smith, ktorého Randová uvádza, veril, že jeho idey budú aktuálne za všetkých čias. To si myslel aj L. A. Feuerbach a vlastne aj osvietenci. V dobe keď A. Smith dopisoval svoje dielo Inquiry into the Nature and Causes of the Wealth of Nations (1776) sa v Anglicku už šírilo bankovníctvo, a potom aj na kontinente.

Jeho dielo sa skladá z 5 kníh: Začína rozborom deľby práce a jej dôsledkami na trh. Druhá kniha sa zaoberá akumuláciou. Potom Smith rozoberá hospodársky vývoj. Štvrtá kniha poskytuje kritickú analýzu mnohých myšlienok, politických zámerov a sústav politickej ekonómie.

 

 

 

 

 

 

Spis uzaviera rozsiahlym rozborom náležitej úlohy vlády v „trhovej“ ekonomike. Na to autorka Randová zabudla. V úvahe uvediem niektoré Smithove myšlienkové základy.

 

Musím uviesť viacero vážnych faktov. Tvrdenia A. Randovej si to žiadajú. Ako píše Buchholz v diele Živé myšlenky mrtvých ekonomů, A. Smith v jednej zo svojich prednášok prehlásil:

„Človek je zviera, nadané zvedavosťou“.

Ale v jeho dobe predsa ešte teológovia boli tí, čo vládli nad intelektuálnym myslením Európy (uvedomila si to A. Randová?).

 

Prišiel M. Koperník a pohľad na svet sa začal razom meniť. Jeho heliocentrický model prevracal myšlienky; nechceli ho prijať.

Predsa Zem je stredom vesmíru!

 

 

G. Galilei, jeho nasledovník, napadol náboženské klišé a povedal a predsa sa točí.

Vedel, že je to veľmi zradná pôda a môže sa dostať do väzenia.

 

 

 

 

 

Prišiel aj vynálezca diferenciálneho a integrálneho počtu. I. Newton.

Pokračoval v Galileových vedeckých „výbojoch“, pátrajúc po odpovediach za hranicami, ktoré určovali náboženské texty. Neprijali ho s radosťou.

Nemecký filozof W. Leibnitz sa dokonca vyjadril tak, že I. Newton sa dopustil bohoruhačstva tým, že o Bohu pojednával ako o nie príliš šikovnom hodinárovi.

 

 

 

 

Treba zdôrazniť, že ešte pred vydaním Bohatstva národov si Smith v roku 1759 získal slávu svojím pojednaním o mravnosti a to v diele The Theory of Moral Sentiments. Aj zato ho začali volať Filozof Smith. Ako prírodovedci pátrali po pôvode slnečnej sústavy, pátral Smith po pôvode mravného súladu či nesúladu. Pozrime si jedno dôležité tvrdenie A. Smitha:

„Kedykoľvek keď jednotlivý človek stojí pred morálnou voľbou predstavuje si v duchu „nestranného pozorovateľa“(neviditeľnú ruku), ktorý všetko starostlivo zvažuje a dáva mu rady. A tak miesto aby ľudia jednoducho len presadzovali svoje vlastné sebecké záujmy, prijímajú rady od tohto imaginárneho radcu. V dôsledku toho sa ľudia rozhodujú na základe kladného cítenia (sympatie). A nie iba na základe sebeckých pohnútok“.

 

Nemôžem nespomenúť ďalšieho velikána, ktorý podrobil kapitalizmus kritike.

Totiž z hľadiska hlbokého pochopenia aká je podstata politickej ekonómie a fungovania ekonomiky, K. Marx vo svojom diele hovorí:

 

„V kapitole 1.1 odvodil som hodnotu vedecky prísnejšie rozborom rovníc, v ktorých sa vyjadruje každá výmenná hodnota“.

 

 

 

 

Podotýkam, že hlavne obsahovo bohatšie, čo sa nedá dosiahnuť verbálnou analýzou. Ak máme 2 rovnice x + y = 1,1 a druhú  x – z = 1, riešením budú tieto hodnoty premenných: x = 1,05 a z = 0,05. Ale, čo je v pozadí týchto hodnôt? Hovoria o tom koeficienty inverznej matice. Odvodiť ich význam, je ozaj náročné, ale pre ekonóma zásadné. Ekonóm vďaka nim vidí hlbšie do vzťahov medzi premennými x a y a sú to práve vzťahy, ktoré ekonóma zaujímajú.

 

 

O tom hovorí aj Marcus Aurelius Antoninus:

„Pozri sa na jadro veci: nech Ti na nijakej veci neujde jej vlastná podstata ani pravá hodnota“.

 

 

 

 

Pretože som 2,5 roka žil a študoval v Juhoslávii, musím sa oprieť o ich zásadné a bohaté ekonomické poznatky, ako aj o pochopenie fungovania ich ekonomiky, ktoré som spoznal, aj zásluhou mojej špecializácie. Profesor M. Korać vo svojom diele vychádza pri objasnení podstaty robotníckej samosprávy zo základného cieľa socialistickej výroby. Hovorí, že je nepopierateľné, že cieľom socialistickej tovarovej výroby je výroba materiálneho bohatstva s cieľom čo najkomplexnejšieho uspokojenia rastúcich potrieb ľudí. A ako hovorí, aj socialistickú tovarovú výrobu regulujú určité zákony, nezávislé od vôle ľudí.

Korać  analyzuje socialistickú tovarovú výrobu, povedal by som, v čistej forme. Pri takomto prístupe musí byť východiskovým bodom analýzy socialistický podnik (fabrika) ako tovarový výrobca a to taký podnik, v ktorom sú nastolené dôsledné socialistické výrobné vzťahy, t. j. v ktorom je pracovný kolektív ako celok súčasne výrobcom, spoluvládcom (upravljač – cítime viac ako správca) a prvým privlastňovateľom výrobkov, ktoré svojou prácou vytvoril, teda ide o nový vzťah práca – kapitál, dovtedy nepoznaný.

Toto je najvzácnejšia myšlienka, najvzácnejší logický deduktívny záver Koraća v spojitosti s novou podstatou ekonomického systému v Juhoslávii.

 

Alebo inak, to boli tri piliere, tri atribúty ich spoločenského zriadenia. Čiže podnik, ktorý riadi robotnícka rada (bol som na zasadnutí), disponuje nevyhnutnými faktormi výroby (resp. že pracovný kolektív disponuje výrobnými prostriedkami, ktoré sú mu dané na používanie alebo, že k nim môže prísť kúpou na trhu), ako aj, že môže realizovať  to, čo sa v podniku vyrába, a tak sa problém redukuje na analýzu procesu výroby tovarov a služieb a podmienok stálej reprodukcie ako materiálnych tovarov tak aj vzťahov, ktoré v podniku existujú, vznikajú.

Vieme, že:

• poddaný bol slobodnejší ako otrok,
• robotník bol slobodnejší ako poddaný (feudál rozhodol, že každý 10-ty petrenec je poddaného)
• avšak robotník hlavne predáva svoju pracovnú silu, v kapitalizme.

Nie je ani spoluvládcom (správcom?) ani prvým prisvojovateľom.

 

Pre ilustráciu uvediem, že časopis Plus7 dní zo 16/3/2017 uvádza článok o platoch  robotníkov v závode KIA. Podnadpis znie:

„Robotníci hovoria, že v Kii drú ako ťažné kone rýchlosťou dostihových koní“. A v článku sa uvádza, že KIA má takmer dvojnásobný zisk ako bratislavský Volkswagen, no Volkswagen svojim zamestnancom dáva o 26 percent vyššie mzdy. To hovorí za všetko, – reaguje Milan Kuruc z občianskeho združenia Pracujúca chudoba.

Ďalej sa tam píše, že kým na západe je bežné, že na mzdy ide okolo 60 percent vyprodukovanej hodnoty, u nás je to len 40 percent. Jedinou nádejou na zlepšenie tejto situácie je vzostup uvedomelých zamestnancov, ktorí aktívne zoberú osud do vlastných rúk, začnú sa spájať a spoločne vyvíjať tlak ne zamestnávateľov. 

To má byť ideál kapitalizmu?

 

Záver 

Nastolený problém Ayn Randovou si žiada vedecky presnejšie  a prísnejšie hodnotiť  problémy fungovania spoločenského poriadku kapitalizmus. A dnes na komparáciu fungovania ekonomík už ekonomická veda môže využívať známu input/output analýzu, ktorej otcom je V. V. Leontiev, ktorú EHK v Ženeve využívala na komparáciu krajín regiónu EHK.

Nemôže nás premôcť pocit vedeckej nemohúcnosti, ani spôsob fungovania kapitalizmu a jeho budúcnosť nám nemôžu byť cudzie. Nemôže sa to maskovať okázalosťou literárno – ekonomickej aktivity, ktorá je dosť bohatá/plytká. Dnes má kapitalizmus omnoho zložitejšie formy ako za F. Hayeka.

„Pozri sa na jadro veci: nech Ti na nijakej veci neujde jej vlastná podstata ani pravá hodnota“.

 

Ako je to s kapitalizmom?

 

Prof. J. Husár,

Bratislava 3/5/2025