K nadpisu ma prinútili úbohé komentáre tlačových a aj iných médií, ktoré komentujú ekonomické dianie v ekonomike SR; biedne. Iste to postrehol a čitateľ; prevažujú témy verejný dlh, deficit rozpočtu, finančná konsolidácia. Prečo? Neriadime ekonomiku, vnútená bola voľná tvorba cien. Je veľa kníh na tému Theory of Price, Teória ceny.
Ekonomická veda na Slovensku v rokoch 1965/70 tvorivo rozvíjala bázické myšlienky ekonomických vied, teda hľadala odpoveď na to, ako funguje ekonomický systém a v prípade našich ekonómov to bol socialistický ekonomický systém.
V roku 1965 vyšla v Bratislave na tú dobu a situáciu v krajinách RVHP svojím spôsobom originálna učebnica Politickej ekonómie socializmu, ktorú vypracoval kolektív vedený profesorom V. Pavlendom. Originálne už bolo zloženie autorského kolektívu, lebo na rozdiel od dovtedajšej tradície v ňom neboli len učitelia z katedry politickej ekonómie (PE). Popri politekonómoch z VŠE L. Klinkovi, J. Košnárovi, J. Přívarovi , V. Pavlendovi a Z. Hábovi z UK sa na príprave učebnice výrazne podieľali také uznávané ekonomické osobnosti ako J. Ferianc. H. Kočtúch, J. Sojka a J. Rosa. Vďaka tomu, že prof. V. Pavlenda sa rozhodol do spracovania ekonomického diela zapojiť nielen čistých politekonómov, bolo možné učebnicu koncepčne obohatiť a prekonať dovtedy prevládajúci schematizmus sovietskych učebníc. Ich zámer sa im vtedy podarilo úspešne realizovať rozvinutím na tú dobu originálneho metodologického prístupu a to vo viacerých smeroch.
Ale tieto problémy riešili aj juhoslovanskí ekonómovia a to prof. Korač a kol. a ich dielo Problemi teorije i prakse socialističke robne proizvodnje u Jugoslaviji, Problémy teórie a praxe socialistickej tovarovej výroby v Juhoslávii. Vynikajúce dielo. Mám ho. Prof. J. Sojka už v roku 1970 vydal dielo Ekonomická dynamika a rovnováha. Zaujal ho príčiny pohybu ekonomiky a jeho predvídanie. Skonštruoval dvojregionálny rovnovážny model.
Z týchto diel vyplýva, že ekonómia je systematická veda. Používa špecifické, sebe vlastné, metódy a techniky na zhromažďovanie, analýzu a interpretáciu údajov s cieľom získať komplexnejšie a sprehľadnenejšie poznatky o ekonomických problémoch ekonomiky. Ekonómia ako systematická veda stanovuje vzťahy medzi rôznymi javmi a spresňuje teórie pomocou modelov, ktoré vysvetľujú javy. Ekonómia je základným nástrojom pre rozvoj vedeckých poznatkov v rôznych oblastiach (priemysel, poľnohospodárstvo, zahraničný obchod).
Nemôžem nezdôrazniť, že o rozvoj ekonómie sa mimoriadne zaslúžil nositeľ Nobelovej ceny J. Tinbergen v diele Mathematical Theory of Economic Growth, v ktorej excelentne spojil matematiku s ekonómiou a možnosťou experimentovania a ukázal, že zásadne dôležitá je ekonomická dynamka zaoberajúca sa príčinami ekonomického pohybu; využíva princíp príčinnosti, kauzality. Jemu patrí vďaka za rozvoj a aplikáciu dynamických ekonomických modelov pri analýze a predvídaní ekonomických procesov ekonomiky.
Čitateľovi najskôr uvediem statický model z môjho diela Makroekonomická analýza, kde mám tento makroekonomický model:
C – 0,75Yd = 50
Yd – Y + T = 0
-0,2Y +T = 0 (2.20)
C + I + G = 750
I = 100
-C + Y – G – I = 0
ktorého rovnice som odhadol a následne získal toto riešenie:
C Yd Y T G I
500 600 750 150 150 100
Získali sme 6 číselných makroekonomických hodnôt, nie iba jediné číslo Y, teda HDP. Je to však výpočet hodnôt pre konkrétne čísla ako ich vidíme v modeli. Dynamický model je obsažnejší, pretože poskytne dráhu premenných obsiahnutých v modeli. Vidíme to tu:
Tabuľka obsahuje 10 makroekonomických premenných a jednu premennú čas t. t sa mení ročne (mohlo by sa aj polročne). Premenná Y (t), HDP sa mení až do roku 13 potom je stabilná. Analogicky sa správa aj úroková miera r(t).
Čitateľ by si mal preštudovať všetky hodnoty v tabuľke. Predovšetkým by si mal porovnať číselné hodnoty zvýraznené na modro. Sám zistí rozdiely a to veľmi konkrétne. Inak povedané, nepostačuje vedieť, či projektovať iba HDP, ale aj ostatné jemu príslušné významné makroekonomické veličiny, ktoré vyplynuli z dynamického modelu, ktorý nájde čitateľ v mojej knihe. Teraz jasne vidieť, že napr. podiely C/Y či I/Y nemožno ľubovoľne meniť, podľa vlastného priania. Takúto tabuľku by mal dostať na stôl každý rok (prípadne polročne) predseda vlády. Videl by čo treba očakávať.
Denne sa menia hodnoty všetkých ekonomických veličín, napr. výdavky obyvateľstva na spotrebu, či výdavky na investície, čiže sú dynamické. Tieto zmeny a ich usmerňovanie si vyžaduje špecifický nástroj. A práve dynamická ekonomická analýza inkorporuje, včleňuje do modelu čas ako explicitnú premennú, skúmajúc ako sa modelované ekonomické premenné menia a vyvíjajú počas období.
Zaujíma sa o dráhu ekonomiky; tých premenných, ktoré som uviedol. Dráhu ktorou ide z jedného do druhého stavu. To je pravá podstata tvorby hospodárskej politiky.
Nebývalý rýchly rozvoj počítačových technológií nevyhnutne zdokonaľuje ekonomické rozhodovanie na každej úrovni, od podniku až po ekonomiku ako celok. Rozhodovanie objektívne vyžaduje uplatňovať dynamické modely pri zvedečťovaní riadiacich rozhodnutí zvlášť na úrovni ekonomiky. To nutne musia vedieť tvorcovia hospodárskej politiky.
Záver
V prvom odstavci som napísal, že neriadime ekonomiku, teraz môžem dodať vedecky. Tvorcov hospodárskej politiky by vždy mala zaujímať dynamika na trhoch ekonomiky, či už trhu tovarov a služieb a či aj trhu peňazí, čo sú ozaj veľmi náročné problémy modelovania. Dynamický model by mal tvorca politiky využívať na explanáciu správania sa hospodárstva, jeho dynamiky a aplikovať ho v praxi, lebo je nositeľom svetla a poznania. Musí zabezpečiť rovnováhu ekonomiky a to znamená mať poznatky o tých premenných, ktoré ju vyjadrujú. Je ich veľa ako hovorí tabuľka.
Prechod ekonomiky z jedného roku do druhého roku musí byť bázou tvorby hospodárskej politiky. Zistili sme, že model mení úroveň predvídateľnosti.
Ekonómia je systematická veda. Ekonomika je zložitý organizmus, podniky, domácnosti, zahraničný obchod. Na predvídanie vzťahov medzi nimi makroekonómia má dynamický model s množinu premenných; určuje dráhu ekonomiky. Vzťahy medzi nimi nemožno meniť ľubovoľne podľa ľubovôle niekoho, a v krátkych obdobiach, napr. C/Y, či I/Y sa nemenia zo dňa na deň, majú svoju zotrvačnosť. Iba výstavba továrne trvá niekoľko rokov.
Kto riadi Slovensko?
Prof. J. Husár
Rohovce 20/7/2026
Vážený pán profesor,
otvoril si tému, ktorá sa dotýka 1,426 994 poberateľov dôchodkový dávok z toho 1 118 349 starobných dôchodcov .Počet občanov nad 60 rokov vo volebnom roku 2023 bolo 1 350 000 a tvorilo 31% oprávnených voličov. Všetky vlády vnímajú dôchodcov ako kľúčovú voličskú skupinu a dôchodok považujú za hlavný nástroj sociálnej spravodlivosti. To je dôvod prečo vedecké poznatky a pravidlá dôchodkového systému nie sú témou akých koľvek,. pravicových alebo ľavicových vlád. Z dlhodobého hľadiska sú všetky vlády – bez ohľadu na ideológiu – limitované ekonomickou realitou a starnutím obyvateľstva.Napriek tomu že , prevážna čast odborníkov neverila, že starnutie obyvateľstva je možné zastaviť, Československo to dokázalo príkladne zmeniť. „Husákove deti“ boli bezprecedentným demografickým boomom, ktorý dodnes zásadne ovplyvňuje strednú Európu. Vtedajšia vláda pod vedením Gustáva Husáka dokázala cielenou a mimoriadne masívnou prorodinnou politikou v 70. rokoch 20. storočia naštartovať obrovskú vlnu pôrodnosti.
Tento úspech mal však svoje špecifické historické podmienky a z pohľadu dnešnej ekonomiky v sebe nesie zásadný paradox pre dôchodkový systém.
V rokoch 1971 – 1973 vláda spustila súbor opatrení, ktoré mladým rodinám dramaticky zjednodušili rozhodovanie o deťoch:
* Novomanželské pôžičky: Boli mimoriadne výhodné (s úrokom 1 – 2 %). Čo bolo kľúčové, pri narodení prvého dieťaťa štát odpustil z dlhu 2 000 Kčs a pri každom ďalšom až 4 000 Kčs.
* Dostupné bývanie: Masová výstavba panelových sídlisk garantovala mladým rodinám relatívne rýchly prístup k vlastnému (štátnemu či družstevnému) bytu.
* Dlhá materská a prídavky: Štát výrazne predĺžil platenú materskú dovolenku a progresívne zvyšoval prídavky na každé ďalšie dieťa.
Tento mix istôt spôsobil, že v roku 1974 sa v Československu narodilo historicky najviac detí – takmer 292-tisíc (z toho vyše 100-isíc na Slovensku).
Generácia Husákových detí priniesla krajinám obrovský benefit: posledných 25 rokov tvorila najsilnejšiu vlnu pracujúcich, ktorí svojimi daňami a odvodmi bez problémov utiahli dôchodky svojich rodičov. Táto obrovská masa ľudí (narodená v rokoch 1970 – 1979) začne hromadne odchádzať do starobného dôchodku v období (okolo rokov 2030 – 2040) a extrémne silná generácia dôchodcov bude odkázaná na odvody historicky najslabšej generácie pracujúcich.
Pád socializmu kompletne zlikvidoval vytvorené podmienky, na ktorých Husákova reforma stála, a nahradil ich západným modelom správania. Tato zmena spoločenského zriadenia po roku 1989 bola absolútne kľúčovým spúšťačom demografického zlomu .Šok z ekonomickej neistoty a strata štátnych istôt okrem ďalších faktorov spôsobili, že na Slovensku sa rodí stále menej detí. Ak na jedného dôchodcu v budúcnosti nebude pracovať dostatok ľudí, štát nebude mať peniaze na rozdávanie, nech by vládla akákoľvek strana. [
Sociálne zmeny po roku 1989 hlboko zasiahli predovšetkým seniorov a mladých občanov čo sa následne odzrkadlilo vo voľbách po roku 1989. Voľby v roku 2023 neboli výnimkou. Pri volebnej účasti seniorskej generácie okolo 75-80% to je cca 1,1 milióna dôchodcov a vytvorili jednu z najvplyvnejších voličských skupín v histórii samostatného Slovenska.Vďaka kombinácii vysokej disciplíny starších ľudí pri urnách a rýchleho starnutia slovenskej populácie je táto politická orientácia kľúčovým faktorom, ktorý určuje celkových víťazov reálnych volieb.
Slovenskí seniori nad 60 rokov najčastejšie volia stranu Smer-SD, ktorá v tejto vekovej kategórii dlhodobo a s obrovským náskokom dominuje.Ak by sa voľby konali iba medzi staršími občanmi, mapa politickej moci na Slovensku by vyzerala úplne inak ako v celonárodných výsledkoch. Podľa špecializovaných dát agentúry [FOCUS] vypracované portál Aktuality, ktoré detailne mapovali čisto generáciu seniorov, sa preferencie starších voličov rozdelili nasledovne. Smer -SD by volilo 32,6% Hlas -SD 12,4 …
## Výsledky volieb, ak by hlasovali iba starší Slováci. Dominancia sociálnej demokracie a tradície: Smer-SD spoločne s Hlas-SD ovládajú takmer polovicu celého seniorského elektorátu. Staršia generácia veľmi silno reaguje na témy sociálnych istôt, dôchodkov, stability a tradičného štátu.
Na Slovensku tvoria celkové výdavky na dôchodky približne 9,5 % až 10 % HDP, pričom zo štátnych peňazí ide na dôchodky každé štvrté euro (zhruba 25 % celkových verejných výdavkov). Slovenský dôchodkový systém patrí v posledných rokoch k najrýchlejšie rastúcim v EÚ z hľadiska podielu na ekonomike. Medzi rokmi 2018 a 2025 stúpli slovenské dôchodkové výdavky z 8,0 % na 9,5 % HDP. To znamená dodatočný nápor na rozpočet vo výške viac ako 2 miliárd eur. [1]
Za týmto skokom stoja legislatívne zmeny (predovšetkým plnohodnotný 13. dôchodok )
Aktualizované porovnanie priemernej výšky dôchodkov piatich krajín, Česka, Poľska, Maďarska, Rakúska a Slovenska ukazuje, že dôchodok na Slovensku je cca 700 Eur. V kajinách V4 sa pohybuje v rozmedzí od 500 do 870 Eur v Rakúsku 2 000Eur.
Slovensko čaká kritické obdobie (2030 – 2040). Extrémne silná generácia Husákových detí začne odchádzať do dôchodku, no v systéme ich bude musieť finančne utiahnuť historicky najslabšia generácia pracujúcich (narodená po roku 1989).
Bez zásadného zlepšenia bytových podmienok pre mladých rodiny a bez garancie stability zamestnanosti, chýbajúce ekonomické a existenčné istoty, ktoré sú pre rozhodovanie mladých ľudí o počte detí kľúčové, .nie je možné očakávať obrat k lepšiemu.
Ukázala, že dôchodkový systém nie je len o číslach, ale o priamej previazanosti ekonomiky, histórie a rodinnej politiky.
Vážený pán inžinier, Tónko,
pre odpoveď ťukni na prílohu.
p.Anton. Bez štátnych podnikov tak zvaných zlatých vajec. Žiadny štát nemôže prosperovať. Všetko v cudzích rukách. Miliardy idú preč. Žijeme na dlh. Tých Husakovych deti 50% je tak osprostelych Západom,že si užijú blahobytu niekde pod stanom. A to je plán ako oslabiť a zdevastovat národy na In Debilitus ako vraví prof.Stanek.
Gardisti,zradci vládnu pre seba nie pre národ.
Smutná je táto Tvoja „reminiscencia“ vážený pán profesor. No nie preto, že „premiér cestuje po svete a zháňa pracovnú silu pre nové fabriky“, ani nie preto, že nemáme múdrych ekonómov typu Hv. Kočtúcha, V.Pavlendu, či Ferianca. Problém je myslím v inom: Na to, aby sme mohli vytvoriť akýkoľvek skutočne obsažný model anylýzy stavu našej ekonomiky a predikciu jej vývoja, /tobôž ciele, ktoré chceme dosiahnuť/ potrebujeme mať k dispozícii značnú sumu údajov, ktorými žiaľ nedisponujeme a ani ich žiadnym spôsobom nezískame, ani nevyrátame. Pretože štát nemá žiadnu kontrolu nad hospodárskymi subjektmi, ktoré majú „matku“ v inom štáte. Nepozná jej skutočnú situáciu a zámery a nedokáže ich reálne ovplyvniť. Vieme, napr. ako sa bude správať Voskswagen Bratislava v r.2027? Bude držať zamestnanosť? Zníži alebo zvýši svoju výrobnú kapacitu? Ako zareaguje jeho „matka“ napr. na zvýšenie cien energií? To je ten kardinálny problém /nielen/ nášho štátu a preto je cestovanie premiéra „na všetky svetové strany“ tá, za daných možností tá najmúdrejšia a najzodpovednejšia politika voči národu. A preto, že to „európania-liberáli“ vedia, toľko vreštia.Vážený priateľ Jozef, Jožko,
nadhodil si veľa problémov. Dynamický model je, podľa mňa, ekonometrický prelom. Vidíme do ekonomiky detailne, o čom hovorí tabuľka. Ale tak ako Hreschel zostrojil obrovský ďalekohľad dlhý 12 m, tak aj ekonómia ho potrebuje a je to práve dynamická analýza na báze dynamického modelu. Na báze dynamického modelu môžeme urobiť správnu hypotézu pre hospodársku politiku, teda ta a takto. Ale na to potrebujeme vzdelaných tvorcov hospodárskej politiky. Také diela ako mali slovenskí ekonómovia nepíšu ani profesori na fakultách a tým menej tvorcovia hospodárskej politiky. Sojka už v roku 1970 napísal Ekonomickú dynamiku a rovnováhu. A tých rovnováh je v ekonomike veľa, každé odvetvie musí byť v rovnováhe a pozri si poľnohospodárstvo a potravinárstvo a zisti koľko potravín denne dovážame. Na našich poliach kvitne repka.
Poznali sme dvorných astronómov, boli nimi aj Slováci. Králi ich akceptoval. Potrebovali by sme dvorných ekonómov, ktorých budú predsedovia vlády akceptovať. A čo som napísal: Ekonómia je systematická veda. Ekonomika je zložitý organizmus, podniky, domácnosti, zahraničný obchod. Na predvídanie vzťahov medzi nimi makroekonómia má dynamický model s množinu premenných; určuje dráhu ekonomiky. Vzťahy medzi nimi nemožno meniť ľubovoľne podľa ľubovôle niekoho, napr. podľa dnešných opozičných poslancov, a v krátkych obdobiach, napr. C/Y, či I/Y sa nemenia zo dňa na deň, majú svoju zotrvačnosť. Iba výstavba továrne trvá niekoľko rokov.
Jožko, a tá tabuľka má veľa údajov v presných závislostiach. Ja som si zvolil iba 10 premenných a môžeme ich analyzovať, porovnávať a hlavne interpretovať, čo sa dá očakávať. Vypichol som iba dva riadky. Ale tú analýzu musia urobiť analytici a predsedovi vlády, či ministrov financií vysvetliť. P. Mečiarovi sme to robili.
Ďakujem
jarko
Milý Jarko, vtedy bolo Slovensko ešte „naše“. Privatizovali ich síce už, ale naši občania. A napriek rôznym charakterom, štát mal na nich akú-takú páku, ktorú dnešná vláda nemá.
Ivan Mikloš
minister
Ministerstvo financií
Štafanovičova ul.
Bratislava
Bratislava 7/11/2011.
Vážený pán minister,
už som Vám písal viackrát. Dnes, 7.11.2011 ste opäť hovorili o rovnej dani. Rovný môže byť povrch, rovná môže byť čiara alebo stena, ale daň nemôže byť rovná (môže byť krivá daň?). Máme rovnakú proporcionálnu daňovú sadzbu (tiež nie rovnú). Ekonomické pojmy si nemôžeme vymýšlať. Samozrejmä, niektoré pojmy potrebujú na vyjadrenie viac slov – mliečna dráha, iným stačí jedno slovo – voda, kameň. Môžeme povedať aj jednotná proporcionálna daňová sadzba. Verím, že viete, že knihy v angličtine hovoria o flat rate income tax. Ak Vám to niekto preložil ako rovná daň, nerozumel sa veci. Neznečisťujme ekonomickú pojmológiu. Stačí, že sme zanešvárili náš daňový systém. Do konca roku 1998 som spočítal novelizácie daňových zákonov (mali sme 10 zákonov o daniach a jeden o správe daní). Keď ste boli u nás na Rade starších, povedal som Vám a publikoval som to v článku, že ich bolo 77! Neustála zmena daňového systému nepomohla nám, nepomohla Nemecku atď. Naopak, máme krízu. Pán minister, potrebujeme zvýšiť ekonomické znalosti a debordelizovať finančné toky. Použil som termín, ktorý pokladám za rovnocenný rovnej dani. Debordelizáciu finančných tokov potrebuje aj EÚ.
S pozdravom
Prof. Ing. Mgr. Jaroslav Husár, CSc.
Cádrova 5
831 01 Bratislava
Áno, máte pravdu, pán profesor: My už neriadime ekonomiku. Bez nadsádzky môžeme to tvrdenie „obrátiť“: EKONOMIKA RIADI NÁS. …lebo už nie je „naša“: cudzí investori cez najatých top manažérov rokujú s premiérom vlády SR o potrebe „doviezť“ na Slovensko asi 150 tisíc nových pracovných síl a žiadajú o štátne podmienky a dotácie …no prepáčte, čo má čo premiér behať po svete a organizovať importy pracovníkov z Indie, Kazachstanu a odinakadiaľ na vládnej úrovni do fabrík cudzích investorov?… minister práce klame premiéra rečami o nízkej nezamestnanosti ( áno, podľa čísel prihlásených na Úrady práce, ale desaťtisíce Slovákov už vzdali hlásiť sa tam, radšej emigrujú – to už Úrady práce nezachytia, alebo si priplatia v zdravotnej poisťovni sami a živoria či živnostničia od buka do buka….) a státisíc Slovákov tŕpnu vo svojej práci, kedy ich mladícky top manažér pošle do dôchodku… taká je realita.
Modely ekonomických vzťahov sú úžasná vec, pán profesor, ale už stratili svoju podstatu na Slovensku. Ešte aj český Zetor, čo ho vraj „zachránil“ Z.Kollár – chváli sa v predvolebnej kampani – sa odsťahoval do Indie…to, čo sa tu „buduje“ na zelených poliach Slovenska ( Valaliky za Košicami – tam o.i., stavajú Číňania mohutnú fabriku na presné kovové odliatky a presné strojárenstvo – čo myslíte, koľko UA robotníkov príjmu, kedže celé okolie KE už nemá voľné pracovné miesta? – iba študentov práva, marketingu či čoho?) už rozhodne nie je slovenské a nebude slúžiť ani ako PODKLAD PRE MAKROEKONOMICKÉ MODELY SLOVENSKA…
je mi ľuto, skončili sme, pán profesor…ale ako osveta je to dobré: navrhujem Vám:
Skúste tie modely predviesť na kedysi slávne čs. národohospodárske vzťahy, povedzme vertikálu od SES Tlmače po budovanie elektrární a podobne.
Lebo mladí už ani neveria, že také niečo bolo,,,
Peter,
Ty vidíš do problému hlboko. Keďže Reminiscencie posielam a j poslancom, či ministrom, možno si to niekto všimne. Iba ma mrzí, že máš pravdu – ekonomika riadi nás.
Zmena vo vedení VÚB: Novú kľúčovú pozíciu obsadila manažérka z Jadranu. slovenský bankový trh čaká veľké striedanie stráží. Po siedmich rokoch opúšťa kľúčovú stoličku vo VÚB Andrej Viceník a kormidlo firemného bankovníctva preberá „posila z Jadranu“. Vedrana Jelušić Kašić prichádza s impozantným životopisom z Londýna aj USA a jasným cieľom. Čo plánuje nová šéfka, ktorá má pod palcom miliardové úvery?
Toto som skopíroval. Pre mňa je to neuveriteľné, lebo kto si dá do cudzích rúk peniaze, tak nemôže čakať ich efektívne využívanie. A v dynamickom modely som mal ako jednu z premenných ponuku peňazí Ms/P(t). A tá je teda zviazaná s ostatnými deviatimi premennými. A tá tabuľka má ozaj zásadné informácie o ekonomike podľa rokov. Predseda vlády by mal ekonomiku na ruke a videl by čo sa deje. Nuž, ako si napísal, behá po svete. Prof. Karvaš, prvý guvernér SNB, ktorý uvolnil peniaze pre SNP, sa obracia v hrobe. Veď h zato po vojne tríznili.
Toto si napísal excelentne: Slovákov tŕpnu vo svojej práci, kedy ich mladícky top manažér pošle do dôchodku… taká je realita. Aj Ty aj ja sme už na penzii, ale máme rodinných príslušníkov a tí sa s tým denne stretajú.
Peter, my sme tie modely v rokoch 1965/70 začali presadzovať a preto sme aj vyčíslili stupeň ekonomického rozvoja za všetky okresy Slovenska na báze 72 ukazovateľov. Metodiku som poslal aj do Bruselu. Eurokomisár Gentilone mi odpovedal – tu to máš, chyť to, nič to nie je, ale je to dobré.
Ďakujem.
jaro