Zaujal ma článok NBS:
„V roku 2025 bývanie zdraželo o 12 %.Oživenie na realitnom trhu, ktoré sa naštartovalo v polovici roka 2024, neutíchlo ani v závere vlaňajška. Ponukové cenynehnuteľností v poslednom štvrťroku 2025 mierne zrýchlili svoj rast na 3,3 %, pričom ich potiahlo najmä výraznejšie zdraženie bytov. S výnimkou Prešovského kraja sa ceny bývania zvýšili na celom Slovensku, najviac v Košiciach, kde silný nárast kompenzoval predošlý prepad. Obrat na trhu je najlepšie čitateľný z celoročných čísel: v roku 2025 ceny vzrástli o 12 %, kým v roku 2024 o menej než percento. Rast cien nehnuteľností na konci roka 2025 sa mierne zrýchlil medzi štvrťrokmi na 3,3 % (graf 1). V medziročnom vyjadrení ide o nárast o 12% a rovnaký je aj priemerný nárast za celý minulý rok. Priemerná cena bývania medzi rokmi vzrástla o takmer 300 EUR/ m2 a dosiahla hodnotu[1] 2800 EUR/m2. Najvýraznejšie k nárastu prispeli Bratislavský a Košický kraj (graf 2). Na rozdiel od predchádzajúcich rokov vlani žiadny z krajov cenový vývoj netlmil.“
Všetky zvýraznené pojmy sú ozaj vágne.
Tvrdenie analytika „V roku 2025 bývanie zdraželo o 12 %.“ je dôležité i z hľadiska fungovania ekonomiky jej makroekonomických vzťahov a zákonov, nielen z hľadiska obyvateľstva. Nižšie to rozoberiem hlbšie. Ľudia majú v tejto oblasti dosť svojich starostí veď cena 4 izbového bytu, čo pre 4 člennú rodinu nie je prepych, v Bratislave je 350 000 eur, a teda písať o tejto oblasti nadľahčene, nie je adekvátne. Preto som sa rozhodol o hlbší pohľad, nielen na ceny, ale aj makroekonomické vzťahy v ekonomike, s ktorými tieto výdavky súvisia.
Výdavky na bývanie tvoria zložkou HDP, ktorú makroekonómia označuje ako výdavky obyvateľstva na spotrebu C a v definícii HDP je uvádzaná ako prvá, teda
Y = C + I + G + (M – M)
V dobre fungujúcej ekonomike by mala zložka C dosahovať 60 a viac percent. Avšak makroekonómia delí výdavky C na výdavky obyvateľstva na nákup tovarov dlhodobej spotreby (C0). Zahŕňajú výdavky domy, byty, nábytok, domáce spotrebiče, elektroniku, autá či bytové doplnky, ktoré sa nakupujú s menšou frekvenciou ako tovary dennej spotreby.
Kľúčové pre domácnosti sú výdavky obyvateľstva na nákup tovarov krátkodobej spotreby (C1) a stále významnejšie sú dnes výdavky obyvateľstva na nákup služieb (C2).
Analýzu cien a makroekonomických veličín nemôžeme robiť púhou úvahou, musíme sa oprieť napr. o pojem cenová funkcia nie netlmil. Potrebujeme však model. Skonštruujme malý makroekonomický model, v ktorom budú vystupovať premenné C, Yd, Y, T, G a I, aby čitateľ videl jeho závažnosti a hlavne dôsledky.
Model si žiada simultánne rovnice. Nech pozostáva z týchto rovníc:
C – 0,75Yd= 50
Yd – Y + T = 0
-0,2Y +T = 0 (2.20)
C + I + G = 750
I = 100
-C + Y – G – I = 0
Prvá rovnica je rovnica výdavkov obyvateľstva na spotrebu a napríklad štvrtá rovnica vyjadruje požiadavku, aby sa agregovaný dopyt rovnal 750 (cieľ hospodárskej politiky). Pre lepšiu názornosť som sústavu a vektor pravých strán vyjadril takto (prvý riadok označuje vektor premenných modelu):
C |
Yd |
Y |
T |
G |
I |
PS |
| 1 | -0,75 | 0 | 0 | 0 | 0 | 50 |
| 0 | 1 | -1 | 1 | 0 | 0 | 0 |
| 0 | 0 | -0,2 | 1 | 0 | 0 | 0 |
| 1 | 0 | 0 | 0 | 1 | 1 | 750 |
| 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 1 | 100 |
| -1 | 0 | 1 | 0 | -1 | -1 | 0 |
PS = pravá strana sústavy rovníc.
Riešenie modelu si žiada matematické vyjadrenie v maticovom tvare takto:
Ax = b
pričom vektor premenných je x (sú to premenné modelu) a vektor b je vektorom pravých strán modelu (autonómna spotreba, autonómne investície, atď.). Riešenie tejto sústavy rovníc je známe z lineárnej algebry:
x = A-1b
V našom príklade vektor riešenia nadobudne tieto hodnoty:
C = 500 Yd = 600 Y = 750 T = 150 G = 150 I = 100
Teda získali sme nielen veľkosť C, ale aj iných zložiek HDP. Predstavu o fungovaní ekonomiky máme hlbšiu a vhodnú pre analýzu. Model mohol mať aj viac ako 100 rovníc a teda pre C som mohol mať 3 premenné a analyzovať problém hlbšie, výpovednejšie. Jasne vidíme ako funguje ekonomika, ktorej model som uviedol. Ľahko vypočítame podiel uvedených veličín na veľkosti HDP. Získame číselný obraz ako funguje ekonomika.
Žiada sa viac, pre analýzu cien potrebujeme aj iný nástroj.
Ceny sú primárnym problémom každej ekonomiky. J. Stigler napísal dielo The Theory of Price. Analýzu cien autora citátu môžeme prehĺbiť, a to v duchu autora citátu a teórie. Musíme sa zaujímať o rovnováhu cien, ponukovú cenu a náklady. A aj priebeh ceny ponuky.
Ak by sme označili množstvo produkcie, množstvo vystavených bytov ako y a množstvo výrobných faktorov ako v1, v2 a v3, potom funkčný vzťah medzi nimi je nožné vyjadriť takto:
y = f(v1, v2 , v3)
Výstavba bytov, či domov vyžaduje veľa výrobných faktorov. Ak cena bytu je py a pv1, pv2 a pv3 sú ceny výrobných faktorov, zisk bude
Z = py.y – (pv1.v1 + pv2.v2 + pv3.v3)
Z tohto vzťahu môžeme vypočítať veľkosť faktorov, ktoré maximalizuje zisk a následne urobiť komparáciu s inou alternatívou, či analýzu. Chceme to množstvo faktorov, ktoré maximalizuje zisk. Potrebujeme parciálne derivácie zisku Z podľa faktorov. Tie položíme rovnú nule. Potom vypočítame druhú deriváciu, ktorá musí byť záporná, ak má byť zisk maximálny. Niektorý čitateľ to môže ovládať. Nebudem to však matematicky formulovať. Každý analytik to musí ovládať a vedieť a reálne použiť, teda dať tvorcom hospodárskej politiky a následne ekonomike pomôcť.
Inak:
Kdeže sú tie časy, keď lietali údené klobásy. Alebo dobrá rada nad zlato. Iste budú rozdielne parciálne derivácie pre byt, dom a elektroniku. Uvedené dva nástroje makroekonomickej analýzy sú tak dôležité ako dva nástroje motyka a rýľ pre sedliaka.
Záver
Analýza (rozbor) je základná myšlienková a vedecká metóda, ktorá spočíva v preskúmaní systému, pochopiť vzťahy jeho prvkov, odhaliť podstatu, príčiny a následne na základe zistení lepšie porozumieť celku ale hlavne prijímať lepšie rozhodnutia. Pojmy potiahlo, mierne zrýchlil, vzrástla o takmer, či netlmil nevyjadrujú o problémoch výdavkov obyvateľstva na bývanie podstatu problému, reálne starosti ľudí, problémy ch peňaženky. To môže konkrétny analytický nástroj, model, či matematický vzťah, ktorý informuje o konkrétnych hodnotách podielu C na Y, či iných podieloch, či vlastnostiach ponukovej ceny, jej marginálnych propenzitách, teda túžbach ľudí kúpiť si dom, či byt a aké sú s tým spojené náklady kupujúcich.
Model nám vyčísli rovnováhu veličín v ekonomike, ktorú má potom tvorca hospodárskej politiky musí zabezpečiť, vie čo. Potrebujeme vedieť, ako funguje ekonomika SR práve z pohľadu výdavkov obyvateľstva a to detailne, lebo majú svoje jasné členenie na 3 skupiny a ich vplyv na ekonomiku nie je rovnako intenzívny.
Bázickým mojim tvrdením je, že úspechy vo vede a vedeckom riadení sú fundamentálnou otázkou suverenity a budúcnosti nášho štátu.
Základné princípy štátnej hospodárskej politiky vo všetkých oblastiach musia byť založené na vedeckých základoch. Ak si však všimneme diela, články, či knihy nielen u nás, zisťujeme skôr intelektuálna a vedeckú vyprázdnenosť.
Problém výdavkov obyvateľstva je ozaj citlivou otázkou, pretože sa občan s ňou denne stretá, najčastejšie ako s problémom inflácie. Práve preto treba, aby vlády využili poznatky vedy, jej potenciál a riadili ekonomiku v jej duchu. Dobre to ilustruje model, ktorý som uviedol, lebo je s ním možné experimentovať a robiť požadované úpravy. Rovnako jasne vidíme, že nástroj funkcia a derivácia je zdrojom vedeckého poznatku a rozhodnutia a bázou ekonomickej analýzy. Ekonomiku treba aj zveľadiť, nemôže mať iba 4 či 5 odvetví ale optimálnu štruktúru odvetví.
Musíme dôkladne vedieť aj to ako funguje ekonomika SR
Prof. J. Husár
Bratislava 6/2/2026
Vážený pán profesor
„Analýza (rozbor) je základná myšlienková a vedecká metóda, ktorá spočíva v preskúmaní systému, pochopiť vzťahy jeho prvkov, odhaliť podstatu, príčiny a následne na základe zistení lepšie porozumieť celku.“
Veda v posledných desaťročiach priam expanduje,výsledkom je, že matematický príklad je pre programátora priam stvorený a verím, že aj dostupný. Otvára sa široký priestor pre ekonómov aby tento výdobytok vedy využijú. Našiel som štúdiu, ktorú pripravil Inštitút Martina Filka k problematike bývania. Konštatuje, že nedostatok a ceny bytov netrápi len najchudobnejších, strednú triedu ale aj celú krajinu. Drahé bývanie brzdí náš ekonomický rozvoj, odtláča ľudí preč zo Slovenska, ochudobňuje domácnosti a nepriamo aj zaťažuje životné prostredie. Chýba nám cca 500 000 bytov a ročne pribudne menej ako 1% bytového fondu. V pomere k mzdám patria slovenské byty k najmenej dostupným v Európe.V štúdii inštitút predstavil 12praktických opatrení. Celá analýza je k dispozícii tu: https://lnkd.in/dddchxsM.
Plne súhlasím s názorom, ktorý prezentujú pán Hlušek,Pavlík a ďalší. Platí, že nie veda, ale politické rozhodnutia sú prioritou pre každú novo nastupujúcu vládu. Bohužiaľ!
Pán inžinier,
Tónko,
na analýzu fungovania ekonomiky a projekcie jej vývoja sme v ČSSR používali input/output tabuľku a jej input/output model, ktorých tvorcom bol V. V. Leontiev, nositeľ Nobelovej ceny. Ba EHK v Ženeve ich používala na komparáciu krajín regiónu EHK a ja som na nej pracoval. Je to najlepší nástroj rozhodovania. Vlastne vyjadruje všeobecnú rovnováhu ekonomiky. Umožňuje analyzovať interdependencie medzi odvetviami.
Americký ekonóm Chiou-shuang vo svojej knihe z roku 1969 má subkapitolu Effect of change in factor prices. A v literatúre nájdeš veľa cenových modelov a tak makroekonomický analytik, ktorého citujem v úvahe mal tiež skonštruovať model a to až regionálny, keďže spomína a komparuje pomocou percent kraje. Ozaj už ide o moderné vedecké makroekonomické myšlienky.
A Tvoju myšlienku: Drahé bývanie brzdí náš ekonomický rozvoj, odtláča ľudí preč zo Slovenska, ochudobňuje domácnosti a nepriamo aj zaťažuje životné prostredie, môžem iba podporiť a som rá, že si sa tak zahĺbil. Bytová otázka je ozaj pre ľudí na Slovensku zásadnou. Byty sú veľmi drahé. Ak byt stojí 350 000 a štvorčlenná rodina má mesačný príjem 5 000 (rodičia 4 000 a jeden syn 1000) tak ak by nejedli a nebývali tak potrebujú 70 mesiacov, aby ušporili 350 000.
Ďakujem
jhusár
Páín profesor, pekne ste „uplacíroval“ problematiku cien bývania do oblasti „DOMÁCNOSTI“ a tam aj patria tie „analýzy NBS“… Vaše osvetové úsilie je tu namieste, len sa čudujem organizácii zvanej Národná banka Slovenska, že sa v terajších globálne chaotických časoch zaoberá takými „pytlovinami“ (slabší výraz od takého, však viete…), ako sú okamihové ceny bývania ergo výdavky domácností…to už pracovníci NBS nemajú nič iné na práci?! Tak ich treba poprepúšťať, nech sú užitočnejší ako zubní recepční na novovznikajúcich súkromných klinikách po Bratislave, alebo ako conciérgeri v tých rôznych ho-re-ca zariadeniach. Tu v NBS sú zbytoční, keďže neriešia, ako by mali slovenské menové zlato získať späť z mimoEÚ Bank of England späť pod kontrolu do sejfov NBS, ako keby nebolo dosť materiálu o tom, ako „lietajú“ ceny kryptomien a ako sa budeme musieť rozlúčiť s EUROM ak to rachne v romto roku: všimnime si, že ešte aj „slabý FORINT maďaršký si tak prilepšil voči EURU, že nám zdražieva pobyt v maďarských termáloch…
Peter,
veľmi dobre si popísal stav problémov v ekonomike SR. Nemá zmysel vypočítavať percentá momentálnej ceny bývania. Práve zato som skonštruoval ten model a získal tieto výsledky C = 500 Yd = 600 Y = 750 T = 150 G = 150 I = 100. Teda, ak sme si stanovil, že agregovaný dopyt má byť 750, potom výdavky obyvateľstva budú 500, disponibilný príjem 600, HDP 750, dane 150, výdavky vlády budú 150 a investície budú 100. Toto majú byť ciele hospodárskej politiky a nie iba úbohé HDP. Ak by som bol v rovnici povedal, že to bude 780, výsledky by boli úplne iné. Ale vláda by opäť mala celú množinu hodnôt, ktoré by ekonomika mala dosiahnuť, aby dobre fungovala.
Hodnotenie analytika NBS bolo ozaj biedne, veď to hovoria zvýraznené pojmy. Prolém nášho zlata pokladám aj ja za vážny. Prof. Karvaš ako guvernér zabezpečil rast zásob zlata. Píše sa o tom v knihách. Tak ho bili, že ohluchol na jedno ucho, ale aj preto, že robil politiku SNB, ktorá slúžila Slovensku. A napísal zásadné ekonomické dielo, 800 stranové, Základy hospodárskej vedy a len peniazom venoval viac ako 92 strán. Ktorý z guvernérov po roku 1993 to mal?
Peter, a prečo BRICS má nový medzinárodný platobný systém. Lebo petrodolár bol nanútený. No a tak funguje aj krypotomena. Nie je ukotvená, čo Karvaš mimoriadne zvýrazňoval. Ba to napísal aj prvý zakladateľ menovej politiky, veľký Kopernik, ktorý mal veľké problémy s rôznymi mincami a najlepšie minca bol červený dukát vyrobený zo slovenského zlata.
Ďakujem
jaro
Pre históriu aj poučenie tých, ktorí sa chcú poučiť veľmi užitočná „reminiscencia“. Chcem dúfať, že padne na úrodnú pôdu. Ďakujem Ti za Tvoju vytrvalú snahu o osvetu národa, vážený pán profesor. Je obdivuhodná. Predsa len drobná poznámka k nej:
Tento spoločenský /anti/systém založený na zisku ako najvyššej hodnote ľudského snaženia už zo svojej podstaty musí potláčať všetko čo by mohlo slúžiť spoločnému dobru. Jeho funkčnosť je totiž podmienená degradáciou morálky národa na úroveň zvieracích inštinktov jeho sústavným ohlupovaním. Na túto úlohu sa podujala a s vervou ju plní súčasná „avantgarda“ – politici a novinári /česť nemnohým výnimkám/ a punc pravdy ich táraninám za judášský groš ochotne dávajú rôzni pseudovedci. Táto „skupinka vyvolených“ nie je nastavená na službu spoločnosti /národu/, títo „ľudia“ sa riadia heslom „urvi pre seba kde môžeš, čo môžeš, ako môžeš“. To je /nielen/ náš problém a problém EÚ. A takto potom vyzerá aj predmetná „analýza“ vývoja ceny bývania.
Pán Husár,
už som viac krát povedal, že si vážim Vašich matematický výpočtov, ale chýba im koeficient štátnej nemohúcnosti.1. Štát opustil vlastnú stavebnú produkciu. Mohol svojou konkurenciou znížiť náklady na výrobu. 2. Štát nevyužíva možnosti dreva ako významného stavebného materiálu. Namiesto výroby drevodomov vo vlastných závodoch nemilobohu vyváža surovinu, aby ju následne cudzie obchodné reťazce privážali ako drahý spotrebný tovar. 3. Pochybujem, že štátni zamestnanci – nominanti politických strán, majú záujem čo i len zamyslieť sa nad problematikou riadenia odboru ktorý spravujú. Kým odbor nebudú riadiť vzdelaní ľudia zodpovední za každé rozhodnutie, každý matematický model bude iba kapitolou v učebnici.
Nie som ekonomický analytik, nemám ani príslušné vzdelanie, ale viem, že jedna systémová chyba môže zničiť aj tú najlepšiu konštrukciu. Za takú považujem správu štátu prostredníctvom politických strán. Nepoznám štát, v ktorom by to fungovalo. Naopak, politické strany majú schopnosť každý štát skôr či neskôr zničiť. Poznám štát v ktorom vláda nebola v rukách politikov a z nuly, bez vlastnej meny ho doviedla k rozkvetu. Strany nemajú zodpovednosť voči štátu. Vznikajú podľa schopností svojich lídrov a šikovnosti donnerov. Vznikajú a zanikajú, škody sanujú obyvatelia na úkor sociálnej prosperity. To sa deje bez potrestania zodpovedných. Taká je prax aj v súčasnom Slovensku. Generácie budovali to, čo 30 ročná vláda politikov dokázala beztrestne zničiť. Neviem aké nivó musí spoločnosť dosiahnuť, aby si to priznala a rovnako neviem, ako to zmení. Doterajší vývoj nemá evolučnú trajektóriu. Naopak. O zmene volebného systému nechcú ani počuť. Samozrejme. Ďalšia systémová chyba okrem takmer nulových podmienok pre kandidátov na poslanca je rozdeleni NR na koalíciu a opozíciu čím menšia polovica osadenstva je posunutá do druhej kategórie takže môžu najmä závidieť a škodiť. Zaujímavé by bolo zmerať priemerné IQ a morálny priemer snemovne. Rozhodujúce však je, že voliči hlúpeho, amorálneho, predajné poslanca nemôžu v priebehu funkčného obdobia zbaviť mandátu. Dôležitý je aj zákon ktorý hovorí: poslanec nemôže byť trestaný za svoje hlasovanie ani po skončení mandátu.
Môžete priniesť aj to najlepšie riešenie, kým „nie je politická vôľa“, nič sa nezmení. Politická vôľa nemôže byť – opäť s princípu, lebo s myšlienkou príde jedna politická strana a všetky ostatné by sa cítili jej prvenstvom poškodené.
To je moja krátka, smutná úvaha. Voľby sa blížia a strany už usilovne pripravujú klamstvá na ktoré chytia voličov. Tu je ďalšia systémová chyba. Žiadna strana nie je zodpovedná, ak sluby na ktoré voličov chytila nesplní. Naopak – koaličná zmluva ako prvý bod najväčšie ťaháky vylúči. Ich naplnením by dotyčná strana získala body a to ostatné strany nemôžu pripustiť. A ešte jedna systémová chyba: Nie je stanovené kvórum pre minimálny počet voličov, aby voľby boli platné. To je dôležité kvôli nálade vo voličskej základni. Aj keby politici otrávili, sklamali a znechutili 90% voličov nič sa nestane. Ten zvyšok naplní parlament a postaví vládu. Je to tragédia. Nikto nebude potrestaný aj keby štát skončil v totálnom debakli. Nemýlim sa. Vieme kto dopustil asymetrické rozdelenie, vieme kto pripustil aj kto zbabral dve majetkové lotérie, vieme kto rozpredal, navyše, veľmi nevýhodne, monopoly štátu, vieme kto postavil hospodárstvo štátu na jednu komoditu, vieme kto vypredáva drevo zo štátnych lesov, kto zničil zdravotníctvo, kto ho odzbrojil, kto zapríčinil tisícové úmrtia… . A nič. Nie je politická politická vôla.
Pán Pavlík,
keďže sa v úvahe zaoberám aj príjmami obyvateľstva, ktoré mu majú stačiť, aby si napr. kúpil byt, či dom, tak trochu hlbšie, ako ste to naznačili. Totiž príjmy obyvateľstva sú najdôležitejší ukazovateľ pre každého občana krajiny. Veď práve to je makroekonomická hodnota, ktorá má zaujímať občana, teda aj čitateľa tejto mojej úvahy. Mali by si to uvedomiť aj politici aj analytici. Rozumie sa ním bežný príjem jednotlivcov a domácností zo všetkých zdrojov. Ale, na druhej strane, občan (zamestnanec) platí aj do fondu sociálneho zabezpečenia. Príjem obyvateľstva nie je mierou produkcie a to preto, že neobsahuje iba príjmy z výrobnej činnosti. Čiže pozostáva ako z príjmov za poskytnuté produktívne služby ale aj príjmov, ako transferové platby, za ktoré sa neposkytli žiadne produktívne služby (penzie) v danom roku. Príjem obyvateľstva sa tak dá vypočítať z národného príjmu a to celkom konkrétne takto:
Národný príjem 410
Mínus zisky akciových spoločností 40
Mínus príspevky zamestnanca do sociálneho zabezpečenia 12
Plus transferové platby vlády (penzie) 26
Plus transferové platby podnikov 2
Plus netto úroky platená vládou 8
Plus úroky platené spotrebiteľmi 2
Plus dividendy 12 Mínus príspevky na sociálne zabezpečenie zamestnávateľov 8
Rovná sa Príjem obyvateľstva 400
Tieto fakty, tento rozklad si ozaj musia osvojiť tvorcovia hospodárskej politiky, aby ju tvorili v prospech občana. Politikov zaujímajú ich príjmy. Žiaľ. Toto sú zdroje obyvateľstva na nákup tovarov dlhodobej spotreby, krátkodobej spotreby a na nákup služieb.
Štát musí robiť ekonomickú politiku aj na strane príjmov aj na strane výdavkov obyvateľstva.
A preto je ozaj vážny volebný systém aj aj úloha poslancov. Musia vedieť toto.
A tak iba zopakujem: Nie je politická politická vôla.
Ďakujem
jhusár
KOEFICIENT ŠTÁTNEJ NEMOHÚCNOSTI – jéééj, to je krásne nové kritérium, s dovolením si ho prevezmem do svojich textov, ďakujem!
Peter,
veru ozaj zaujímavý pojem pekný novotvar.
jaro
Pán profesor, súhlasím s Vami, že ten citát z článku je úplný blábol a neveril som vlastným očiam, že by príčetný novinár mohol napísať, že „žiadny z krajov cenový vývoj netlmil“. Ibaže by počítal s tým, že všetci čitatelia sú hlupáci.
Chápem aj to, prečo ste rozpísali všetky vzťahy modelu, no v tomto prípade to nie je potrebné. Rast 12 % ročne je v kontexte slovenskej ekonomiky extrémny a treba sa zamerať inam. Pozrel som sa aj na zdroje, ktoré píšu o inflácii stavebných materiálov – inflácia tam bola len zlomkom z inflácie cien bytov. To isté platí aj o mzdách stavebných robotníkov, v štatistikách nie je signál extrémneho rastu miezd v stavebníctve. Rast cien teda nie je tlačený nákladmi a príčina je niekde inde.
Nebudem chodiť okolo horúcej kaše a poviem rovno, že byty sú dnes nielen životnou potrebou (pod písmenom C v modeli), ale aj investíciou (písmeno I v modeli). Náš problém je v tom, že nikto nie je schopný rozlíšiť pomer koľko je v ktorej skupine.
A v dôsledku, ktorý dopadá na mladé rodiny – je tragédiou, keď sú životné potreby zároveň investíciami pre bohatých. Je to nezlučiteľné. Životné potreby by mali mať čo najnižšie, len ekonomicky opodstatnené (nie trhom umelo zvýšené) ceny. Princíp investícií je zas ten, že ceny musia stále rásť. Tých 12 % ročne je viac ako akýkoľvek vkladový bankový produkt a tu je aj odpoveď, prečo ľudia voľné prostriedky nevkladajú do bánk, ale kupujú nehnuteľnosti.
Pán doktor,
Iste máte dobré postrehy. Vďaka. Ale v hospodárstve sú dôležité určité proporcie, či konkrétne hodnoty, napr.v dobre fungujúcej ekonomike by mala zložka C dosahovať 60 a viac percent. Ale v mojom príklade vektor riešenia nadobudne tieto hodnoty:
C = 500 Yd = 600 Y = 750 T = 150 G = 150 I = 100
Teda získali sme nielen veľkosť C, teda 500, čiže výdavky obyvateľstva, ale aj iných zložiek HDP. Predstavu o fungovaní ekonomiky máme hlbšiu a vhodnú pre analýzu. Model mohol mať aj viac ako 100 rovníc a teda pre C som mohol mať 3 premenné o ktorých som hovoril a treba analyzovať problém hlbšie, výpovednejšie, či sú vhodné proporcie medzi C0 až C2. Vtedy jasne vidíme ako funguje ekonomika, ktorej model som uviedol. Ľahko vypočítame podiel uvedených veličín na veľkosti HDP, teda C0/Y či iné.. Získame číselný obraz ako funguje ekonomika.
Ďakujem
jhusár
Rozumiem Vám, pán profesor, ale ten problém s cenami bytov, ktorý som nadhodil, nie je riešiteľný v rovine ekonómie. Ten by si vyžadoval politické riešenia.
Lebo tu trh s bytmi tlačí na to, aby boli vyššie než nutné výdavky v C0 na úkor C1 a C2.
Pán doktor,
rozumiem Vášmu aspektu, ale v úvahe rozberám problém zdraženia bytov. Je to aj makroekonomická aj mikroekonomická otázka, ale hlavne otázka peňaženky občana, teda kupujúceho. Týka sa mnohých vzťahov a súvislostí v ekonomike. Tie môže vyjadriť iba množina rovníc, ako som uviedol jej maticovú podobu v úvahe.
Ďakujem
jhusár
po.Husar. Analýza správna. Tak by sa malo postupovať. No za tohto stavu nebude. Biznis a kšefty bytovej mafie a politikov Odborníkov odsúvajú.
Ak sa nerozlozi dostupnosť zamestnania na regióny,okresy na denné dochádzanie do práce,kde bývania je dostatok. A to z čias Husakovej doby,kde sa budovali sídliska,dediny rodinných domov pre dve generácie.Dnes s dvoma ba s jedným dôchodcom a sú aj byty po mestách poloprázdne. Mládež odcestovala za hranice. Mesta sa vyprazdnuju. Majetnejší skupinu byty na kšefty na prenájom. Chudoba stúpa.
Dotacie chudobu nerieši,ale tvorí našich boháčov. Už ani kúpele niesu pre nás iba pre kastu.
Pán Štefan,
musím začať takto – týka sa to, ako dnes hovoríme, developera, či už fyzickej alebo právnickej osoby (investor), ktorá financuje, plánuje a koordinuje celý proces výstavby či rekonštrukcie nehnuteľností (byty, kancelárie, priemyselné objekty) od kúpy pozemku až po predaj alebo prenájom. Už pri kúpe pozemky sú kšefty.Teda pre neho je tvorba cien dôležitá. Ale na vedu kašle, robí si po svojom. Síce nesie hlavné finančné a právne riziká a spája architektov, stavebné firmy a úrady, ale nemôže rozhodovať svojvôľa, ktorá u nás dosiahla nebývalé rozmery.
Kde dnes vezme bežný človek v Bratislave 65 000 eur na byt,Myslíte si, že také sú náklady? Prečo to analytik, ktorého som citoval nepreskúmal, tak ako ho to učia produkčné funkcie a mikroekonómia. Asi ju nevie.
Percento Vám nepovie, čo treba robiť.
Ďakuje.
jhusár