Aby som logicky zdôvodnil nadpis mojej úvahy, nemôžem necitovať:
„Hoci po tlačovej konferencii Slovenskej národnej strany sa zdá, že koalícia zďaleka nemá ešte na konečnej podobe konsolidačného balíčka dohodu, s jedným opatrením žiadna z troch vládnych strán problém nemá. Je ním nová daň z bezhotovostných transakcií, ktorá je podľa mnohých expertov najškodlivejším zo 17 častí balíčka“.
Z tohto citátu, žiaľ, priam srší neznalosť vedeckých ekonomických poznatkov o daňových systémoch a o makroekonomických vzťahoch v ekonomike, ktorých môžu byť desiatky nielen tie, ktoré sú nižšie uvedené v mojom texte. Nuž, ale analogických tvrdení by som mol citovať veľa. Žiaľ, takéto tvrdenia prenikajú všetkým pórmi do života ľudí od neznalcov problémov komentujúcich fungovanie ekonomiky SR, bez hlbokého poznania ekonómie. Ale dane aj zvyšujú výdavky obyvateľstva, a preto je potrebná optimalizácia daňového systému, druhov daní.
Baumol a A. Blinder majú vo svojej 900 stranovej knihe Ekonómia nadpis Rovnosť, efektívnosť a optimálna daň.Vzhľadom na citát vyššie, problém optimalizácie sa pokúsim objasniť hlbšie. Ide totiž aj o alokáciu zdrojov ekonomiky, pôdy práce a kapitálu. Sú obmedzené (v Nemecku pracujú Turci, Poliaci aj Slováci). Produkcia každého výrobku ich žiada, či už je to práca, palivá, suroviny a materiál, alebo strojné vybavenia. Ak použijeme zdroje na väčšiu produkciu vína, musíme ich vziať inému produktu, napr. prádlu do nemocníc. Je efektívne zvýšiť produkciu vína? Rozhodnúť sa pre zvýšenie produkcie vína, teda re alokovať zdroje, je náročné; veda to rieši výpočtom utility vína a utility prádla do nemocníc, čo rieši marginálnou analýzou. Nástrojom na re alokáciu zdrojov je daňový systém.
Alokácia zdrojov znamená rozhodovanie o rozdelení obmedzených zdrojov inputov medzi rôzne vyrábané produkty a medzi rôzne podniky, ktoré produkujú tie produkty (Baumol, s. 36). Podstatu optimalizácie daňového systému objasním schémou:
Keď čitateľ počuje slovo ekonomika, pred očami by sa mu mala zjaviť táto schém a 4 sektory ekonomiky (podniky, vláda, domácnosti a zahraničie), ktoré vidieť zvýraznene na schéme, a finančné toky medzi nimi. Schéma je dosť agregovaná, ale aj dosť podrobná na to, aby som vysvetlil čitateľovi podstatu daňového systému a hospodárskej politiky. To sa nedá určiť z hlavy, bez pomoci nástroja.
Neodborné vyjadrovania skrývajú v sebe nebývalé hrozby a rizika ovplyvnenia občana. Aj občan musí poznať hlbšie príčinné súvislosti daňového systému (iný majú USA, VB a Francúzsko).
Ilúzie a mýty neriešia problém.. Čitateľ by si na grafe mal dobre všimnúť aj šípky, spojnice, kde začínajú a kde končia, teda finančné toky, ktoré sa realizujú medzi 4 sektormi ekonomiky. Ako vidno, v prvom geometrickom útvare po obdĺžniku HDP, uvádzam finančné toky počínajúc mzdami a končiac odpismi.
Čitateľ a teda aj novinári a komentátori by si mali všimnúť, kde smerujú šípky, spojnice a ako vznikajú jednotlivé makroekonomické veličiny netto národný produkt, národný dôchodok, príjmy domácností a disponibilný príjem domácností. Avšak dôležitá je hrúbka tých spojníc, tú treba optimalizovať. Napríklad, finančný tok mzdy, platy iné pôžitky a dividendy je iste aspoň 10 krát väčší ako finančný tok odpisy.
Čitateľ by sa mal zahĺbiť do tokov troch sektorov, teda príjmov a výdavkov podnikov, príjmov a výdavkov vlády a príjmov a výdavkov domácností. Sektor vláda má, ako na schéme vidieť, v agregovanej podobe, štyri druhy príjmov. Ani tie spojnice iste nie sú rovnako hrubé. Tieto finančné toky si autor citátu, ktorý som uviedol v úvode úvahy, iste neuvedomoval.
Povedal som, že veda musí tieto vzťahy optimalizovať, a za tým účelom vyjadriť ich aj v ekonometrickej podobe, napr., vo veľmi agregovanej podobe, ak vyjdem z definície HDP, ktorú vidieť na schéme dolu vľavo (C, G, I, X- M), potom má model tvar (iný model konštruujú Peacock a Shaw v diele The Economic Theory of Fiscal policy):
| Y = C+I+G+(X-M)
C = C+bY I = c + dY – er G = const. X = f + gY (zahr.) M = mm x H |
Ak poznám uvedené koeficienty v rovniciach, riešením tej sústavy získam všetky veličiny na ľavej strane rovníc. Tento model, vhľad do príčin a dôsledkov, teda tú sústavu vzťahov, by som mohol obohatiť o rovnicu daní. Ak by som všetky 4 druhy daní agregoval, potom rovnica by bola
T = t0 + t1Y
Opäť iba agregovane. Ale v reálnom modely za ekonomiku by sa žiadalo naformulovať vzťah za každý druh dane a získať ich optimálne hodnoty v danom súbore ekonomických vzťahov.
Reálnejší makroekonometrický model uvedený vyššie by musel obsahovať aspoň 4 rovnice o príjmoch z dani. O ich štruktúre rozhoduje vláda.
Ale to znamená, že realokuje zdroje ekonomiky. To je veľký optimalizačný problém. Ekonomika nie je auto, že pootočím volantom vľavo auto ide vľavo. Otáčanie ekonomiky je ako otáčanie lode. Kapitán lode nezvládol sústavu kormidlo a lodnú skrutku (vrtuľu) a na Dunaji narazila loď do steny plavebnej komory na Dunaji, a teda havaroval. Práve aj naša ekonomika za 3 vlád pred voľbami riadili ekonomiku ako auto.
Veľký ekonomický význam má ešte iný problém spojený s daňami, ktorý mi podmienil úvahu. Dostal som mail (25/9/24), možno aj čitateľ, a zoznam, v ktorom je uvedených 138 podnikov.
Autor píše:
„Po roku 1989, všetky privatizujúce vlády spôsobili, že všetky priemyselné podniky boli zničené, rozkradnuté alebo predané, väčšinou do zahraničia.“
Iste to znamenalo veľké zmeny vo veľkosti finančných tokov uvedených v schéme, druhoch príjmov a výdavkov. Keď sa to dialo nepamätám si nadpisy ako „Vyššie ceny aj pomalší rast platov“; či analogický nadpis „Konsolidačný balíček spomalí ekonomiku. Ako na to doplatia ľudia?“ Čítal som, iste aj čitateľ, aj nadpis „S rozpočtom sme na trestnej lavici. DPH ľudí zabolí“. Koľko ľudí v tej dobe stratilo zamestnanie? Iba v Tlmačoch, u môjho prvého zamestnávateľa, to bolo 8000. Ak si Tlmače premietneme do schémy, vidíme, že Tlmače neplatia mzdy, úroky, dividendy, či nevytvárajú odpisy. Ale hlavne nebudú platiť dane.
Záver
V úvahe som čitateľovi poskytol obraz o fungovaní ekonomiky a to pomocou schémy ekonomiky, čím sa mu uľahčilo vnímanie sektorov ekonomiky a finančných tokov medzi nimi. Jasne vidieť hlavne smerovanie finančných tokov a teda aj úlohu daňového systému.
To sa nedá riešiť bez ekonometrického modelu, iba z hlavy, čo robia novinári a komentátori.
Priam to zračí z názvu diela veľkého české ekonóma prof. K. Engliša, ktorý napísal 900 stranové dielo Soustava národního hospodářství s podtitulom Věda o pořádku, v kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života. Za hospodársky ideál pokladal uspokojenie ľudských potrieb.
Dnes sme na to zabudli a máme chaos, či daňové raje. Občan nepotrebuje ani makroprudenciálny komentár.
Daňový systém pôsobí aj na alokáciu a re alokáciu zdrojov ekonomiky, čo ľudia nevedia.
Teda iba vedecká analýza nám povie ako budú efekty rôznych druhov daní pôsobiť na ekonomiku, jej pohyb. Ako môžu zvýšiť aj výdavky občanov. Milión euro ako výdavky vlády na výchovu a vzdelanie a milión euro na nákup cigariet znamená rovnaký rast HDP, ale ide o rozdielny účel a jeho zmysel.
Prof. J. Husár
Bratislava 29/9/2024
Veľmi pekne napísané o riadení ekonomiky ako o riadení lode. To je presné, všetky procesy majú veľmi veľkú zotrvačnosť.
Ilustrujem to mojou skúsenosťou z banky. Zistili sme, že človeku priemerne trvá 3 (tri) roky, kým zmení svoju banku, s ktorou je nespokojný. Na účet sú naviazané ďalšie vzťahy – trvalé príkazy, príjem výplaty, platobné a kreditné karty atď. Človek musí mať veľa negatívnych skúseností a veľmi dobrú ponuku z inej banky, preto sa spravidla rozhoduje dlho. A to je len obyčajný človek, čo potom podnik s tisíckami vzťahov…
Preto aj príliš časté radikálne „reformy“ (raz vpravo, raz vľavo) neprinášajú významný efekt. Lepšia by bola dlhodobá kontinuita stratégie riadenia ekonomiky, len s drobnými korekciami (samozrejme, s využitím ekonometrie a matematického modelovania).
Pán doktor,
nemôžem nesúhlasiť. Veď aj občan sa dlhšie rozhoduje, či si kúpi televízor a či pôjde na dovolenku k moru. Má obmedzené zdroje. Ekonomika má tiež také záhady. A hlavne tvorca politiky musí vidieť perspektívu ekonomiky a veriť svojim výpočtom, ktoré sú dnes excelentne podporené nástrojmi ekonometrie a matematiky. Musím však aj zopakovať, čo som napísal v úvahe:
Daňový systém pôsobí aj na alokáciu a re alokáciu zdrojov ekonomiky, čo ľudia nevedia.
Teda iba vedecká analýza nám povie ako budú efekty rôznych druhov daní pôsobiť na ekonomiku, jej pohyb. Ako môžu zvýšiť aj výdavky občanov, čo je mimoriadne dôležité. Milión euro ako výdavky vlády na výchovu a vzdelanie a milión euro na nákup cigariet znamená rovnaký rast HDP, ale ide o rozdielny účel a jeho zmysel.
Ďakujem
jhusár
Neviem, či disponujeme rovnakými údajmi.
Vychádzam z toho, že v roku 2023 boli príjmy štátu 24 531 mil Eur. Zdanenie príjmov fyzických a právnických osôb z toho je len 9 834 mil. Eur. Okrem toho, vybralo sa na sociálnych zdravotných odvodoch 17 704 mil. Eur. DPH a spotrebné dane tvorili väčšinu príjmov štátu (13 142 mil. Eur). K tomu je potrebné pripočítať 11 246 mil Eur, ako príjem z európskych zdrojov, dividend, poplatkov, licencií a pod. Výdaje verejných rozpočtov sú celkom 61 321mil. Eur. Teda zdanenie príjmov kryje len 16% výdajov verejnej správy! (Pričom z toho je ešte podstatná časť viazaná na krytie rozpočtov VÚC a obcí!).
Z uvedeného sa mi natíska otázka: je dôležitá pri optimalizácií daňovej politiky daň z príjmu? Alebo je na mieste viesť diskusiu o majetkových daniach, prípadne o dani zo špekulácií keynesiana J. Tobina?
Hovoríš mi z duše, Juraj. Presne o tomto hovorím už niekoľko rokov, že daň z príjmov, minimálne zamestnancov a živnostníkov (teda FO) by bolo užitočné zrušiť. Jednak by to výrazne zjednodušilo a zefektívnilo správu daní, lebo by sa dramaticky znížil počet daňovníkov (osôb povinných platiť dane), a jednak by sústava daní stratila ten charakter, že sa „skladáme z platov na štát“ a namiesto toho by bol väčší vplyv daňovej politiky na re-alokáciu zdrojov, lebo by dane priamejšie pôsobili na sféru daní a služieb. Re-alokáciu aj tak musia realizovať vlastníci a aj keď budú kvičať, že dane budú musieť premietnuť do cien, tak sa nič nezmení, vždy všetky svoje náklady premietajú do cien a my sa aspoň budeme môcť rozhodnúť, komu na tie dane prispejeme kúpou produktov.
Presne sa zhodujeme aj v tom, že by sa mal zdaňovať majetok primárne určený na podnikanie (vlastný kapitál alebo aktíva – tam bude citeľný impulz na re-alokáciu). V tomto vidím realizáciu vety „Vlastníctvo zaväzuje.“, ktoré je v našej ústave. A určite je ekonomicky neefektívne zákonom chrániť podnikateľské vlastníctvo, ktoré nič pre spoločnosť neprodukuje.
A ešte jedna vec mi leží na srdci – neumožnil by som, aby sa náklady na reklamu a propagáciu považovali za oprávnené náklady na dosiahnutie a udržanie príjmu, prípadne by som na tieto služby výrazne zvýšil DPH.
Súhlasím a dodávam, že obmedzenie reklamy by znamenalo aj značné obmedzenie zdrojov na mediálne manipulácie a propagandu! Dodávam, že je logické, aby štát v zastúpení svojich občanov, predával aj licencie na komerčnú reklamu, vzhľadom k tomu, že prenajíma časový priestor, ktorý je súčasťou života (času života) občanov. Komerčné vysielanie ho vlastne (v rozpore so základným princípom trhu – hodnota za peniaze) bezplatne využíva na svoje marketingové ciele!.
Pán inžinier,
ja som sa snažil v schéme ukázať celý komplex vzťahov, finančných tokov v ekonomiky. Keď si pozriete obdĺžnik vláda uvidíte 4 druhy daňových príjmov. To je agregovane zobrazené aj šípkami. Ale reálne máme veľa druhov spotrebných daní, spomenul som iba víno. Ja som uviedol iba 4 agregáty druhov daní, aby to čitateľ videl zreteľne a jasne. Tých šípiek je v reálnej ekonomike viac. A práve aj príjmy z EÚ treba riešiť prehľadne. Občan iba v médiách počuje, či číta, že EÚ nám dala toľko a toľko. Aj ten tok by sme mali vidieť ako sa použil, mali by sme mať teda schému, ktorá by to zviditeľnila. Riešenie dane z príjmu fyzických osôb by si zaslúžili veľkú pozornosť, lebo je spojené s príspevkami na sociálne poistenie a zdravotné poistenie, čo je spojené s penziami a iste poznáte veľké problémy nášho penzijného systému – dvaja manželia mali skoro rovnaké príjmy, ale išli do penzie v inom roku a penziu má jeden iba cca polovičnú ako druhý.
Ďakujem
jhusár
Pán inžinier,
ja si Tobina mimoriadne vážim. Ale viacero ekonómov rozoberá aj problém Finance
and the macroeconomy: the politics of regulatory reform in Europe. Zabudli na to politici.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor /a milí diskutéri/,
isté je, že my „starší a pokročilí“ chod vecí už nezmeníme i keby sme sa rozkrájali. V redakciách našich /mini/masmédii budú stále len „odborníci“ akých produkuje naše súčasné vysoké školstvo, iných jednoducho nemáme! Rovnako ako nemáme iných hercov, iba „prisavky“ na štátny rozpočet – inak sa neuživia. Takže, ako ďalej Slovenskóóó ? Treba začať „od Adama“, teda, obrazne vyjadrené, od malej násobilky. Pretože ani tú už mnohí titulmi ovenčení „súdruhovia“ bez pomoci kalkulačky neovládajú. Ako môžu potom porozumieť Vašej schéme? Tobôž aby vedeli vyriešiť rovnicu čo len o jednej neznámej! Napriek tomu, to nie je ich hendikep ale zrejme prednosť, pretože práve oni sú oslovovaní našimi televíziami a redakciami časopisov, aby divákov /čitateľov/ oboznámili so svojimi „odbornými“ stanoviskami a názormi na všetko. A tam, kde ide o úplnú debilitu sa povie, či napíše „podľa mnohých odborníkov“.
Ozdravenie spoločnosti vo všetkých sférach je podmienené ozdravením pomerov v školstve. A to je veru „beh na dlhé trate“. Pľundrovali sme ho a pľundrujeme už viac ako tridsať rokov. A náprava? V nedohľadne. Ešte stále nie je rozhodnuté ani len o povinnej maturitnej skúške z matematiky! Takže tak, milí priatelia.
Pán inžinier,
Môžem iba potvrdiť, že ako je dôležitý učiteľ. Na VHŠ v Nitre (dnešná OA) sme mali výborných učiteľov z účtovníctva matematiky a fyziky. Na VŠE to boli opäť významní učitelia, . Predovšetkým musím spomenúť Prof. Partyka z účtovníctva a veľkého slovenského matematika Prof. A. Kotziga, ktorý bol aj rektorom. Najkomplexnejším jeho dielom ako matematika , ktorý dokáže pracovať v ekonómii, je publikácia vydaná vo vydavateľstve SAV : Matematický náčrt dynamického modelu socialistického komplexu, Bratislava 1963. Na počesť jeho šesťdesiatych narodenín bola vydaná publikácia Theory and Practice of Combinarotics, do ktorej prispeli hlavní svetoví experti. Prof. Kotzig publikoval mnohé inšpirujúce problémy. Jedným z nich je doteraz neriešená Ringelova-kotzigova hypotéza. Zomrel 20.apríla 1991 v Montreale. V roku 1999 mu v rodnej obci Kočovce odhalili pamätnú tabuľu. Po návrate z mojich štúdií som mu ukázal dielo z ekonometrie. Bol dekanom na Prírodovedeckej fakulte na UK. Zriadil špecializáciu ekonometria, na ktorej som aj prednášal ekonometriu aj viedol cvičenia.
Ďakujem
jhusár
Stotožňujem sa s Vašim názorom pán profesor a zároveň musím nesúhlasiť s názorom pána Zajac – Vanku, Dnes je už neskoro, bohužiaľ neskoro (spievajme si s Elánom…) – nikdy nie je neskoro – len treba vedieť a hlavne chcieť. Z celého obsahu je zrejmé a jasné – je najvyšší čas na zmenu – rekonštrukciu daňového systému na základe a podkladoch ekonomického modelu ako nástroja vedeckého uvažovania.
Pán inžinier,
ozaj by ste ma bol mimoriadne potešili, ak by ste spomenuli závažné problémy daňového systému. Veď je potrebné vyriešiť aj problém daní, sociálneho poistenia a zdravotného poistenia. Hovorí o tom aj pojem príspevky na sociálne poistenie. Ale potom je to aj problém, povedal by som, lokálneho zdaňovania, teda problém obcí. A čo nezamestnaní a bezdomovci. Voľakedy existovala inštitúcia domovská obec . Teda vidíte, problém sa ozaj komplikuje, ako ste naznačili aj Vy.
Ďakujem
jhusár
Vysoko odborný, ale aj vysoko potrebný je Váš pohľad, pán profesor Husár. Až ma mrzí, že sme sa v rokoch 2019 – 2021 nepresadili ako národohospodári u nijakého politického subjektu, ktorý na Slovensku „mieša karty“ ( boli sme málo „sorošovskí“?!) a kotlebovci to žiaľ vôbec nemysleli vážne s nami. Dnes je už neskoro, bohužiaľ neskoro (spievajme si s Elánom…)
Máte pravdu, že dnes už že „Tlmače neplatia mzdy, úroky, dividendy, či nevytvárajú odpisy. Ale hlavne nebudú platiť dane.“ Mali osemtisíc (!) zamestnancov, dnes už ak ich aj zaradíme do schémy, bude tam NULA. Rovnako ako v prípade od januára 2024 zbankrotovaného TRENS a.s., ktorý vyrábal s dvesto zamestnancami presné kovoobrábacie centrá…
Zo schémy je jasne vidieť to „hlavné smerovanie finančných tokov“ a mrzí ma, že masmédiá tárajú blbosti o „balíčku“ a nerozumejú tokom financií (že napr. 19 % daň nevadí, ale 23% je už smrteľných -aspoň tak kričí parlamentná opozícia…)
Pri dani z bezhotovostných transakcií nie je v SR splnená podmienka SPLNITEĽNOSTI výberu dane: systém je tak otvorený, že transakcie sa budú odohrávať mimo územia a bánk Slovenska. Museli by sme mať kontrolovaný uzavretý systém bankovníctva tak ako to bolo za monopolu v ČSSR!
No a to posledné, čo by vôbec zabránilo tomu vajataniu: Odvaha vlády či aj Národnej rady SR stopnúť výdavky Ministerstvu obrany na zbrojenie (E.Chmelár to zrátal, že je to ozaj takmer 2,5 miliardy Eur pre rok 2025). A prakticky by bolo PO PROBLÉME!
Peter,
vyzdvihol si podstatu nášho daňového systému, teda jeho problémov. Pre mňa je záhadou, že od roku 1998 sme nedokázali skonštruovať daňový systém pre 21. storočie. Ale sme nedokázali vyriešiť dva problémy:
1( daňové raje, nielen my, ale EÚ,
2) ako je to s platením daní 4 automobiliek, ktoré máme na Slovensku a to podnikov, ktoré využívajú celoplanetárny priestor (Volswagen je v USA, je v Rumunsku atď.) a jeho zdroje, prácu pôdu kapitál ale zhodnotenie kapitálu podriaďujú iba kritériu ich zisku, nezohľadňujú čo sme my tým stratili – kvalitnú pôdu.
Rovnako ma trápi, čo si naznačil, spravodlivosť, efektívnosť, rovnosť a incidencia daní. A tá rovnosť má aspekt horizontálny a vertikálny. To sú náročné problémy. Naši ekonómovia počítajú index a to podiel daní na HDP. Nuž nie je to bohviečo. HDP nehovorí o ničom, iba jeho rozklad už niečo naznačuje. Ale v porovnané s ekonometrickým modelom je to vlastne nič. Do vládnych výdavkov vidíme iba cez rozpočet, ale odborník by mal vidieť príčiny a dôvody. Znalosť príčin a dôsledkov je skutočná ekonomická veda.
Ďakuem
jaro