Aj taká je forma globalizácie

Začnem citátom od I. Davida, europoslanca: 

 

„EU schválila dohodu o volném obchodu s Mercosurem. Itálie po ústupcích zemědělské lobby souhlasila. Nová zóna volného obchodu, která zahrnuje přes 700 milionů lidí, má posílit obchod a průmysl, ale nadále čelí odporu zemědělců a ochránců životního prostředí. Navzdory masivním protestům zemědělců a deklarovanému odporu jednotlivých členských států schválila kvalifikovaná většina členských států EU 9. ledna 2026 dohodu o volném obchodu Mercosuru, čímž se připravila cesta k jejímu podpisu.

 

Mercosur, bol pôvodne spoločný trh juhu, bol regionálnou obchodnou dohodou (pásmo voľného obchodu) medzi juhoamerickými krajinami. Z citátu vyplýva, že sa rozšíril aj na EÚ.

Teda ide o globalizáciu.

 

Takúto definíciu nájde čitateľ na internete:

 

 Globalizácia je proces rastúceho prepojenia a vzájomnej závislosti národov, spoločností a ekonomík po celom svete, zahŕňajúci obchod, kapitál, ľudí, informácie a technológie, čím sa svet stáva „globálnou dedinou“ s otvorenými hranicami a prepojenými trhmi. Tento proces zrýchlil v posledných desaťročiach a prináša príležitosti (nižšie ceny, väčší výber), ale aj výzvy (strata pracovných miest, tlak na mzdy)“.

 

Definíciu si treba dobre prečítať.

 

Čo sa dnes odohráva vo svete, sú prevratné zmeny. Problém s Mercosurom treba hodnotiť odbornejšie a širšie a to práve vychádzajúc z hlbšieho objasnenie pojmu globalizácie.

Globalizácia ozaj preniká „všetkými pórmi“ do života národov, alebo inak, stáva sa každodennou realitou, či až samozrejmosťou a politici si neuvedomujú jej extrémne protirečivé prejavy a hlavne dôsledky.

A práve to plodí na jednej strane svojich zbožňovateľov a propagátorov, a na druhej strane svojich odporcov a kritikov, o čom som už v Reminiscenciách písal. Nemôžeme sa uspokojiť povrchným, zúženým či nejako skresleným obsahom. Už sú o globalizácii odborné knihy, kde by čitateľ zistil vedecky poctivý dostatočne hlboký a komplexný  prístup k objasnenie  príčinných súvislostí, určujúcich prvkov obsahu a foriem prejavu procesu globalizácie.

 

Dnes je naozaj potreba (Trumpova politika) objektívneho poznania lebo ako denne vidíme prevratné a zároveň rozporuplné  globalizačné premeny, ktoré sa lavínovite šíria  celou našou planétou, je zo dňa na deň akútnejšia Globalizačné trendy v sebe skrývajú, v duchu definície, na jednej strane obrovský produktívny potenciál odkrývajúci priam netušené možnosti ľudsky dôstojného rozvoja civilizácie, no na druhej strane prinášajú  nebývalé hrozby a riziká ohrozujúce samotnú jej existenciu.

Miera tej  rozpornosti  v globalizačných trendoch sa nebezpečne vyostrila, dosahuje  už kritickú úroveň a stáva sa doslova civilizačným rázcestím, na ktorom sa musí ľudstvo, vodcovia rozhodnúť, ktorým smerom sa vydáme.

 

Z povedaného mi vyplývajú závažné tvrdenia, závery, ktoré svedčia o tom že globalizácia vstúpila do kritického štádia.

 

Najkoncentrovanejšie sa to prejavuje v tom, že napriek ohromnej expanzii výdobytkov technologickej revolúcie v podobe umelej inteligencie, ktorá odkrýva  nebývalé možnosti zväčšovania produkčnej sily spoločnosti sa vytvárajú reálne predpoklady oslobodzovania človeka od diktátu obmedzenosti zdrojov, prebieha v čoraz vyhranenejšej podobe a čoraz  bezprostrednejšie v celoplanetárnych súvislostiach proces „odludštenia“ ekonomiky a jej rastúceho odcudzenia tak vo vzťahu k človeku ako aj k prírode.

 

Tento všeobecný rozpor má konkrétnejšie podoby v rade ďalších rozporov.

 

Na prvom mieste musím uviesť rozpor obsiahnutý v globálnom zhodnocovaní kapitálu čo robí aj Merkosur.  Globálne ekonomika, či podnik na jednej strane vo svojom strategickom plánovaní a reálnom fungovaní nekompromisne kalkuluje a využíva doslova celoplanetárny priestor, jeho podmienky a faktory, no na druhej strane  zhodnocovanie svojho kapitálu dôsledne podriaďuje  len svojim partikulárnym ziskovým kritériám a egoistickým záujmom bez ohľadu na širšie ekonomické, sociálne a ekologickésledky v lokálnom,  regionálnom a celoplanetárnom operačnom priestore jej pôsobenia.

To vedie k bezohľadnému odľudšteniu:

  • využívania predovšetkým ľudských zdrojov
  • k deštrukcii  sociálnej sféry (nebudú peniaze na penzie)
  • ku koristníckemu  využívaniu prírodných zdrojov
  • k devastácii životného prostredia
  • k deformáciám charakteru a smerovania technologických inovácií, teda AI, ktoré sa spredmetňujú aj do fixného kapitálu.

 

Čoraz sofistikovanejšie  rozpracovávaná, no svojou podstatou úzko zisková, krátkozraká a sploštená  racionalita globálnej ekonomiky (podniku) sa dostáva do čoraz hlbšieho rozporu s fundamentálnou civilizačnou  racionalitou našej planéty.

 

Nebolo dôsledkom globalizácie aj zničenie a sprivatizovanic našich podnikov? Tlmáč, ktoré vyrobili najväčší elektromotor na svete?

 

Charakter súčasnej globalizácie, plnej rozporov,  vypovedá vlastne aj o tom, myslím si, že paradigma dnešnej spoločnosti sa prežila a ak sa globalizácia nemá obrátiť proti samotnej civilizácii, vyžaduje novú. Denne vidíme, že sa nerešpektuje sa teória zahraničného obchodu, ba širšie, nerešpektuje sa paradigma ekonómie. Príde nová. Menia sa princípy, hodnoty a normy, teda etika.

 

Pripravená je na to EÚ, ktorá ide podpísať dohodu s Mercosurom?

 

Záver

Teda aspoň v jadre uvediem, že z hľadiska globalizácie by sme si mali uvedomiť kľúčové obdobia a udalosti

V rokoch 1870 – 1914 bola, povedal by som prvá vlna globalizácie. Totiž technický pokrok v doprave (lode, železnice) a obchodné dohody znížili bariéry obchodu. Slováci na lodiach odchádzali za prácou do Ameriky. Veľká vysťahovalecká vlna. Globálne využitie pracovnej sily. Ba aj velikán Tesla odišiel do Ameriky.

Významné sú 60. roky 20. storočia. V tom čase  americké firmy expandujú do Európy, začína sa medzikultúrna výmena, vzniká moderná globalizácia v obchode.

Ale ozaj nemôžeme zanedbať 80. roky 20. storočia. Pripomenie politiku Reagan-Thatcherová (deregulácia) ale aj rozvoj japonskej ekonomiky zintenzívňujú ekonomickú globalizáciu a konkurenciu.

Ozaj si musíme uvedomiť vážnosť 90. rokov a začiatok 21. storočia. Čo sa udialo – nástup internetu a digitalizácie urýchľuje informačnú a finančnú globalizáciu na čele s Rothchildovcami. V tomto storočí nastal rozvoj umelej inteligencie najmä v Číne.

 

Prof. J. Husár

Bratislava 16/1/2026

 

5 1 hlasovanie
Article Rating
Odoberať
Upozorniť na
guest

Táto stránka používa Akismet na obmedzenie spamu. Zistite, ako sa spracovávajú údaje o vašich komentároch.

23 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasovalo
Vnorené spätné väzby
Zobraziť všetky komentáre
Fero
Fero
19. januára 2026 8:54

Vážení páni, mám obavu, že skôr, ako sa nám podarí konečne pochopiť skutočný alarmujúci stav „Bruselu“ po všetkých stránkach pôsobenia únie, budeme už (ak sa to vôbec podarí) skutočne vzlietať z popola, pretože náš „Fénix“ bude mať aj „obhorené krídla“ …

Fero
Fero
19. januára 2026 9:51
Odpovedať  Jaoslav Husár

:o)))))

Jozef Hlušek
Jozef Hlušek
18. januára 2026 17:15

 Vážený a milý Jaroslav, veľmi pekný a užitočný článok. Mnohí ľudia, najmä mladí, veľmi nekritický veria v globalizáciu. Pripomína mi to časy, keď mnohí mladí takto verili v komunizmus. Nezamýšľajú sa nad jej už dnes „hmatateľnými“ výsledkami, čo je pre budúcnosť ľudstva veľmi nebezpečné. Myslím si, že proces globalizácie sa začal uskutočňovať v nadväznosti na „straty“ koloniálnych mocností, ktoré im prinášala dekolonizáca. Tá bola nevyhnutným dôsledkom 2. sv. vojny a vzniku tzv. „tábora socializmu“. To bolo jej zmyslom a účelom, ktorý sa od 60. rokov nezmenil, iba nadobúda sofistikovanejšie formy / boj za demokraciu, „zelenú planétu“, atď./ Prirodzene, zmysel globalizácie by bolo možné presmerovať a začať ju riadiť tak, aby slúžila celému ľudstvu. Ale to je rovnaká chiméra, ako uveriť, že možno dosiahnuť aby všetci ľudia boli dobrí a múdri. Preto si myslím, že výrok J.Stiglitza, žeNaša jediná nádej po vyvrcholení globalizácie spočíva v tom, že úpadok globalizácie dokážeme zvládnuť lepšie, než ako sme riadili jej vzostup“, ktorý tu vo svojom príspevku uvádza P. Zajac-Vanka, je na výsosť pravdivý. 

Anton Julény sen
Anton Julény sen
18. januára 2026 14:22

Vážený pán profesor,aktuálna téma, ktorá v týchto dňoch zaujala nie len politikov ale aj občanov. Problém s Mercosurom je téma, ktorú s napätím sledovali poľnohospodári aj predstavitelia priemyslu.. Čas dozrel a dohoda EÚ–Mercosur sa podpísala. Má pomôcť predovšetkým európskemu priemyslu znížením ciel a lepším prístupom na trh. V tomto smere ide o racionálny krok. Problém však vzniká tam, kde sa obchodná politika dostáva do konfliktu s vnútornými cieľmi Únie – najmä v oblasti poľnohospodárstva. Green Deal a súvisiace politiky tlačia na znižovanie poľnohospodárskej produkcie v EÚ, predovšetkým v živočíšnej výrobe. Dohoda otvára priestor pre dovoz potravín , ktoré nepodliehajú rovnakým environmentálnym a sociálnym pravidlám. V praxi to znamená, že EÚ oslabuje vlastných farmárov, zatiaľ čo spotreba sa nahrádza dovozom. Z pohľadu klímy ide o ilúziu riešenia. Emisie sa neznižujú, iba sa presúvajú mimo územia EÚ. Z pohľadu ekonomiky ide o oslabovanie vidieka a potravinovej sebestačnosti.
Euópska únia je ekonomicky postavená na vývoze priemyselného tovaru má dohoda s krajinami Mercosuru strategický význam. Južná Amerika predstavuje veľký a perspektívny trh, no zároveň región, kde má už dlhodobo silné postavenie Čína. Čínska prítomnosť nie je založená len na cene výrobkov. Peking ponúka komplexný balík: dodávku techniky, zabezpečený servis, rýchle rozhodovanie a výhodné štátne úvery. Pre mnohé krajiny regiónu je tento model atraktívnejší než zdĺhavé európske procesy. Európska únia síce disponuje technologicky vyspelejšími výrobkami a rozsiahlymi investíciami, no často prehráva práve v oblasti financovania a flexibility. Konkurencia s Čínou sa tak stáva nielen obchodnou, ale aj geopolitickou otázkou.Do akej mieryobstojí v konkurencii EÚ ukáže čas.

Bohumil Andraščík
Bohumil Andraščík
18. januára 2026 13:09

Žil a pracoval som v Argentíne šesť a pol roka! Bol som tam aj s rodinou.
Domáci pre svoju spotrebu mali dobré mäso! Ale čo šlo na vývoz, tak tieto kravy sa chvali na Lúkach, kde sa abnormálne používali zakázan´/ u nás a v EU / hnojivá, preto, aby lúky rýchlejšie rástli, aby kravy lepšie a rýchlejšie priberali na váhe! No mali by sa k protestu proti MERCOSURU pridať všetky krajiny, aby sa ten výmysel tej Bláznivej Lajnovej a spol zastavil!
Odborníci odhadujú, že až by dovozi boli obrovské do EÚ, tak by vraj mohlo prísť o prácu až milión poľnohospodárov. Nie som odborník, ale som si myslel, že po voľbách, naša vláda na čele s premiérom Ficom, začne lepšie podporovať poľnohospodárstvo, aby sme sa pomaly ale iste dostávali k takej produkcii poľnohospodárstva, ako sme mali pred 1989, kedy sme boli sebestačný v pestovaní plodín a mäsa! Ale čo môžeme čakať od LAJNA???

Dušan
Dušan
18. januára 2026 9:20

Pán profesor, je to sústavne rast rozdielov podmienok pre poľnohospodárov.
My sme najprv dostali nerovnakú podporu poľnohospodárstva čo pretrváva do súčasnosti a k tomu prišli producenti, ktorí nemusia dodržiavať žiadne predpisy EU a výrobné normy ako aj predpisy pre produkciu potravín.
V takýchto podmienkach je perspektíva nášho poľnohospodárstva a potravinárstva úbohá, najmä v súvislosti s energetickými problémami. Budúcnosť nie je ružová…žiaľ a rozhodnutia EU nie sú dobré pre celú Úniu, ale na to si asi musíme zvyknúť.

Michal Dieneš
Michal Dieneš
17. januára 2026 16:50

Pán profesor, milý Jarko,
téma super aktuálna. Začnem troška „zďaleka“, z metodologického hľadiska; či teoreticko-metodologického. Súčasťou prednášok v rámci ML bola aj kapitola o antikomunizme. Ako rozpoznať nejakú ideu, teóriu, čin a pod., že je antikomunistická? Veď tváriť sa môže rôzne, aj s dobre ukrytými frázami. Viď perestrojka. Ja som vtedy navrhol, a v skriptách to aj vyšlo, že treba dať do vzťahu danú myšlienku (čin, tézu a pod.) s teóriou historickej úlohy robotníckej triedy (podľa Lenina toto je hlavné v Marxovom učení). A výsledok sa ukáže. Vo vtedajšom Novom slove mi aj vyšiel článok Utopický socializmus a prestavba (alebo tak nejak), kde som poukazoval na chyby perestrojky v tejto, teoretickej oblasti. Keď už spomínam, než prejdem k finále, článok odo mňa preberal Marián Leško, ktorý bol v tom čase vedúcim sekretariátu redakcie; alebo tak nejak sa to volalo. S jeho poznámkou, či nám to prejde. Prešlo, a on potom prebehol; ale to je jeho príbeh. Takže teraz k pojmu globalizácia. Aj ona má dve protichodné stránky. Aj také samovražedné, ako píše Peter Zajac-Vanka; ale aj objektívne prínosné, nevyhnutné. O čom píšeš aj Ty. Ako to rozoznať? Použiť rovnakú metodiku z vyššie uvedenej metodológie: dať do vzťahu – už dnes nestačí len triedne hodnoty – ale všeľudské hodnoty; s tým, čo sa nám núka, čo je na druhej strane rovnice. Nie vždy je to jednoduché, lebo aj atraktívna žena, dobre zabalená, však, ešte nemusí byť dobrou gazdinou; aby som to odľahčil. Ešte by som k tomu pridal aj myšlienku od Hegla, a vôbec nie náhodou: Všetko čo je rozumné, je aj nutné. A nutné je to dovtedy, pokiaľ je to rozumné.
Ospravedlňujem sa za dlhší komentár. Píšem Ti preto tak dlhý list, lebo mám málo času (iný klasik).
S úctou a pozdravom, Michal

Peter Zajac-Vanka
Člen
17. januára 2026 13:49

Opäť ste „na pulze dňa“, pán profesor.  O tom že globalizácia vstúpila do kritického štádia, to citujem z Vášho príspevku tu, sa nedá pochybovať. Polemizovať sa ale dá s tvrdením, že zmluva MERCOSUR – EÚ je globalizácia. Tvrdím, že nie je. Je to ekonomická samovražda Európy. Ako keby nestačilo, že kontaminovaná pšenica z Ukrajiny (všimnite si, že netvrdím, že ukrajinská pšenica, lebo ju „robia“ globálne spoločnosti na UA), už dobrých 36 mesiacov je spotrebovávaná v obchodných reťazcov ako chrumkavé pečivo… lebo ak Mercosur, ako potom označiť tzv.Liebigovu omáčku z rokov okolo 1.svetovej vojny, ktorou vyživovali hladné krky európskeho obyvateľstva? Tá sa vozula loďami z Latinskej Ameriky, lebo živé kravy vtedy hynuli v lodiach a hovňdzinu Európa nemala… takže „globalizácia“ dávno predtým než ju tak označili? A Liebig sa tým stal miliardárom….
Radšej budem končiť citáciami odinakadiaľ:
„Naša jediná nádej po vyvrcholení globalizácie spočíva v tom, že úpadok globalizácie dokážeme zvládnuť lepšie, než ako sme riadili jej vzostup“.profesor Joseph Stiglitz, americký mysliteľ povedal v roku 2025
Nový hospodársky poriadok potrebuje morálny kompasEšte prv, ako prezident Donald Trump zaútočil na globálnu ekonomiku, čelila nielen štrukturálnej kríze, ale aj kolapsu hodnôt, ktoré kedysi ospravedlňovali a usmerňovali medzinárodnú spoluprácu.
Adriana Abdenurová, bývalá poradkyňa brazílskeho prezidenta Lulu da Silva26.06.2025 12:00

Stefan
Stefan
17. januára 2026 11:16

p. Husar. Dobra tema. Pozname aj vinnika. DOTACIE aj DPHacky. Globalizacia sa vncovala vzdy. Dediny: gazdove medzi sebov,Panstva: Grofi /kurie/medzi sebov aj cezhranicne pasovanie. Sutaz či BARTEL z predaja medzi susedmi ked sa vela urodilo. Bola to prirodzena sutat ci vzajomna vypomoc. Silnejsi mali vzdy navrch. Kulaci vecsich rodin.
Prirodzena sutazivost v hospodareni. Dokedy neprisli DOTACIE nekala podpora vyroby produkcie. NAJVETSIE ZLO AKE MOZE BYT. Kvalitu nahradza mnozstvo. Kvalita trpi nizko vykupnov cenov prvo vyrobcov a spracovatelov. Tam je potreba ludsku silu. A tu zacneme dusit ODVODMI. Mali poctivi krachuju. Dotovany spekulanti profituju a obsadzuju trhy.
Vznikaju korporacne klany,ktorym ziadny stat maly nemoze konkurovat. Vola sa to MAFIANSKE praktyky klanov zväčša v Zidovskych rukach a ich bank.A ÚŽERA je na svete. Aj politicke strany,ktore si kupuju MOC. Lebo ti rozhodnu. Komu ano komu nie a kolko.
Kulakov sme ustajnili v NR SR spolocnej mastali. Uz negazduju iba bezpracne nezavysle od pocasia iba POCTUJU a prerozdeluju.
Jedinym riesenim bolo CHP kde sa produkcia vopred planovala na pocet potrieb obyvatelstva. K tomu bo VTR a prislusne skolstvo od traktoristu,agronoma až po ekonoma. Preto socializmus mal HLAVU aj petu a vysledky od vyroby po spracovanie.
Ak k tomu pridame jedinu obchodovatelnu menu DOLAR dielo je dokonane na CELOSVETOVE zotrocenie narodov. Digitalizacna mena nahradza OKOVY.

Marián Moravčík
Marián Moravčík
17. januára 2026 8:32

V tej dohode je veľa odborných problémov, do ktorých vidia odborníci z poľnohospodárstva oveľa lepšie, ako ja.
No z princípu – v podpísaní tej dohody je vidieť veľkú dávku farizejstva a preto je to určite falošná hra. To farizejstvo cítiť z nesúladu medzi v Európe vehementne presadzovanou politikou zelených energií a „uhlíkovej neutrality“ a na druhej strane masovým dovozom potravín z Latinskej Ameriky, ktorý si určite vyžiada spálenie viac fosílnych palív na prepravu, než by spálili traktory a kombajny doma. A k tomu ešte ďalší silný impulz na premenu prírodných ekosystémov v Amerike na plantáže.

Oujezdský
Oujezdský
16. januára 2026 20:18

Pane profesore,
díval jsem se, že smlouvu nepodepsalo Polsko, Maďarsko, Irsko, Rakousko a Francie, zdržela se Belgie. Tzn. že se smlouvou tedy souhlasí Slovensko a Česko.
Přece hlavní výhradou by měly být nerovné podmínky – neměla být tedy nějaká přísnější pravidla? Neměli hlasovat naši zástupci proti? – Myslím Česko a Slovensko. Ale stejně by to asi bylo málo.
Zdravím

René Pavlík
René Pavlík
17. januára 2026 17:27
Odpovedať  Jaoslav Husár

Je záslužnné poznať teórie, princípy a zákonitosti. Všetko končí na globálnej chamtivosti, bezcharakternosti a spoločenskej bezohľadnosti.Víťazí hrubá sila ktorú porazí ničiaca technológia. V minulosti platilo, že zmluvy plnia iba slabší, teraz platí, že žiadna zmluva neplatí a to je ďalší prejav globalizácie.