Začnem citátom od I. Davida, europoslanca:
„EU schválila dohodu o volném obchodu s Mercosurem. Itálie po ústupcích zemědělské lobby souhlasila. Nová zóna volného obchodu, která zahrnuje přes 700 milionů lidí, má posílit obchod a průmysl, ale nadále čelí odporu zemědělců a ochránců životního prostředí. Navzdory masivním protestům zemědělců a deklarovanému odporu jednotlivých členských států schválila kvalifikovaná většina členských států EU 9. ledna 2026 dohodu o volném obchodu Mercosuru, čímž se připravila cesta k jejímu podpisu.“
Mercosur, bol pôvodne spoločný trh juhu, bol regionálnou obchodnou dohodou (pásmo voľného obchodu) medzi juhoamerickými krajinami. Z citátu vyplýva, že sa rozšíril aj na EÚ.
Teda ide o globalizáciu.
Takúto definíciu nájde čitateľ na internete:
„Globalizácia je proces rastúceho prepojenia a vzájomnej závislosti národov, spoločností a ekonomík po celom svete, zahŕňajúci obchod, kapitál, ľudí, informácie a technológie, čím sa svet stáva „globálnou dedinou“ s otvorenými hranicami a prepojenými trhmi. Tento proces zrýchlil v posledných desaťročiach a prináša príležitosti (nižšie ceny, väčší výber), ale aj výzvy (strata pracovných miest, tlak na mzdy)“.
Definíciu si treba dobre prečítať.
Čo sa dnes odohráva vo svete, sú prevratné zmeny. Problém s Mercosurom treba hodnotiť odbornejšie a širšie a to práve vychádzajúc z hlbšieho objasnenie pojmu globalizácie.
Globalizácia ozaj preniká „všetkými pórmi“ do života národov, alebo inak, stáva sa každodennou realitou, či až samozrejmosťou a politici si neuvedomujú jej extrémne protirečivé prejavy a hlavne dôsledky.
A práve to plodí na jednej strane svojich zbožňovateľov a propagátorov, a na druhej strane svojich odporcov a kritikov, o čom som už v Reminiscenciách písal. Nemôžeme sa uspokojiť povrchným, zúženým či nejako skresleným obsahom. Už sú o globalizácii odborné knihy, kde by čitateľ zistil vedecky poctivý dostatočne hlboký a komplexný prístup k objasnenie príčinných súvislostí, určujúcich prvkov obsahu a foriem prejavu procesu globalizácie.
Dnes je naozaj potreba (Trumpova politika) objektívneho poznania lebo ako denne vidíme prevratné a zároveň rozporuplné globalizačné premeny, ktoré sa lavínovite šíria celou našou planétou, je zo dňa na deň akútnejšia Globalizačné trendy v sebe skrývajú, v duchu definície, na jednej strane obrovský produktívny potenciál odkrývajúci priam netušené možnosti ľudsky dôstojného rozvoja civilizácie, no na druhej strane prinášajú nebývalé hrozby a riziká ohrozujúce samotnú jej existenciu.
Miera tej rozpornosti v globalizačných trendoch sa nebezpečne vyostrila, dosahuje už kritickú úroveň a stáva sa doslova civilizačným rázcestím, na ktorom sa musí ľudstvo, vodcovia rozhodnúť, ktorým smerom sa vydáme.
Z povedaného mi vyplývajú závažné tvrdenia, závery, ktoré svedčia o tom že globalizácia vstúpila do kritického štádia.
Najkoncentrovanejšie sa to prejavuje v tom, že napriek ohromnej expanzii výdobytkov technologickej revolúcie v podobe umelej inteligencie, ktorá odkrýva nebývalé možnosti zväčšovania produkčnej sily spoločnosti sa vytvárajú reálne predpoklady oslobodzovania človeka od diktátu obmedzenosti zdrojov, prebieha v čoraz vyhranenejšej podobe a čoraz bezprostrednejšie v celoplanetárnych súvislostiach proces „odludštenia“ ekonomiky a jej rastúceho odcudzenia tak vo vzťahu k človeku ako aj k prírode.
Tento všeobecný rozpor má konkrétnejšie podoby v rade ďalších rozporov.
Na prvom mieste musím uviesť rozpor obsiahnutý v globálnom zhodnocovaní kapitálu čo robí aj Merkosur. Globálne ekonomika, či podnik na jednej strane vo svojom strategickom plánovaní a reálnom fungovaní nekompromisne kalkuluje a využíva doslova celoplanetárny priestor, jeho podmienky a faktory, no na druhej strane zhodnocovanie svojho kapitálu dôsledne podriaďuje len svojim partikulárnym ziskovým kritériám a egoistickým záujmom bez ohľadu na širšie ekonomické, sociálne a ekologické dôsledky v lokálnom, regionálnom a celoplanetárnom operačnom priestore jej pôsobenia.
To vedie k bezohľadnému odľudšteniu:
- využívania predovšetkým ľudských zdrojov
- k deštrukcii sociálnej sféry (nebudú peniaze na penzie)
- ku koristníckemu využívaniu prírodných zdrojov
- k devastácii životného prostredia
- k deformáciám charakteru a smerovania technologických inovácií, teda AI, ktoré sa spredmetňujú aj do fixného kapitálu.
Čoraz sofistikovanejšie rozpracovávaná, no svojou podstatou úzko zisková, krátkozraká a sploštená racionalita globálnej ekonomiky (podniku) sa dostáva do čoraz hlbšieho rozporu s fundamentálnou civilizačnou racionalitou našej planéty.
Nebolo dôsledkom globalizácie aj zničenie a sprivatizovanic našich podnikov? Tlmáč, ktoré vyrobili najväčší elektromotor na svete?
Charakter súčasnej globalizácie, plnej rozporov, vypovedá vlastne aj o tom, myslím si, že paradigma dnešnej spoločnosti sa prežila a ak sa globalizácia nemá obrátiť proti samotnej civilizácii, vyžaduje novú. Denne vidíme, že sa nerešpektuje sa teória zahraničného obchodu, ba širšie, nerešpektuje sa paradigma ekonómie. Príde nová. Menia sa princípy, hodnoty a normy, teda etika.
Pripravená je na to EÚ, ktorá ide podpísať dohodu s Mercosurom?
Záver
Teda aspoň v jadre uvediem, že z hľadiska globalizácie by sme si mali uvedomiť kľúčové obdobia a udalosti.
V rokoch 1870 – 1914 bola, povedal by som prvá vlna globalizácie. Totiž technický pokrok v doprave (lode, železnice) a obchodné dohody znížili bariéry obchodu. Slováci na lodiach odchádzali za prácou do Ameriky. Veľká vysťahovalecká vlna. Globálne využitie pracovnej sily. Ba aj velikán Tesla odišiel do Ameriky.
Významné sú 60. roky 20. storočia. V tom čase americké firmy expandujú do Európy, začína sa medzikultúrna výmena, vzniká moderná globalizácia v obchode.
Ale ozaj nemôžeme zanedbať 80. roky 20. storočia. Pripomenie politiku Reagan-Thatcherová (deregulácia) ale aj rozvoj japonskej ekonomiky zintenzívňujú ekonomickú globalizáciu a konkurenciu.
Ozaj si musíme uvedomiť vážnosť 90. rokov a začiatok 21. storočia. Čo sa udialo – nástup internetu a digitalizácie urýchľuje informačnú a finančnú globalizáciu na čele s Rothchildovcami. V tomto storočí nastal rozvoj umelej inteligencie najmä v Číne.
Prof. J. Husár
Bratislava 16/1/2026
Vážení páni, mám obavu, že skôr, ako sa nám podarí konečne pochopiť skutočný alarmujúci stav „Bruselu“ po všetkých stránkach pôsobenia únie, budeme už (ak sa to vôbec podarí) skutočne vzlietať z popola, pretože náš „Fénix“ bude mať aj „obhorené krídla“ …
Vážený pán Fero,
Jajže, bože, strach veliký: padli Turci na Poniky; padli, padli o polnoci: Jajže, bože, niet pomoci. Ľudia boží, utekajte, zajať Turkom sa nedajte: a čo mladô — zutekalo, a čo starô — nevládalo. — Skočil Turčín bystrým skokom do jelšiny nad potokom; našiel on tam starú ženu, medzi krovím učupenú. Také on jej robí muky: do železa dal jej ruky; povraz hodil jej na šiju a o koňa pripäl si ju. Vláči Turčín starkú, vláči, po hrobline, po bodliači: starkej krev sa z nôžok leje, a Turčín sa iba smeje. A keď ona už ustáva, kančukou ju pošibáva; a keď ona na zem padá, ostrohami v bok ju báda. — Hučia, hučia Turkov čaty, poháňajú ľud zajatý: tri ráz mesiac už omladol, a oni vždy tiahnu nadol. — Ten turecký svet ďaleký, prešli oni prez tri rieky, zašli oni za tri hory, zastali pri šírom mori. A nad morom mesto leží, týči k nebu tisíc veží: Jaj, bože, len smutno je to: na tých vežiach kríža nieto. —
:o)))))
Vážený a milý Jaroslav, veľmi pekný a užitočný článok. Mnohí ľudia, najmä mladí, veľmi nekritický veria v globalizáciu. Pripomína mi to časy, keď mnohí mladí takto verili v komunizmus. Nezamýšľajú sa nad jej už dnes „hmatateľnými“ výsledkami, čo je pre budúcnosť ľudstva veľmi nebezpečné. Myslím si, že proces globalizácie sa začal uskutočňovať v nadväznosti na „straty“ koloniálnych mocností, ktoré im prinášala dekolonizáca. Tá bola nevyhnutným dôsledkom 2. sv. vojny a vzniku tzv. „tábora socializmu“. To bolo jej zmyslom a účelom, ktorý sa od 60. rokov nezmenil, iba nadobúda sofistikovanejšie formy / boj za demokraciu, „zelenú planétu“, atď./ Prirodzene, zmysel globalizácie by bolo možné presmerovať a začať ju riadiť tak, aby slúžila celému ľudstvu. Ale to je rovnaká chiméra, ako uveriť, že možno dosiahnuť aby všetci ľudia boli dobrí a múdri. Preto si myslím, že výrok J.Stiglitza, že „Naša jediná nádej po vyvrcholení globalizácie spočíva v tom, že úpadok globalizácie dokážeme zvládnuť lepšie, než ako sme riadili jej vzostup“, ktorý tu vo svojom príspevku uvádza P. Zajac-Vanka, je na výsosť pravdivý.
Milý Jozef,
ja som knihu J. Sachsa predpisoval ako povinnú literatúru. J. Stiglitz bol funkcionárom Svetovej banky, viceprezidentom a nechal to. Záhada. Vzhľadom na obsah úvahy Ti však chcem uviesť dielo D. Moyovej Kterak Západ Zbloudil 50 let ekonomického bláznovství – a neúprosná rozhodnutí, která nás čekají. Je pracovníčkou Svetovej banky. Myslím si, že budúcnosť Západu vypadá biedne. Veľké západné ekonomické krajiny premietajú svoju ekonomickú silu a moc v dúfanú vojenskú prevahu. A to sú peniaze.Uvediem Ti z diela Moyovej pár nadpisov kapitol.
Úmyselná politika zániku,
Umieráčik kapitálu,
Zhnité jadro problému,
Bezhotovostné kráľovstvo
Ako sme zahodili kľúče od kráľovstva.
A nemôžem Ti nespomenúť krach banky Lehman and Brothers, či poskytovateľov hypoték Fannie Mae a Freddie Mac. Banka bánk a skrachuje? Teda mali iba zdanlivo stojaté vody pod finančným sektorom.
Kto udržoval pri živote tú chybnú ekonomickú politiku USA:
Ďakujem Ti
jaroslav
Vážený pán profesor,aktuálna téma, ktorá v týchto dňoch zaujala nie len politikov ale aj občanov. Problém s Mercosurom je téma, ktorú s napätím sledovali poľnohospodári aj predstavitelia priemyslu.. Čas dozrel a dohoda EÚ–Mercosur sa podpísala. Má pomôcť predovšetkým európskemu priemyslu znížením ciel a lepším prístupom na trh. V tomto smere ide o racionálny krok. Problém však vzniká tam, kde sa obchodná politika dostáva do konfliktu s vnútornými cieľmi Únie – najmä v oblasti poľnohospodárstva. Green Deal a súvisiace politiky tlačia na znižovanie poľnohospodárskej produkcie v EÚ, predovšetkým v živočíšnej výrobe. Dohoda otvára priestor pre dovoz potravín , ktoré nepodliehajú rovnakým environmentálnym a sociálnym pravidlám. V praxi to znamená, že EÚ oslabuje vlastných farmárov, zatiaľ čo spotreba sa nahrádza dovozom. Z pohľadu klímy ide o ilúziu riešenia. Emisie sa neznižujú, iba sa presúvajú mimo územia EÚ. Z pohľadu ekonomiky ide o oslabovanie vidieka a potravinovej sebestačnosti.
Euópska únia je ekonomicky postavená na vývoze priemyselného tovaru má dohoda s krajinami Mercosuru strategický význam. Južná Amerika predstavuje veľký a perspektívny trh, no zároveň región, kde má už dlhodobo silné postavenie Čína. Čínska prítomnosť nie je založená len na cene výrobkov. Peking ponúka komplexný balík: dodávku techniky, zabezpečený servis, rýchle rozhodovanie a výhodné štátne úvery. Pre mnohé krajiny regiónu je tento model atraktívnejší než zdĺhavé európske procesy. Európska únia síce disponuje technologicky vyspelejšími výrobkami a rozsiahlymi investíciami, no často prehráva práve v oblasti financovania a flexibility. Konkurencia s Čínou sa tak stáva nielen obchodnou, ale aj geopolitickou otázkou.Do akej mieryobstojí v konkurencii EÚ ukáže čas.
Vážený pán inžinier, Tónko,
ozaj Ti ďakujem za hlboký ponor, zvlášť zato, že si celý život venoval poľnohospodárstvu a tak detailne poznáš jeho problémy. Ba si ho riadil a teda iste Ti na ňom záleží.
Dnes má ekonomická veda k dispozícii náročné metódy ekonomickej analýzy a komparácie a tak ekonómovia už mali analyzovať čo všetko bude znamenať Merkosur. Spomeniem iba makroekonomickú analýzu, ekonometriu a diskriminačnú analýzu, teda veda v súčasnosti používa viacrozmerné metódy, ktoré by ozaj zjednoznačnili dôsledky, ktoré by občan mal vedie. Vedia o nich analytici EÚ?
Aj čitateľ potrebuje jednoznačný kľúč k odhaleniu ako funguje ekonomický systém SR, ktorý teraz ovplyvní Merkosur a ako sa správajú subsystémy hospodárstva (domácnosti, vláda, podniky, či zahraničie) iba ten obraz mu dovolí vnímať informácie a ako budú zasiahnuté po vstupe Merkosuru do EÚ. Konkrétne aká bude kvalita mlieka či mäsa?
Ty vieš lepšie ako ja, že máme kvalitné pôdy a pozri aký bol rozvoj automobilového priemyslu, a to na dobrej pôde. A kde je teda štruktúra ekonomiky SR. Však na Slovensku sme rozvíjali celú škálu priemyselných podnikov a závlahové JRD pestovali až 36 plodín, ktorých optimálnu štruktúru bolo treba tiež určiť, pšenicu nemôžeš siať všade.
Môžem ozaj iba súhlasiť, čo i napísal: Konkurencia s Čínou sa tak stáva nielen obchodnou, ale aj geopolitickou otázkou. Do akej miery obstojí v konkurencii EÚ ukáže čas.
Tónko, musíme si uvedomiť aj existenciu BRICSu. To predsa ekonomickí analytici EÚ musia vedieť.
Ďakujem
jarko
Žil a pracoval som v Argentíne šesť a pol roka! Bol som tam aj s rodinou.
Domáci pre svoju spotrebu mali dobré mäso! Ale čo šlo na vývoz, tak tieto kravy sa chvali na Lúkach, kde sa abnormálne používali zakázan´/ u nás a v EU / hnojivá, preto, aby lúky rýchlejšie rástli, aby kravy lepšie a rýchlejšie priberali na váhe! No mali by sa k protestu proti MERCOSURU pridať všetky krajiny, aby sa ten výmysel tej Bláznivej Lajnovej a spol zastavil!
Odborníci odhadujú, že až by dovozi boli obrovské do EÚ, tak by vraj mohlo prísť o prácu až milión poľnohospodárov. Nie som odborník, ale som si myslel, že po voľbách, naša vláda na čele s premiérom Ficom, začne lepšie podporovať poľnohospodárstvo, aby sme sa pomaly ale iste dostávali k takej produkcii poľnohospodárstva, ako sme mali pred 1989, kedy sme boli sebestačný v pestovaní plodín a mäsa! Ale čo môžeme čakať od LAJNA???
Pán Andraščík,
ja som po vylúčení zo strany odpracoval 20 rokov v závlahárskom výskume. Pravidelne sme vydávali vedecké práce, kde mám odpublikovaných veľa článkov. Naše poľnohospodárstvo som dobre poznal. Pre naše JRD sme konštruovali optimalizačné modely. Išlo o veľa JRD, napr. Lehnice, Žiharec, Ostrov pri Piešťanoch atd. Môj najväčší model mal 2200 rovníc a 2500 premenných. Jeho jadro som poskytol francúzskym výskumníkom, ktorí sa o našich prácach dozvedel, hoc boli v slovenčine. Chceli práce 5/6 výskumníkov. Ich list vo francúzštine mám. Aj môj model. Prišli a na VVS/OSN som im urobil 30×40 model ktorý bol jadrom môjho modelu.
My na poliach JRD sme dosahovali veľké úrody. Na pokusných poliach JRD Lehnice až 8/9 ton pšenice. Nechceli tomu veriť. Vzali si vzorky plodín, že to doma preveria,. Udržovali sme písomný styk.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, je to sústavne rast rozdielov podmienok pre poľnohospodárov.
My sme najprv dostali nerovnakú podporu poľnohospodárstva čo pretrváva do súčasnosti a k tomu prišli producenti, ktorí nemusia dodržiavať žiadne predpisy EU a výrobné normy ako aj predpisy pre produkciu potravín.
V takýchto podmienkach je perspektíva nášho poľnohospodárstva a potravinárstva úbohá, najmä v súvislosti s energetickými problémami. Budúcnosť nie je ružová…žiaľ a rozhodnutia EU nie sú dobré pre celú Úniu, ale na to si asi musíme zvyknúť.
Pán profesor,
VÚZH mal aj maštale a v nich dojnice. Jedna časť sa vykrmovala prehnojenými krmivami, napr. lucernou, aby sa sledovali dôsledky na mlieko a mäso. Hygienička Černá, riaditeľka, ak sa pamätám chodila na kontroly. Nepamätám, že by sme mali problémy.
V Paríži sme videli veľké protesty proti dovozu poľnohospodárskej produkcie z juhoamerickcý krajín. Verím, že tí poľnohospodári mali pravdu. Kto zaručí, že oni dodržujú normy?
Budúcnosť nie je ružová, lebo EÚ nevedela čo chce. Eurokomisár pre rozširovanie nevedel o úspechoch ani našej ekonomiky (Tlmače a najväčší elektromotor na svete) a to, že Francúzi a Nemci chodili na VÚZH, aby videl systémy zavlažovania a aj náš vlastný zavlažovač. On nám predpísal kapitoly. Nuž to nie je ekonomická politika.
Pekný deň
jhusár
Pán profesor, milý Jarko,
téma super aktuálna. Začnem troška „zďaleka“, z metodologického hľadiska; či teoreticko-metodologického. Súčasťou prednášok v rámci ML bola aj kapitola o antikomunizme. Ako rozpoznať nejakú ideu, teóriu, čin a pod., že je antikomunistická? Veď tváriť sa môže rôzne, aj s dobre ukrytými frázami. Viď perestrojka. Ja som vtedy navrhol, a v skriptách to aj vyšlo, že treba dať do vzťahu danú myšlienku (čin, tézu a pod.) s teóriou historickej úlohy robotníckej triedy (podľa Lenina toto je hlavné v Marxovom učení). A výsledok sa ukáže. Vo vtedajšom Novom slove mi aj vyšiel článok Utopický socializmus a prestavba (alebo tak nejak), kde som poukazoval na chyby perestrojky v tejto, teoretickej oblasti. Keď už spomínam, než prejdem k finále, článok odo mňa preberal Marián Leško, ktorý bol v tom čase vedúcim sekretariátu redakcie; alebo tak nejak sa to volalo. S jeho poznámkou, či nám to prejde. Prešlo, a on potom prebehol; ale to je jeho príbeh. Takže teraz k pojmu globalizácia. Aj ona má dve protichodné stránky. Aj také samovražedné, ako píše Peter Zajac-Vanka; ale aj objektívne prínosné, nevyhnutné. O čom píšeš aj Ty. Ako to rozoznať? Použiť rovnakú metodiku z vyššie uvedenej metodológie: dať do vzťahu – už dnes nestačí len triedne hodnoty – ale všeľudské hodnoty; s tým, čo sa nám núka, čo je na druhej strane rovnice. Nie vždy je to jednoduché, lebo aj atraktívna žena, dobre zabalená, však, ešte nemusí byť dobrou gazdinou; aby som to odľahčil. Ešte by som k tomu pridal aj myšlienku od Hegla, a vôbec nie náhodou: Všetko čo je rozumné, je aj nutné. A nutné je to dovtedy, pokiaľ je to rozumné.
Ospravedlňujem sa za dlhší komentár. Píšem Ti preto tak dlhý list, lebo mám málo času (iný klasik).
S úctou a pozdravom, Michal
Milý Michal,
uznávam Tvoje vedomosti z marxizmu, ba priam ich aplikácie. Ale veľmi ma zaujala táto veta: Použiť rovnakú metodiku z vyššie uvedenej metodológie: dať do vzťahu – už dnes nestačí len triedne hodnoty – ale všeľudské hodnoty; s tým, čo sa nám núka, čo je na druhej strane rovnice.
Ozaj ide o všeludské hodnoty a ľudskú globalizáciu.
Potrebujeme hlboké vedomosti. Nemôžeme sa uspokojiť povrchným, zúženým či nejako skresleným obsahom. Už sú o globalizácii odborné knihy a výborné články, kde sa dá zistiť vedecky poctivý dostatočne hlboký a komplexný prístup k objasnenie príčinných súvislostí, určujúcich prvkov obsahu a foriem prejavu procesu globalizácie.
Dostal som takýro mail: Mechanismus řízení společnosti skrze permanentní krizový režim
Ten popis „kovidismu – ukrajinismu – greendealismu“ není jen sled náhodných výstřelků nebo selhání politiků. To, co se zde opakuje, je mechanismus řízení společnosti skrze permanentní krizový režim. Každá fáze měla jiné téma, ale stejnou strukturu, vyvolat strach,.morální tlak, rozdělit společnost, zničit racionální debatu a legitimizovat přesun moci, peněz a kontroly mimo demokratický dosah!
Ba v definícii globalizácie použitý aj pojem dedina. Vidíš, kde sa to už tiahne. Ale veď v dedine sa chalani horného konca pobili s chalanmi z dolného konca.
Michal, ozaj si sa dobre zahĺbil.
Ďakujem
jrko
Opäť ste „na pulze dňa“, pán profesor. O tom že globalizácia vstúpila do kritického štádia, to citujem z Vášho príspevku tu, sa nedá pochybovať. Polemizovať sa ale dá s tvrdením, že zmluva MERCOSUR – EÚ je globalizácia. Tvrdím, že nie je. Je to ekonomická samovražda Európy. Ako keby nestačilo, že kontaminovaná pšenica z Ukrajiny (všimnite si, že netvrdím, že ukrajinská pšenica, lebo ju „robia“ globálne spoločnosti na UA), už dobrých 36 mesiacov je spotrebovávaná v obchodných reťazcov ako chrumkavé pečivo… lebo ak Mercosur, ako potom označiť tzv.Liebigovu omáčku z rokov okolo 1.svetovej vojny, ktorou vyživovali hladné krky európskeho obyvateľstva? Tá sa vozula loďami z Latinskej Ameriky, lebo živé kravy vtedy hynuli v lodiach a hovňdzinu Európa nemala… takže „globalizácia“ dávno predtým než ju tak označili? A Liebig sa tým stal miliardárom….
Radšej budem končiť citáciami odinakadiaľ:
„Naša jediná nádej po vyvrcholení globalizácie spočíva v tom, že úpadok globalizácie dokážeme zvládnuť lepšie, než ako sme riadili jej vzostup“.profesor Joseph Stiglitz, americký mysliteľ povedal v roku 2025
„Nový hospodársky poriadok potrebuje morálny kompas„Ešte prv, ako prezident Donald Trump zaútočil na globálnu ekonomiku, čelila nielen štrukturálnej kríze, ale aj kolapsu hodnôt, ktoré kedysi ospravedlňovali a usmerňovali medzinárodnú spoluprácu.
Adriana Abdenurová, bývalá poradkyňa brazílskeho prezidenta Lulu da Silva26.06.2025 12:00
Peter
priam si ma potešil. Konštatuješ fakty tak aj zato, že si robil v zahraničnom obchode a tak to dobre dlho poznáš. Priam poučíš tých, čo si to prečítajú.
Peter, obsah a formy globalizácie sa rozšírili, o ktorých píšem. Aké môžeme čakať: Vojna na Ukrajine nie je prejavom globalizácie? Dostal som pár mailov. Prečítaj si. „Donald Trump,“ napsal 14. ledna, „už nastavil tón prohlášením, že USA si vezmou Grónsko ‚tak či onak‘, a žádná část triumvirátu kolem něj se už nesnaží skrývat své imperiální záměry.„co nejrychlejšímu ukončení konfliktu“ a k „udržitelnému míru, který spolehlivě zajistí bezpečnost všech“, prostřednictvím „budování nové, spolehlivé a spravedlivé architektury evropské i globální bezpečnosti“.
Španielsko malo kolónie a malo ich aj Anglicko, čo Francúzsko. Zmenilo sa to. Možno ch všetky nemajú, ale majú. Ba niektorí krajiny majú kráľov.
Prečítaj si aj toto: Dnes sa situácia dramaticky zmenila. Po prvé, éra tryskajúcich gigantov je minulosťou. Cenovo dostupná ropa je preč. Po desaťročia počet objavených ropných polí zaostával za množstvom spotrebovanej ropy. V dôsledku toho sa dnes ropa doslova vytláča z hornín (bridlíc), taví z asfaltu v Kanade a Venezuele a ťaží z permafrostu v Rusku a na Aljaške. Cena takejto ropy sa a priori nemôže porovnávať s cenami perzských alebo saudskoarabských ložísk počas éry pionierov.
Peter, ale predovšetkým je koniec dolárovej nadvlády. BRICS pripravuje drastické štrukturálne zmeny, šok dolárového systému. Iste si o tom čítal.
Peter,
Ty si robil aj v zahraničnom obchode. A ako sa porušujú zásady voľného obchodu, ba teória zahraničného obchodu. Dobre vieš, že ekonómia rieši problém nedostatku zdrojov a nutnosti ich voľby. Žiaľ dnes voľba je v úzadí.
Peter a toto nemôžem nezopkaovať: „Nový hospodársky poriadok potrebuje morálny kompas„Ešte prv, ako prezident Donald Trump zaútočil na globálnu ekonomiku, čelila nielen štrukturálnej kríze, ale aj kolapsu hodnôt, ktoré kedysi ospravedlňovali a usmerňovali medzinárodnú spoluprácu.
Dnes je naozaj potreba objektívneho poznania mimoriadne aktuálna, lebo ako denne vidíme prevratné a zároveň rozporuplné globalizačné premeny,
Ďakujem
jaro
p. Husar. Dobra tema. Pozname aj vinnika. DOTACIE aj DPHacky. Globalizacia sa vncovala vzdy. Dediny: gazdove medzi sebov,Panstva: Grofi /kurie/medzi sebov aj cezhranicne pasovanie. Sutaz či BARTEL z predaja medzi susedmi ked sa vela urodilo. Bola to prirodzena sutat ci vzajomna vypomoc. Silnejsi mali vzdy navrch. Kulaci vecsich rodin.
Prirodzena sutazivost v hospodareni. Dokedy neprisli DOTACIE nekala podpora vyroby produkcie. NAJVETSIE ZLO AKE MOZE BYT. Kvalitu nahradza mnozstvo. Kvalita trpi nizko vykupnov cenov prvo vyrobcov a spracovatelov. Tam je potreba ludsku silu. A tu zacneme dusit ODVODMI. Mali poctivi krachuju. Dotovany spekulanti profituju a obsadzuju trhy.
Vznikaju korporacne klany,ktorym ziadny stat maly nemoze konkurovat. Vola sa to MAFIANSKE praktyky klanov zväčša v Zidovskych rukach a ich bank.A ÚŽERA je na svete. Aj politicke strany,ktore si kupuju MOC. Lebo ti rozhodnu. Komu ano komu nie a kolko.
Kulakov sme ustajnili v NR SR spolocnej mastali. Uz negazduju iba bezpracne nezavysle od pocasia iba POCTUJU a prerozdeluju.
Jedinym riesenim bolo CHP kde sa produkcia vopred planovala na pocet potrieb obyvatelstva. K tomu bo VTR a prislusne skolstvo od traktoristu,agronoma až po ekonoma. Preto socializmus mal HLAVU aj petu a vysledky od vyroby po spracovanie.
Ak k tomu pridame jedinu obchodovatelnu menu DOLAR dielo je dokonane na CELOSVETOVE zotrocenie narodov. Digitalizacna mena nahradza OKOVY.
Pán Goga,
je to ozaj náročné. Som chlapec z dediny a kosil som aj pščenicu aj raž. Ale po pochopení vedy sa ozaj zahĺbime do odbornejšieho konštatovania faktov. Aj ekonomické vedy sa musia spoliehať na bázické poznatky logiky, či teórie poznania. Treba spoznať pojmy a vzťahy aj zahraničného obchodu.. Ba aj systém účtov, v ktorých môžeme makroekonomickú štatistiku zobraziť aj graficky, ktorý sa úzko viaže na množinu navzájom skĺbených ekonomických relácií a identít. Pre potreby makroekonomickej analýzy a aj posúdenia vývoja ekonomiky SR či aj krajín USA a J. Ameriky je nutné dôkladne pochopiť identity Keynesa (General Theory, kapitola 6), ktoré vyjadrujú bázické relácie v ekonomike. Keynes definoval tieto hlavné vzťahy:
príjem = hodnota outputu = spotreba + investície
úspory = príjem – spotreba
a preto úspory = investície.
Toto je verbálne konštatovanie aj matematické vyjadrenie vzťahov v ekonomike. Čitateľovi pripomeniem, že otec Luaca Pacioli (1445-1514) bol taliansky matematík, františkán, autor sústavy podvojného účtovníctva. Neviem, či o ňom vedel Keynes, ale urobil úvahu vyššie na báze podvojného účtovníctva, ktorá musí zostať základom aj súčasných národohospodárskych úvah. Podvojnosť je svetlom pravdy.
Krajiny nerešpektujú ekonómiu.
Ďakujem
jhusár
V tej dohode je veľa odborných problémov, do ktorých vidia odborníci z poľnohospodárstva oveľa lepšie, ako ja.
No z princípu – v podpísaní tej dohody je vidieť veľkú dávku farizejstva a preto je to určite falošná hra. To farizejstvo cítiť z nesúladu medzi v Európe vehementne presadzovanou politikou zelených energií a „uhlíkovej neutrality“ a na druhej strane masovým dovozom potravín z Latinskej Ameriky, ktorý si určite vyžiada spálenie viac fosílnych palív na prepravu, než by spálili traktory a kombajny doma. A k tomu ešte ďalší silný impulz na premenu prírodných ekosystémov v Amerike na plantáže.
Pán doktor,
verím, že nielen poľnohospodári a potravinári, ale verím, že predovšetkým orgány hygieny vedia aká je čistota a kvalita tovarov, čo prichádzajú z južnoamerickýh krajín. Žil so v Etiópii a tak aj odtiaľ mám skúsenosti.
Váš ďalší text iba potvrdzuje, čo som napísal: Globalizácia je proces rastúceho prepojenia a vzájomnej závislosti národov, spoločností a ekonomík po celom svete, zahŕňajúci obchod, kapitál, ľudí, informácie a technológie, čím sa svet stáva „globálnou dedinou“ s otvorenými hranicami a prepojenými trhmi. Tento proces zrýchlil v posledných desaťročiach a prináša príležitosti (nižšie ceny, väčší výber), ale aj výzvy (strata pracovných miest, tlak na mzdy)“.
Ďakujem.
jhusár
Pane profesore,
díval jsem se, že smlouvu nepodepsalo Polsko, Maďarsko, Irsko, Rakousko a Francie, zdržela se Belgie. Tzn. že se smlouvou tedy souhlasí Slovensko a Česko.
Přece hlavní výhradou by měly být nerovné podmínky – neměla být tedy nějaká přísnější pravidla? Neměli hlasovat naši zástupci proti? – Myslím Česko a Slovensko. Ale stejně by to asi bylo málo.
Zdravím
Pán inžiner,
dalo sa to čakať.Že to nepodpísala veľká Francia sa tiež dalo čakať. Veď tam boli veľké protesty poľnohospodárov.Problémy s poľnohospodárstvom máme aj my. 20 okov som odpracoval v poľnohospodárskom výskume a viem, ké kvalitné bolo naše poľnohospodárstvo. V mojich modeloch som modeloval osevné postupy, na čom trvali agronómovia. Pozrite si naše polia dne, sú žlté, lebo pestujeme samú repku olejnú a kukuricu. To iste nie je optimálne využitie pôdy.
Ďakujem
jhusár
Je záslužnné poznať teórie, princípy a zákonitosti. Všetko končí na globálnej chamtivosti, bezcharakternosti a spoločenskej bezohľadnosti.Víťazí hrubá sila ktorú porazí ničiaca technológia. V minulosti platilo, že zmluvy plnia iba slabší, teraz platí, že žiadna zmluva neplatí a to je ďalší prejav globalizácie.
Pán Pavlík,
nadobudnúť poznatok znamená preniknúť do podstaty a uvedomiť si svet. Ja sa to často snažím pomocou ekonometrie, lebo tam dám do vzťahu mnoho relácií opisujúcich ekonomickú realitu a páve ona umožní najúplnejšie pochopenie súvislostí. Ba mimoriadne dôležité je vysvetliť ekonomické zákony. No a globalizácie ide silou a ako ste napísali, zmluvy a zásady neplatia.
Ďakujem
jhusár