Nemôžem nezačať citátom: „Zoznamy sankcií EU sú súčasťou príloh rezolúcií Bezpečnostnej Rady OSN („BR OSN“) a príloh jednotlivých nariadení EÚ, ktoré zaväzujú všetky finančné inštitúcie členských štátov okamžite zmraziť finančné a ekonomické zdroje sankcionovaných osôb.“ Na internete čitateľ nájde aj takzvanú sankčnú mapu EÚ.
Ekonómia sa zaoberá ekonomickou politikou štátu a rozumie sa ňou:
- fiskálna politika – verejné výdavky, dane, transfery, deficit a verejný dlh
- monetárna politika – úrokové sadzby, kvantitatívne uvoľňovanie
- kurzová politika – likvidita bankového systému
- obchodná politika – clá, kvóty, antidumpingové opatrenia, preferenčné dohody
Jej dôkladné aplikovanie v EÚ mi chýba. Zo všetkých týchto oblastí majú slovenskí ekonómovia diela. Spomeniem štyri naše osobnosti a jednu z ČR aspoň cez ich bázické tvrdenia.
Profesor Rudolf Briška. Predovšetkým spomeniem nielen jeho dielo. Myslím tým aj jeho tvorbu, ktorú reprezentujú jeho články, či to, že Briška bol aj tajomníkom Zväzu slovenských bánk. Pretože som dobre poznal prof. R. Brišku a jeho posolstvo, v tejto úvahe musím napísať to, že slovenskí ekonómovia boli odborne pripravení na riešenie ekonomických problémov aj vďaka nemu aj po roku 1989. Prečo? Lebo dôkladne poznali základné ekonomické poznatky. Briška sa zaoberal národohospodárskou politikou a štatistikou.
Podstatu poznatkov nájdeme v jeho knihe Národné hospodárstvo z roku 1943 píše:
“Nejestvuje preto čistý typ kapitalistického alebo socialistického hospodárstva, alebo že by socialistické hospodárstvo bolo poslednou fázou hospodárskeho vývoja, lebo v dejinách je známy už aj spätný vývoj od socialistického hospodárstva ku kapitalistickému. Tu treba pripomenúť, že nijaká forma hospodárska, hospodársky systém sa trvale neudrží a po čase musí byť vystriedaný iným systémom, ktorý aspoň podľa názoru (budem o tom hovoriť v kapitole 8) svojho súčasného obyvateľstva lepšie mu bude môcť získavať prostriedky na uspokojovanie jeho potrieb, ako doterajší systém. Každý hospodársky systém v živote ľudstva je iba epizódou, udalosťou historicky sa odohravšou, minulou“.
Profesor Briška tvoril aj počas vojny. Venoval sa aj zásobovaniu obyvateľstva a cenovej regulácii
Zaoberal sa aj teóriami, ktoré vysvetľujú hospodárske cykly, ktoré aj dnes nielen naša ekonomika prežíva. On sa rozhodol pre pojem hospodárske vlnenie. Ekonomika sa nevyvíja po priamke.
Profesor Imrich Karvaš – teoretik a aj praktik. Priam v literatúre zriedkavé poznatky nám zanechal Karvaš. Keď 14. marca 1939 vyhlásili Slovenský štát, v obehu zostali československé peniaze, ktoré však boli oddelené od peňazí rovnakej meny v českých krajinách colnou hranicou. Avšak vládne nariadenie s mocou zákona zo dňa 14. apríla 1939 zaviedlo na Slovensku vlastnú menu. Jej jednotkou sa stala „slovenská koruna“ so skratkou Ks a mala zlatý obsah 0,03121 g rýdzeho zlata. Dňa 4. apríla 1939 bola založená Slovenská národná banka v podstate na rovnakých princípoch ako Národná Banka Česko-Slovenská. Stal sa guvernérom. Veľmi hlboké poznatky nám zanechal v knihe Základy hospodárskej vedy 2 (1948) v časti o peniazoch hovorí to čo sme dnes viac-menej zanedbali, neustrážili. Reálne ekonomiky, jej vedúce ekonomické osobnosti však dnes na poznatky nášho velikána zabudli (nielen politici). Ale aj vláda.
Prof. Karvaš už v roku 1948 napísal, čo da deje v Európe:
„Najaktuálnejším prípadom je práve európsky kontinent. Snahy po vytváraní hospodárskeho spoločenstva niektorých štátov európskych, prípadne celej Európy nie je ničím iným, ako výrazom snahy po vytvorení veľkého hospodárskeho priestoru. Organizovanie jednotného európskeho hospodárstva alebo plán vytvorenia dvoch, prípadne troch hospodárskych oblastí v Európe je hľadaním foriem pre vytvorenie samostatných hospodárskych celkov, ktoré by umožnili také racionálne usporiadanie vzájomných hospodárskych vzťahov, pri ktorom by sa vytvoril predpoklad k optimálnemu využitiu všetkých prírodných podmienok výroby v prospech hospodárskeho blahobytu tých národov, ktoré sú na tomto priestore usadené“.
Prečo EÚ neaplikovali záver z citátu Karvaša?
Profesor Jozef Sojka. V knihe Ekonomická dynamika a rovnováha hovorí:
„Ekonomická reforma je v našej spoločnosti vývojovým procesom, ktorý prekonával určité etapy. Prvou etapou tohto vývojového procesu bola požiadavka vybudovať takú sústavu riadenia a jej zodpovedajúci mechanizmus, ktorý by zahŕňal prvky priameho direktívneho riadenia s prvkami nepriameho (ekonomického) riadenia. Druhou etapou procesu ekonomickej reformy malo byť najmä nepriame riadenie, riadenie pomocou nástrojov (cien, duálnych cien, úrokov, úveru, daní a pod.), pravidiel a správania sa jednotlivých subjektov ekonomického systému.“
Prvú fázu ekonomickej reformy videl takto:
- zabezpečiť fungovanie trhového mechanizmu,
- zabezpečiť, aby sa splnili ciele, ktoré si socialistická spoločnosť vytýčila,
- pripustiť tlak svetového trhu.
Tieto fakty svedčia o tom, ako bol prof. S. Sojka hlboko ponorený do problémov zabezpečiť fungovanie ekonomického systému ČSSR čo najefektívnejšie. Opäť odcitujem z jeho diela o rovnováhe v diele Ekonomická dynamika a rovnováha (1970):
„Nové momenty do nášho ekonomického systému vnáša federalizácia. Existencia rovnováhy vychádza z nových podmienok. V práci sme vysvetlili teóriu dekompozície ako základ pre úvahy o rozdelení ekonomického systému na dva podsystémy a jeho dôsledkoch, ak je jeden podsystém ekonomicky rozvinutejší ako druhý. Za určitých podmienok – čiastočne zjednodušených predpokladov sa ukazuje, že systém ekonomicky silnejší, ak sa neuskutoční znovurozdelenie dosiahnutých výsledkov, odčerpáva výsledky aj od ekonomiky slabšieho podsystému. Systém, ktorý nie je ochotný uskutočniť znovurozdeľovanie, nazývame agresívnym systémom. Systém, ktorý je ochotný pripustiť takúto činnosť, nazývame tolerantným systémom.“
Zanechal poznatky, ktoré pozdvihli ekonomiku a ekonomickú gramotnosť na Slovensku. Zabúda sa na to. Nevedeli to predstavitelia zmeny, či transformácie na Slovensku v roku 1989.
Písali ekonómovia EÚ o tolerantnom ekonomickom systéme?
Profesor Viktor Pavlenda, v roku 1951 absolvoval VŠE. Ašpirantúru robil v ZSSR. Keď sa vrátil zo štúdii v ZSSR, začal prednášať politickú ekonómiu socializmu. Bol najmladším rektorom školy v Československu.
V roku 1965 vyšla v Bratislave na tú dobu a situáciu v krajinách RVHP svojím spôsobom originálna učebnica Politickej ekonómie socializmu, ktorú vypracoval kolektív vedený profesorom Pavlendom. Originálne už bolo zloženie autorského kolektívu, lebo na rozdiel od dovtedajšej tradície v ňom neboli len učitelia z katedry PE. Popri politekonómoch z VŠE L. Klinkovi, J. Košnárovi, J. Přívarovi a Z. Hábovi z UK sa na príprave učebnice výrazne podieľali také uznávané ekonomické osobnosti ako J. Ferianc. H. Kočtúch a J. Rosa.
Vďaka tomu, že prof. Pavlenda sa rozhodol do spracovania ekonomického diela zapojiť nielen čistých politekonómov, bolo možné učebnicu koncepčne obohatiť a prekonať dovtedy prevládajúci schematizmus sovietskych učebníc. Autori si vytýčili cieľ posunúť diskusiu od otázky „prečo stagnuje politická ekonómia socializmu“ k otázke „ako postupovať, aby nestagnovala“.
Po roku 1990 u nás nič také nebolo publikované.
Najzávažnejším jeho dielom je Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR (1968). Poukážem hlavne na kapitolu dva. Jej názov je Teoreticko-metodologická expozícia problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania, ktorá má tieto časti:
- Hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania
- Meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania
- Meranie (miery, ukazovatele) národohospodárskej efektívnosti medzioblastného ekonomického vyrovnávania
Nič také nám pri transformácii neponúkla EK. Tvrdili, že zaostávame. Prvoradé bolo 29 kapitol. Privatizácia a transformácia zatienili vedu.
Veľký český ekonóm profesor Karel Engliš napísal dielo Soustava národního hospodářství s podtitulom Věda o pořádku, v kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života. Za hospodársky ideál pokladal uspokojenie ľudských potrieb. Bol zástancom teleologického výkladu všetkých hospodárskych javov.
Dnes sme na to zabudli a máme chaos.
Toto nevedeli v EÚ, teda aká silná bola ekonómia v SR, či ČR. Naša transformácia začala, prinajmenšom zvláštne. G. Verheugen, bývalý eurokomisár pre rozširovanie EÚ, sa zaujímal o 29 kapitol a nie o fungovanie ekonomiky Slovenska a jej ekonomický výkon. Nestretol sa s ekonómami Slovenska.
Prečo mala transformácia spočívať v týchto krokoch:
- liberalizácie cien
- úsporná rozpočtová a menová politika
- liberalizácia zahraničného obchodu, t. j . zrušenie monopolu štátu v zahraničnom obchode
- rýchla a rozsiahla privatizácia
???
Problémov bolo veľa, ako sme to cítili po r. 1989 v každodennom života , pretože sa do fungovania ekonomiky votrela aj globalizácia.
Ktorý ekonóm z našich poslancov europarlamentu je s dôverou prijímaným ekonómom? Kto z nich má múdru a výsledkom korunovanú prácu?
My sme ozaj vedeli ekonómiu. Sankcie nie sú riešením.
Prof. J. Husár
Rohovce, 26/9/2026
Milý Jarko
Ďakujem, vyzdvihol si našich učiteľov. Prof. Rosa, prof. Sojka prednášal štatistiku, prof. Pavlenda, polotická ekonómia socializmu, náš rektor. My sme vlastne odchovanci týchto múdrych ľudí. Pavlenda sa za Dubčeka zaplietol do politiky, bol dokonca tajomník ÚV KSS, a bol postihnutý, ako všetci Dubčekovci. To bola veľká škoda .
Milý Janko,
potešil si ma, lebo takto bude moja úvaha dôveryhodnejšia. Ba si ešte pridal aj prof. Rosu. Ozaj nám dali také základy, že sme sa mohli o ne oprieť a v život pokračovať vo svojom remesle. Teraz mi práve chýba, že ani jedna strana nemá v radoch odborníkov. Veď to vidíš aj v parlamente aj o vo vláde. Poslanci si mýlia ekonomické pojmy.
Ďakujem.
jarko
Pán profesor!
So všetkým sa da stotožniť! Za všetko hovorí záver Vášho príspevku.
Ktorý ekonóm z našich poslancov europarlamentu je s dôverou prijímaným ekonómom? Kto z nich má múdru a výsledkom korunovanú prácu? Myslím, že to platí v rozhodujúcej miere aj na ostatných poslancov europarlamentu, inak by neprijali už asi neúčinných 20 sankčných balíkov, ktorými sa sama EÚ poškodzuje.
A čo naši poslanci v NR SR? Predovšetkým opoziční…?
Pán inžinier,
poznajúc Vaše práce, nemôžem nepovedať, že do fungovania ekonomky SR nevidíte. Teda ona korunuje Vašu prácu. A musím pripomenúť aj to, že prvý guvernér SNB prof. Karvaš už v roku 1948 uviedol, čo by malo byť úlohou EÚ. Vtedy ešte nebola, ale naši ekonómovia sa zamýšľali už aj nad tým, že o čo sa malé Slovensko musí oprieť, o ekonomiky ktoré sú bázou ekonomík Európy.
Iste máte prehľad, ako sa „darí“ Nemecku, či Francúzsku. Taliansko bojovalo, aby od R-Ú získalo svoj sever. A koľko mali vlád od druhej svetovej?
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor,
pripomínaš, že slovenská a československá ekonomická veda mala pred rokom 1989 vlastnú skvelú odbornú tradíciu a ľudí, ktorí sa vážne zaoberali fungovaním ekonomiky, jej rovnováhou, regionálnymi rozdielmi, menovou, fiškálnou a hospodárskou politikou. Preto Slovensko nebola odkázané prevziať všetky poznatky pri transformácii a vstupe do EÚ zo zahraničia. Je vinou politikov, že naše poznatky nemali byť pri transformácii jednoducho odsunuté, ale mali byť konfrontované s novými koncepciami a využité tam, kde mohli pomôcť. Bohužiaľ podobný osud stihol náš priemysel, poľnohospodárstvo, školstvo zdravotníctvo atď. Výsledkom je náš rozpočet pre rok 2027 a vyhliadky do budúcnosti.
Vážený pán inžinier, Tónko,
ozaj som hrdý na moju školu. Potvrdím to tým, že z nej bolo veľa expertov OSN. Jeden dokonca pracoval v centrále v New Yorku. Z mojej katedry bol expertom v Ghane. To iste odzrcadlovalo kvalitu výchovy na VŠ. No a tých ktorí to dokázali boli hlavne tí, ktorých som uviedol v spomienke.
Už úryvky z ich prác dokumentujú, že mali jednoznačné poznatky o tom, čo treba v našej ekonomike robiť. Predovšetkým uvediem poznatok môjho vedúceho katedry, prof. J. Sojku
Prvú fázu ekonomickej reformy videl takto:
U nevedela takto formulovať poslanie a úlohu EÚ.
Ďakujem
jarko
Vážený pán profesor, milý Jaroslav,v dnešnej „reminiscencii“ spomínaš velikánov slovenskej ekonomickej vedy, čo svedčí o Tvojej hlbokej láske k svojej slovenskej vlasti. Keby o Tvoje „Reminiscencie“ prejavili záujem tzv. mainstremové médiá, mnohých neznalých by si „osvietil“ a zapálil v nich ohník túžby po poznaní, možno aj hlbšom vzdelaní v oblasti ekonomických vied. To je veľmi záslužná, hoci sizyfovská práca. Plynúci čas totiž prináša mnohé paradoxy, napríklad ten, ktorý sme my skôr narodení zažili a dnešní mladí, počínajúc štyridsiatnikmi o ňom nemajú ani potuchy. Pre nich, všetko čo bolo, bolo zlé a za všetko zlé čo je môžeme my, ktorí sme „boli“ a napriek ich prianiu ešte stále sme. Oni netušia a sotva ich o tom presvedčíme, že kým socializmus doslova nútil ľudí od útleho veku až praktický „do posledného dychu“ sa skutočne vzdelávať / byť múdry/, súčasný, liberalizmom „osvietený“ kapitalizmus, tvrdo /doslova sankciámi/ usmerňuje vývoj ľudstva k jeho úplnému zblbnutiu. Tak sú smerované všetky školské reformy od r. 1990. Nesmie sa memorovať, teda ani pamätať si fakty, preferuje sa tzv. „zážitková“ forma získavania vedomostí. Odmieta sa akákoľvek disciplína, preferuje sa akási fiktívna „sloboda“ jednotlivca, v rámci ktorej školstvo vychováva polovzdelancov, ba priam blbcov pýšiacích sa akademickými titulmi od výmyslu sveta. Ale to je prinajmenej nie náš, slovenský, ale celoeurópsky kurz. Ešte stále je v značnom rozsahu uplatňovaný aj v Rusku. Kam teda smeruje ľudstvo? Má Slovensko vôbec šancu otočiť kormidlo iným smerom? Tak stojí otázka! V každom prípade Tvoju reminiscenciu som si opäť so záujmom prečítal a posielam ju ďalej - všetkým mojim priateľom.P.S.. A prečo mala transformácia spočívať v liberalizácii cien, úspornej rozpočtovej a menovej politike, liberalizácii zahraničného obchodu a rýchlej, rozsiahlej privatizácii? Nuž, tzv. Západ bol na hunte, ako sa hovorí. Potreboval pre svoje prežitie zdroje a odbyt svojich výrobkov. To všetko čo mu chýbalo si vypýtal a „all inclusive“ získal práve od „transformujúcich sa“ tzv. socialistických štátov /vrátane Slovenska/ a Ruska. Všetko však prešustroval a dnes sme „na hunte“ všetci. Len nie je už od koho brať. Nuž, neradostný stav, neradostná perspektíva.Milý Jozef, ozaj priateľ Jožko,
Veľmi dôkladne si zbilancoval, čo sa deje a aj to, že sa akákoľvek disciplína. Predovšetkým upadajú vedomosti, ako píšeš. My sme sa museli učiť aj naspamäť. Ba sú také básne, ktoré som si dlho pamätal a ešte si čiastočne pamätám Sládkovičovu Marínu. Tam sa upevňujú poznatky. Dnes neuznávajú učenie naspamäť.
Ale predsa sa mi žiada povedať viac. Čitateľ si možno už nespomína na dôležitý fakt, že sa objavila myšlienka minimalizácie úlohy štátu, ktorá sa spájala s požiadavkou úplnej deregulácie finančného systému a špekuláciami na trhoch, a prejavila sa, dá sa povedať, na celom svete. To bola hlavná teoretická paradigma posledných 30 rokov. Možno inšpirovala aj opozíciu a nášho Mikloša a Dzurindu. Ba ozaj by som veľmi rád pripomenul a čitateľ si možno pamätá pojem bublina, či Ponziho schéma na finančných trhoch. To nie je ekonomická politika. To je umieračik kapitálu. Nemať koncepciu neveští nič dobrého; ani pre EÚ. Nastal veľký odklon aj od zámerov EÚ.
Nuž a, Jožko dnes si musíme dôkladne uvedomiť tieto fakty: EÚ je zaujatá, žiaľ, vojnou na Ukrajine. Iný dôležitý ekonomický fakt, ktorý nemôže hospodárska politika ignorovať je ten, že vo svete sa udiala aj iná veľká ekonomická zmena, vznikli nové ekonomické reálie. Okrem veľkej otvorenosti ekonomiky Slovenska, čiže veľkého vplyvu zahraničia, je tu vznik BRICS. BRICS je označenie spoločného hospodárskeho zoskupenia krajín Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Ameriky.
A prečo mala transformácia spočívať v liberalizácii cien, úspornej rozpočtovej a menovej politike, liberalizácii zahraničného obchodu a rýchlej, rozsiahlej privatizácii? Na ti si ozaj zásadne odpovedal.
Jožko, je posielam moje Reminiscencie aj médiám. Ale odpoveď – nikde. Tým sa problém nerieši. Musíme vedieť: ta a takto.
Ďakujem
jarko
Milý Jarko,píšeš, že Dzurindu a Mikloša možno inšpirovala myšlienka o minimalizácii štátu? Ubezpečujem ťa, že výhybkára inšpirovala len myšlienka uchvátiť moc v štáte / vnukol mu ju a ponúkol J.Čarnogurský, keď mu prepustil 1. miesto na kandidátke KDH/. Keď ju mal, správal sa ako najväčší lapaj, ktorému učiteľ zverí neprozreteľne dozor nad triedou, kým si vykoná veľkú potrebu, prepytujem. /Taký je nezabudnuteľný podiel Čarnogurského na súčasnom stave Slovenska – dejiny mu to nezabudnú/. Ten druhý čosi prečítal /aspoň v novinách/ a nebol hlúpy! Vedel, že musí poslúchať zahraničných poradcov aby si mohol zabezpečiť blahobytnú beztrestnú budúcnosť, urobil to a vyplatilo sa mu. Taká bola koncepcia tých dvoch „ekonomických velikánov“, ktorí sľubovali dvojnásobné platy a naivní voliči im zverili „do gazdovky“ Slovensko. „Teoretické paradigmy“ , ktoré spomínaš im poslúžili len ako deravá španielska stena.Milý Jozef, Jožko,
čo formovalo Einsteinovu teóriu relativity a čo formovalo Koperníkovu teóriu o obehu Zeme okolo Slnka? Vedomosti. Aké mal Dzurinda? Nuž a Mikloš. Robil na škole a hovorím Marte jeho šéfke a manžele môjho kamaráta z katedry, Marta, čo si to urobila? Prečo si ho poslala na vládu ku Kučerákovi, môjmu spolužiakovi. Jaro, ja som sa tešila, však nič nerobil iba táral a burcoval. Nu iba malé doplnenie.
jarko
Vážený pán profesor,
naši súčasní zástupcovia nerobia to, čo by malo náš štát povzniesť (nielen ekonomicky). Robia to, čo im dovolia, resp. nadiktujú „vládcovia zemegule“. Myslím, že sa nenájde súdny človek, ktorý nevidí, že je v záujme určitých mocností celú Európu zruinovať.
Pán inžinier,
aj ja to tak vidím. Nemôžem sa nevrátiť k začiatkom. Totiž hospodárska a menová únia (HMÚ) mala predstavovať významný krok v integrácii ekonomík EÚ. Spustená v roku 1992, HMÚ zahŕňa koordináciu hospodárskej a fiškálnej politiky, spoločnú menovú politiku a spoločnú menu, euro. Rozhodnutie vytvoriť Hospodársku a menovú úniu prijala Európska rada v holandskom meste Maastricht v decembri 1991, a neskôr bolo zakotvené v Zmluve o Európskej únii ( Maastrichtskej zmluve). Hospodárska a menová únia mala posúť EÚ o krok ďalej v procese hospodárskej integrácie, ktorý sa začal v roku 1957 jej založením. Hospodárska integrácia nepriniesla čo sme čakali výhody väčšej veľkosti, príležitosti na hospodársku stabilitu, vyšší rast a viac pracovných miest. Skutočnosť sa mi zdá iná.
Ďakujem
jhusár
Vďaka za upozornenie na váš článok. Pripájam sa k tomu, že ste medzi významných autorov, zrejme zo skromnosti neuviedli seba. Srdečná vďaka za všetky vaše myšlienky, ktoré uverejňujete. Ste pre nás obohatením a povzbudením do ďalšej práce.
Pán inžinier,
naši ekonómovia boli darom a bohatstvom. Som rád, že som ich stretol až na prof. Karvaša, o ktorom som ale napísal niekoľko spomienok. Ozaj si treba prečítať ich diela. Spomenul som iba druhú kapitolu prof. Pavlendu, ktorá načrtla ako začať.
Ďakujem
jhusár
Pripájam sa k Petrovi Z-V,
no ešte podpisujem Vašu záverečnú vetu, že „Sankcie nie sú riešením!“. Pozrel som si aj sankčnú mapu EÚ, na ktorú ste uverejnili odkaz a som prekvapený, že len malý zlomok sankcií EÚ má oporu v sankciách vyhlásených OSN. Mám pochybnosti, či jednostranné vyhlasovanie sankcií bez rezolúcie OSN nie je čin priamo proti písmu aj duchu Charty OSN.
Som presvedčený, že EÚ a NATO sú priamo zodpovedné za to, že OSN je v dnešnej dobe prakticky nefunkčná, lebo po roku 2001 sa považujú za „diktátorov pravidiel“.
Ekonómia zbojníckej bandy nie je zlučiteľná s vedeckou ekonómiou.
Pán doktor,
nemôžem nespomenúť, že prof. Pavlenda bol aj tajomníkom pre ekonomiku pri ÚVKSS a prof. O. Šik bol podpredsedom vlády ČSSR. A pozrite si texte v médiách, pribrzdil, či ochladil. Veď to nie sú ekonomické pojmy. Aký ekonomický zmysel má ochladil, či pribrzdil? Čo má robiť predseda vlády, či minister financií? Neviem, či NBS, jej ekonómovia, využili nejaký konkrétny makroekonomický model, z ktorého vyplynulo ochladiť, či pribrzdiť, čo sú veľmi amatérske ekonomické pojmy. A pozrite si dielo prof. Sojku Ekonomická dynamika a rovnováha, samí veľké modely. Aby ekonómovia zistili ako funguje ekonomika aj na národohospodárskej úrovni, ekonómovia využívajú veľké makroekonomické modely.
Ktorý ekonóm z našich poslancov europarlamentu je s d ô v e r o u prijímaným ekonómom? Kto z nich má múdru a výsledkom korunovanú p r á c u?
EÚ má veľké problémy aj zato, že nemajú tam takých ekonómov ako tí, o ktorých píšem. No a sankcie sa ľahko vymýšľajú. To nie je riadenie.
Ďakujem
jhusár
Pane profesore,
díky, je jasné, že naši ekonomové vytvořili řadu cenných myšlenek, na které se dnes často zapomíná. Jejich největším odkazem určitě zůstává snaha spojovat efektivitu s prosperitou a s potřebami lidí.
Jinak si to to více nedovolím komentovat
Zdraví Oujezdský
Pán inžinier,
musím sa ozaj vrátiť, lebo to bol práve prof. Pavlenda, ktorý rozpracoval Marxove rovnice ekonomiky, alebo inak, schémy reprodukcie na podmienky socializmu. Na nich postavil výklad reprodukcie úhrnného spoločenského produktu a tvorby, rozdeľovania a použitia národného dôchodku. Išlo o nové preniknutie do ekonomickej skutočnosti socialistických krajín. Ba si dovolím povedať, že je tu viditeľná väzba na dielo prof. Karvaša o optimálnom využití zdrojov hospodárskeho priestoru. Toto sú významne nové aspekty, spresnenia a ďalšie prenikania do socialistickej ekonomickej skutočnosti, nové syntézy publikované už aj pred rokom 1968. Boli to nové vedecké poznatky; evidentné a usporiadané chápanie ekonomickej reality tej doby. Politické špičky nemohli nereagovať; hlavne A. Novotný. Odrazilo sa to v žiadanom “odsunutí” ekonomického potenciálu VŠE na rôzne pracoviská po roku 1970. Aj V. Pavlenda nebol na VŠE žiaduci.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor pripájam sa k pánu Petrovi Zajacovi. Mám len otázku. V diskusii k reminesciám sa pripájajú tí istí. Ako biológ a poľnohospodár nechápem, že Vaši žiaci z Ekonomickej Univerzity a praxe nereagujú ?! To ma bolí a znepokojuje. V stálej úcte Jozef Bulla
Vážený pán profesor,
nuž mňa zo školy vyhodili a ten, čo ma vyhadzoval v roku 1971 ma aj prijímal v roku 1991. Paradox života. Moje vnímanie a pohľady sú aj náročnejšie, požadovačnejšie a tak sa na to nie vždy dá ľahko odpovedať, hlavne tí, čo sa vedia , krajším slovom, vhodne tváriť. Ja som už mal 90 rokov a tak aj veľa skúseností. Zažil som aj zlé, ale prednášal som v Kanade, v USA dokonca celý trimester, v Taliansku, Anglicku, Budapešti v Rotterdame, kde sme mali aj spoločný dvojročný výskumný projekt s ekonomickou fakultou, a expertom som bol v Etiópii. Nuž a niektorí Slováci neodpúšťajú.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor,
vyhodili ma, keď nás stihli z OSN, robil som v Ženeve na EHK. A v Etiópii som videl dielo Vašej školy, VŠP Nitra. Zostal som hrdý. Teda aj to potvrdzuje, že sme mali výborných odborníkov, ktorých chcel aj svet.
jhusár
Pán profesor, krásny prehľad…ale ešte ste na jedného zabudli: na živého a stále aktívneho. Volá sa profesor Jaroslav HUSÁR a stále to „vie“.
Peter,
ja si vážim svojich profesorov a treba im vzdať hold. Preto ma mrzelo, že eurokomisár pre rozširovanie EÚ sa vôbec nezastavil na našej univerzite. Kto zo západných ekonómov napísal také konkrétne diela čo má ekonomika robiť ako všetci tých, o ktorých som písal. Oni rozoberali konkrétne kroky, čo treba v ekonomike fungovať. Ekonomka je mohutný ekonomický stroj a ozaj treba preskúmať príčinnú súvislosti určujúceho obsahu ekonomických pojmov a nie zavádzať také pojmy ako Mikloš a Sulík – rovná daň. Rovná môže byť stena, ale nie daň. Ja som to Miklošovi ako ministrovi napísal a mám to aj v mojej knihe.
Triezvy, vedecky presný, dostatočne hlboký a komplexný pohľad na fungovanie ekonomiky EÚ, priam obrovského komplexu, nám EK neposkytla. Čo nás malo ťahať byť členmi.
Ďakujem
jaro
Máte svätú pravdu. Marián Tkáč pri jednej príležitosti povedal Sulíkovi, ktorý tak bojoval za „rovnú daň“, že aby mu popísal ako potom vyzerá krivá daň.
Pán inžinier,
hádam ani lepší argument sa nedá dať. Ozaj musíme akosi hľadať cestu, aby predstavitelia vlády mali odborné poznatky na vysokej úrovni. Zvlášť zato, že sme malý štát. Prečítajte si životopis dr. V. Šrobára vo Wikipédii. Šíri sa však doba nebzdelanosti.
Ďakujem
jhusár